I love my destiny (POZASTAVENÉ)

1. kapitola

„Mel, už je veľa hodín. Vstávaj,“ pohladila ma mama po vlasoch.

„Ale no taak, veď je len sedem,“ odvetila som spod paplóna.

„Sedem? Už je pol deviatej, zlatko,“zasmiala sa.

„Čo? Ach nie, zase budem meškať,“ vyskočila som z postele a skoro som pritom prevalcovala mamu. Namierila som si to rovno do kúpeľne, avšak tá bola ako vždy zamknutá.

„Natalyyy! Otvoor! Ja sa vážne ponáhľam!“ trieskala som na dvere.  

„Azda horí?“ otvorili sa dvere a z nich vykukla moja mladšia sestra.

„Zase som zaspala, potrebujem sa rýchlo dať dokopy a musím utekať.“

Už som bola jednou nohou v kúpeľni, keď ma zastavila a opýtala sa jej typickú otázku: „A čo za to?“

Pregúlila som očami a odvetila som: „Týždeň budem za teba robiť všetky domáce práce, platí?“

„2 týždne,“ odvetila tá potvora.

Dosť ma súril čas, tak som na to pristala a ona sa mi konečne ustúpila z cesty. Dala som si rýchlu sprchu, urobila som si decentné líčenie a zaplietla som si vrkoč. Rýchlo som na seba hodila úzke modré rifle, biely dlhý top, tmavo zelený pletený svetrík, červené korálky a náušnice od ocka z Austrálie.

Keď som sa na seba pozrela do zrkadla, aby som sa uistila, že je všetko v poriadku, trošku som sa na seba usmiala. Konečne už nie som dieťa. Som dospelá ambiciózna slečna, ktorá má isté ciele a moja fantázia nepozná hranice. Srdiečkovú tvár mi lemujú dlhé vlnité gaštanovo-hnedé vlasy, ktoré mi občas robia problém s ich skrotením, ale aj tak sa mi páčia. Moje oči sú veľké a sýto zelené. Často si zo mňa moji priatelia robia žarty, že som ako Harry Potter. Totiž aj moja mama sa volá Lily a má krásne zelené oči. Pery mám už od nepamäti stále prekrvené a červené, takže rúž by ste medzi mojou kozmetikou hľadali márne.

Keď som nakoniec skonštatovala, že som vhodne upravená, zobrala som si tašku a utekala som ešte do kuchyne niečo narýchlo zobnúť. Uchmatla som si od sestry toast a odchlipla som si z jej džúsu. Vyslúžila som si od nej nepekný pohľad. Rýchlo som jej vtisla ľahký božtek do vlasov a utekala som ešte do záhrady, aby som sa rozlúčila s mamou. Tá tam už od skorého rána sadila ruže a tak bola úplne celá od hliny. Dala som jej pusu na obe líca a upaľovala som preč, aby som stihla dopravu.

Samozrejme, že som dopravu nestihla. Odišla mi tesne pred nosom. Sakra! A čo teraz? Zhlboka som sa nadýchla a premýšľala, čo ďalej. Do školy som to mala len autobusom vyše hodiny a peši to bolo o „čosi“ dlhšie. Nakoniec som školu vyškrtla z môjho imaginárneho diára a keďže bolo krásne počasie, rozhodla som sa, že pôjdem do parku. Je to len kúsok a aspoň si tam utriedim svoje myšlienky.

Slniečko príjemne svietilo a v parku bolo krásne a sviežo. Všetko sa tam zelenalo a voňalo, ľudí tam bolo pomenej a tak som si pomaličky vykračovala po chodníku a s prižmúrenými očami som si vychutnávala jarné slnečné lúče. Po chvíľke som si spomenula, že som sa pred školou mala stretnúť s mojou najlepšou kamoškou Lucy. Och nie, zase sa na mňa bude hnevať, keďže sa to nestalo prvýkrát. Tak som rýchlo z vrecka vytiahla mobil a napísala som jej SMS-ku, že sa dnes do školy nedostavím a aby ma ospravedlnila. Keď som písala posledné slovo, niekto do mňa silno vrazil. V momente som sa ocitla na zemi.

Ahojte :) Nedávno som prekonala samú seba a pustila som sa do písania tejto FF. Keďže ma neskutočne "berie" Harry Styles, rozhodla som sa, že to bude práve o ňom. Zopár kapitol už mám napísaných, takže tu budú pribúdať spočiatku trošku častejšie. Pevne verím, že sa nájde aspoň jedna dušička, ktorej sa to bude páčiť. :) 

P.S.: komentíky a votes by ma potešili :)