Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Yoongi prekvapene zodvihne hlavu, na čo sa maličkými krôčikmi vydá za zvukom, hneď za ním následujúc Hoseok. Pomaličky pootvorí dvere a zvedavo cez nich nakukne, na čo zarazene sleduje osobu pred ním.
"Jungkook..? Čo ty tu robíš..?" Dvere otvorí dokorán a s otáznikmi v očiach si ho prezrie.
"Yoongi!! Ty poznáš Taehyunga najlepšie, povedz mi o ňom úplne všetko!" Vyhŕkne mladší s ustrachaným pohľadom.
"Na čo to chceš..? Nemyslím si, že by som mal... Taehyung by ti to predsa povedal sám, ak by chcel-"
"Hyung! Nemáme čas!" Výkríkne frustrovane mladší s prosiacim pohľadom vystrašeného šteniatka.
Yoongi zmätene zvrášti obočie. Povzdychne si a napokon prikývne, pokynúc mu, aby sa vydal za ním. Jeho zmätený výraz sa však ešte prehĺbi, keď za ním zbadá kráčať veľkými krokmi ďalšiu osobu. Narozdiel od bruneta má priam nezaujatý výraz, plne plyšové pery jemne pootvorené.
Jeho tvár ozdobí milý úsmev, keď si menšieho všimne. Yoongi mu ho však nepätuje, práve naopak, zamračí sa.
"A vy ste kto..?" Vyštekne, založiac si ruky na hrudi. To tmavovláska očividne dosť pobaví, keď sa začne naplno smiať. Ukáže na Yoongiho prstom, "Je rozkošný," a znova sa rozosmeje.
"Pardon..?! Jungkook, koho si sem zas dovliekol... Taehyung mi hovoril, že máš tendenciu zbierať domov pouličné zvieratká, no netuším, kde si natrafil na toto kopyto." Zamračí sa čiernovlások ešte viac, pritúliac sa do náruče svojmu priateľovi.
"Kopyto?! Tak to si vyprosím, ja teda rozhodne ako kôň nevyzerám..! Videl si vôbec koňa? Som krásou totižto ďaleko pred ním..!"
"Má pravdu," pripojí sa do konverzácie aj Hoseok, na čo si od mladšieho vyslúži jeden škaredý pohľad. "Myslím tým, že jeden kôň tu už je.." zasmeje sa nervózne. Yoongi sa uchechtne a stúpne si na špičky, zašepkajúc staršiemu do ucha: "Máš pravdu.. A dobre sa na ňom jazdí..."
Hoseok sčervená, no na tvári si nechá vytvoriť úškrn. Za pás si k sebe Yoongiho viac pritiahne a skloní sa k nemu. "To aby sme vyskúšali dnes tú tvoju novú výstro-"
"To stačí, deti.." Tleskne rukami detektív, sadnúc si na gauč. Spokojne zavrní. Ako doma..
"Už nám vysvetlíte, prečo ste tu?" Zamračený Yoongi sa vráti, prepáliac Seokjina svojím zabíjackým pohľadom.
"Ah áno... Váš priateľ je nezvestný." Pokrčí ramenami. Dal by si čaj..
"Č-čože..?"
"Už to tak bude... Nemáte ovocný čaj..?"
"Dočerta s čajom, kde je?!"
"Ako to mám vedieť..?" Zamračí sa a prehodí si nohu cez nohu. "Nevieme o ňom skoro nič, iba to, že bol unesený v noci. Kde máte kuchyňu?"
"Tak preto si sem prišiel..?" Vydýchne zťažka Yoongi a pozrie sa na Kooka, ktorý len so skusnutou perou prikývne. Prikáže mu, nech sa posadí, čo brunet okamžite spraví, sadnúc si vedľa atraktívneho detektíva, ktorý mu v tejto situácii prišiel trochu arogantný. Hneď nad tým však pokrúti hlavou. Nie.. určite nie je arogantný, len ho tento prípad veľmi neberie, keďže už určite vyriešil ťažšie zmiznutia a prípady.
Hoseok sa za ten čas poberie do kuchyne, vracajúc sa s pohármi ovocného čaja, ktoré položí na stolík pred televízorom. Seokjin si jeden priam okamžite vezme a usrkne z neho. Je mu úplne jedno, že si kvôli vysokej teplote vody popáli jazyk, práve teraz chcel čaj. A čo Kim Seokjin chce, to Kim Seokjin dostane.
Čiernovlások si sadne do lona svojho priateľa, na čo si ten hneď omotá ruky okolo jeho drobného telíčka. "Čo všetko chceš vedieť..? Jeho obľúbenú farbu?"
"Aish, hyung, to už dávno viem..! Nikdy mi nič nespomínal o svojej rodine..." Zamrnčí Jungkook so šteňacím výrazom a vyšpúli spodnú peru.
"Vážne si myslím, že by som nemal-"
"Yoongi... nevidíš, že ho hľadajú? Ak mu to nepovieš ty, tak ja."
Mladší si nad slovami svojho priateľa odfrkne a pretočí očami. "Fajn... Taehyung má... Nemá dobrú rodinu. Jeho otec je závislý od alkoholu.. Je hrozne agresívny, už veľakrát ku mne prišiel Taehyung s tým, že sa u mňa chce skryť pred svojím otcom.. Nikdy som neodmietol, nechcem si predstaviť, čo by sa stalo, ak by som ho v tie večery u seba nenechal. Očividne ale nič dobré. Jeho matka ho opustila hneď po tom, čo ju prepustili z nemocnice. Preto asi začal jeho otec tak piť.. Taehyung.." mladší sa na chvíľu odmlčí a povzdychne si, "Taehyung sa nemal nikdy narodiť. Preto som viac než len rád, že nás berie ako svoju rodinu, ktorú nikdy nemal." Máličko sa pousmeje a pozrie sa na červenovláska, ktorý mu úsmev hneď oplatí a do vlasov mu vtisne nemalý božtek.
Jungkook prekvapene vydýchne. Jeho srdce skoro pri každom slove vynechalo úder a následne sa poriadne scvrklo a zovrelo. Zvrášti obočie a pokrúti hlavou. Nič z toho si to maličké stvorenie nezaslúži. Zaslúži si celičký svet, dokonca aj viac! Brunet sa trhane nadýchne a Gimu venuje slabý úsmev.
"Ďakujem, že si mi to povedal, hyung... Tak poďme." Svoj pohľad presmeruje na detektíva, ktorý pozdvihne obočie. "Ale.. veď ešte pijem čaj! Kam vlastne chceš ísť..?"
"Predsa k nemu domov..! Možnože pár informácií nájdeme tam.."
"Ale... Čo ten čaj?!"
_____________
Update! Konečne, že? Aj ja si myslím xd ospravedlňujem sa zároveň aj za to, že je to taká krátka kapitola, no musela som si to celé znova premyslieť a trochu pozmeniť koniec príbehu. Prajem príjemný zvyšok dňa! ^^
