Alizeh sa prekvapene pozrela na Bruna. Nikdy nebol osoba, ktorá robí takéto veci. Ale po tom ako zomrela Julie sa úplne zmenil. Jeho kedysi pestré oblečenie bolo teraz tmavé a veľmi pochmúrne tak ako on sám. ,,Prepáč,"rýchlo sa ospravedlnil a ona mala chuť mu dať poriadnu facku. Vedela, že ju nikdy nebude brať inak ako dobrú priateľku ale aj tak to dosť zabolelo. ,,To je v poriadku,"
odtrhla sa od jeho krásnych nezábudkovo modrých očí tie svoje a pohľadom začala blúdiť po záhrade aby našla klobúk, ktorý bol našťastie úplne v poriadku. Mávla rukou z ktorej jej vyšľahol malý vetrík a privolala si klobúk naspäť ku sebe. Nasadila si ho na hlavu a chcela odísť ale zabránila jej v tom ruka na pravom zápästí. Pozrela sa na majiteľa ruky, ktorý sa na jej prekvapenie usmieval od ucha k uchu. Akoby to čo sa medzi nimi vôbec nestalo. Mala pocit akoby jej tým úsmevom surovo vytrhol alebo prebodol srdce. ,,Ako sa ti darí nájsť tvojho zástupcu?"opýtal sa a pre tento raz on nepustil oči z tých jej.Už od kedy sa s Alizeh poznali vždy ho fascinovali oči bývalej strážkyne vzduchu. Nádherné fialové oči podobajúce sa kvetu menom Guande, ktorý počas jeho cestách našiel v dažďových pralesov bol veľmi výnimočný tak isto ako aj osoba pred ním. ,,Veľmi dobre. Konečne som našla Neridu,"povedala a v očiach sa jej objavila iskrička šťastia. ,,To som rád,"povedal a odhrnul prameň Alizehniných čiernych vlasov za ucho. Bolo to decentné gesto no predsa obaja začali pociťovať jeden ku druhému ešte väčšie sympatie ako predtým. ,,Prepáč, už budem musieť ísť,"povedala smutným hlasom a jej oči stratili iskru. Odstúpila od neho a nechala aby jej z miesta kde mala lopatky mohli vyrásť obrovské bielo hnedé orlie krídla. Hoci to bolelo no už si po toľkých rokoch si na tú bolesť úplne zvykla. Brala ju ako súčasť samej seba. Rozprestreli sa, a tak sa ukázali v celej ich kráse. ,,Ešte sa uvidíme,"sľúbila mu, odrazila sa od zeme a nechala aby ju krídla spolu s vetrom odniesli tam, kde je potrebná. Ešte chvíľu hľadel ako Alizeh letí preč kým sa mu nestratila z očí. Povzdychol si a vrátil sa naspäť do domu. Vošiel do kuchyne v ktorej sedel v tichosti Wind a netváril sa dvakrát šťastne. Podišiel ku nemu a odkašľal si aby na seba upozornil. Pozrel sa Windovým smerom a Bruno ostal stáť s prekvapením v tvári.
Joker2559
YOU ARE READING
Water
FantasyBol iný ako ostatné deti už od malička. Dokázal zadržať dych pod vodou viac ako druhý. Všetci ho považovali za niečo strašidelné a báli sa ho. Odsudzovali ho za jeho výnimočnosť až sa napokon začal aj on sám nenávidieť a báť, pokiaľ sa nedostal do c...