Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Taehyung kráčal po ceste domov, spolu s Jungkookom po jeho pravom boku.
Jungkook mu nakázal, aby sa šiel zbaliť, a tak chcel aj Taehyung spraviť, no keď zistil, že sa od neho Jungkook nemieni ani o jeden meter vzdialiť, začal panikáriť. [Tie rýmy ale... :))]
Mal na sebe totiž stále svoju pracovnú uniformu, ktorá bola mierne premočená kvôli silnému dažďu.
Taehyung na tom nebol nijako lepšie, no vôbec na to teraz nemyslel. Myslel len na to, že ak jeho otec bude doma a uvidí Kooka, určite ho zabije.
Bál sa.
Nie však o seba, ale o Kookieho. Bál sa, že by mu mohol otec nejako ublížiť.
Aj keď vedel, že je Jungkook svalnatý a určite dosť silný, nemohol svoje myšlienky na zraneného Kookieho potlačiť.
Ani si to neuvedomil a po jeho lícach sa opäť kotúľali slzy.
Jungkook to spozoroval a okamžite k Taemu priskočil, chytnúc si jeho tvár do jeho veľkých dlaní a pozoroval slané more na Taehyungovej ranenej tvári.
,,Tae, čo sa deje?" Opýtal sa ho s ustarosteným tónom Jungkook a to Taehyunga ešte viac rozplakalo.
To, ako ho oslovil sa mu strašne zapáčilo. Nebolo to také, ako keď ho oslovia jeho kamaráti. Z jeho úst to vyšlo veľmi nežne a láskyplne, a presne to sa Taemu veľmi páčilo. Nemôže prísť o takú osobu, ako je on, aj keď sa dlho nepoznajú. Vie, že ak by ich otec takto uvidel, určite by ho opäť zbil do bezvedomia a Jungkooka najradšej roztrhol v zuboch.
Taehyung to nenávidel. Nenávidel, že stále plače. Cítil sa kvôli tomu bezmocný a ako slaboch.
Keď zacítil, ako ho Jungkook zovrel v silnom objatí, omotal okolo neho svoje ruky a viac sa natisol na jeho telo. Cítil sa v bezpečí. Akoby jeho obavy vôbec neexistovali. Sústredil sa len na Jungkooka a jeho vôňu, ktorá ho nesmierne lákala.
Bola korenistá a veľmi mužná. Z Jungkooka sálala dominancia, no k Taemu bol neskutočne jemný.
Po chvíli, keď si bol Jungkook istý, že sa Tae aspoň trochu upokojil, odtiahol sa a pozrel do jeho hlbokých očí.
,,Tae, noták... čo sa deje...?" Opýtal sa ešte raz Kook a palcami Taemu zotrel zaschnuté slzy.
Taehyung len záporne pokrútil hlavou a ďalej pokračoval v chôdzi.
,,Nič to nieje..." Povedal napokon, no Jungkook aj tak cítil, že mladšieho niečo trápi.
Nechcel ho nútiť, a tak sa tým nakoniec nezaoberal.
Po chvíli prišli pred menší príves, do ktorého Taehyung rozklepane vstúpil.
Keď usúdil, že jeho otec doma nieje, poriadne si vydýchol a vybral z pod postele starý ruksak. Nahádzal do neho všetko svoje oblečenie zo skrine, nasledované fotkou jeho mami.
Keď usúdil, že má so sebou všetko svoje bohatstvo, vyšiel k Jungkookovi, ktorý ostal vonku a sledoval okolie.
Keď uvidel Taehyunga, na tvári sa mu rozlial veľký úsmev.
Taehyung bol naozaj krásny z každej diaľky a strany.
Aj keď mal dobitú tvár, stále sa nedokázal z jeho krásy vynadívať.
Tae mu úsmev opätoval a ruksak si svižne prehodil na chrbát, vytrhnúc tak Jungkooka z jeho myšlienok.
Kook ho zobral za ruku a doviedol k svojmu normálnemu autu, ktoré naštartoval, a tak vyrazili do jeho bytu.
