Bol na ceste už pár týždňov a stále netušil kam pôjde. Jeden pekný letný deň zastavil kone v malom meste menom Gronz, aby si kúpil potraviny. Mal kúpené všetko čo potreboval keď si všimol na stole vizitku toho neznámeho muža. Jedlo položil na stôl, vzal do rúk vizitku a začal si ju prezerať. Bolo na nej meno a číslo. Vyšiel z maringotky a začal hľadať telefón. Bol šťastný keď ho konečne našiel. Hodil doň pár mincí, vytočil číslo a čakal či mu niekto odpovie. Už strácal nádej, že mu nikto neodpovie, keď v tom sa z druhej strany ozval ospalý hlas a povedal : ,,Prosím?"
Nervózne sa poškrabal na zátylku a otvoril ústa, aby nie čo povedal ale neznámy ho predbehol. ,,Si to ty Wind?"opýtal sa a on mu hneď odpovedal. Chvíľu sa rozprávali kým mu muž nepovedal, aby za ním prišiel do Darbonu. Súhlasil a vydal sa na ďalšiu dlhú cestu, pretože mesto, v ktorom býval Bruno ako sa mu už stihol predstaviť bolo dosť ďaleko. Vydal sa na juh a bol plný očakávaní no zároveň aj strachu. Nechápal prečo ho muž ako Bruno požiadal, aby k nemu prišiel. Ubiehali ďalšie dni až sa napokon dostal tam kam chcel. Mesto Darbon bolo veľmi krásne. Prechádzal po ceste keď si všimol trhy.
Zastavil a vybral sa kúpiť si aspoň lahodne vyzerajúce zelené jablko. Podal staršej paní peniaze, znovu nasadol do maringotky a pokračoval už len v pár minútovej ceste. Nestihla prejsť ani pol hodina keď zastavil kone neďaleko veľkého trojposchodového domu postaveného z pálených tehál, drevenými oknami s tmavými záclonami, mal pocit akoby tu už niekedy v živote bol. Ten dom mu bol povedomý no netušil kedy ho mohol vidieť, predsa vždy keď mali vystúpenia v mestách vždy sa zdržiaval len pri ich cirkuse. Vyšiel vonku a pri dverách ho už čakal Bruno s prívetivým úsmevom na tvári.
Bruno bol muž v stredných rokoch s hnedými vlasmi a jemným strniskom na jeho jemne opálenej tvári. ,,Som rád, že si prišiel Wind,"povedal a spoločne vošli dnu. Ukázal mu celý dom až napokon sa dostali do jednej z izieb na druhom poschodí, ktorá mala byť jeho. ,,Odpočiň si, určite si po tak dlhej ceste unavený,"povedal Bruno a hneď na to odišiel z izby. Ľahol si na pohodlnú posteľ, dal si z krku šatku dole a privoňal k nej. Ešte stále ju bolo cítiť za Marie za čo bol neskutočne rád. Posunul sa vyššie na posteli aby sa mohol prikryť. V izbe bolo hrobové ticho, ktoré ho svojim čarom začalo uspávať až zaspal úplne.
Joker2559
YOU ARE READING
Water
FantasyBol iný ako ostatné deti už od malička. Dokázal zadržať dych pod vodou viac ako druhý. Všetci ho považovali za niečo strašidelné a báli sa ho. Odsudzovali ho za jeho výnimočnosť až sa napokon začal aj on sám nenávidieť a báť, pokiaľ sa nedostal do c...
