Srdce princa ✔

23. Kapitola - Dočasné kamarátky

Nasledujúce ráno ma prišiel Jace pustiť z väzenia. Prekvapilo ma, že princ mi neposlal žiaden odkaz. Keď som sa opýtala Jaca, čo to má znamenať a že či sa princ zázračne odurazil, odpovedal mi, že Adrián si myslel, že dostatočný trest pre mňa už bolo len to, že som tu musela stráviť celú noc. Prekrútila som nad tým očami a stále vyčerpaná som sa pobrala späť do svojej komnaty. Samozrejme, že ma musel Jace sledovať! Zaujímalo ma, či vojde so mnou aj do izby a bude ma strážiť pri tom, ako sa budem kúpať. Jace, mi však povedal, že ma počká pri dverách, pokým sa nevrátim. Radšej som mu nepovedala, že som už nikdy neplánovala vyjsť z mojej izby a preto ma bude čakať celú večnosť.

Zabuchla som za sebou dvere a aj som zabudla na odpor, ktorý som pred tým prejavila k ľudskej posteli. Zvalila som sa na ňu celá špinavá a hlavu som si zaborila do mäkkého vankúša. Netuším ako dlho som ležala bez pohybu a stenala som kvôli tomu, že ma bolela chrbtica, ale musela prejsť značná chvíľka, pretože na dvere mi začal niekto búchať. Najskôr mi zišlo na um, že je to samozrejme Jace, ktorého už prestalo baviť na mňa čakať. Nech si zvyká! Netušila som, čo by ma donútilo sa postaviť na nohy a ísť niekam preč. Nemusela som už chodiť ani do vody, keďže mi znova zobrali moju morskú podstatu. Mohla som tu len spokojne ležať a čakať na smrť.

Neodpovedala som a preto sa dvere na mojej izbe rozrazili. Donútila som sa aspoň otvoriť oči a pozrieť sa, kto sa rozhodol ma otravovať. Na moje prekvapenie, som uvidela mrzuté tváre upírky a víly. Amelia pristúpila ku mne bližšie a skôr ako začala hovoriť, začala aj gestikulovať rukami.

„Môžeš mi dočerta vysvetliť, morská potvorka, prečo si sa za naším chrbtom, spojila s tou odpornou bosorkou?" začala po mne vrešťať, Amelia. Ines, pristúpila tak tiež bližšie a sadla si na kraj postele, očividne ju netrápil môj trápny pokus o útek.

„Amelia, nevyvádzaj! Hnusí sa mi, že to musím priznať, ale keby som mala príležitosť zdrhnúť aj s takou sviňou, ako je Katrina, rozhodne by som sa chopila šance a dva krát by som nerozmýšľala nad tým," priznala sa Ines.

„Už aj ty? Však ty najviac neznášaš bosorky! Mohli ju zabiť, Ines. Počula som, že princ sa ešte rozhoduje, čo s tebou urobí! Musíš ho ísť odprosiť, Madison. Čo ak prestane byť na nás taký dobrý? Čo ak ste to s Katrinou pokazili nám všetkým? Ach, čo si počnem, keď ma slnko bude môcť znova spáliť? Pozri sa ako som pekne opálená, zvykla som si na teplé dni!" rozčuľovala sa stále Amelia.

„Samozrejme! S morskou potvorkou sme zabudli na to, že si sa začala kolenačky plaziť pred princom za to, že ťa doslovne preklial. Nemusíš sa ničoho báť, Amelia. Ja a Madison ti s radosťou prenecháme voľnú cestu až do princovho srdca," uťahovala si z nej Ines, ktorá preliezla až ku mne a ľahla si pri mňa. Obe sme sa pozreli na Ameliu, ktorá stála pred posteľou a mračila sa na nás.

„Strašne vtipné, Ines. Vieš, že mi nejde o to stať sa kráľovnou!" obraňovala sa pred malou vílou upírka a nebezpečne zdvihla prst. Mal to byť varovný signál, aby si Ines z nej prestala uťahovať. Na malú vílu to však absolútne nefungovalo.

„A prečo ti o to nejde? Vieš o tom, že by si mala všetko po čom si kedy túžila? Dokonca by si mohla už naveky chodiť po slnku a nikdy už nepohnúť čo i len malíčkom. Starala by si sa len o blaho princa. No, nepredstavuješ si takto dokonalú budúcnosť, upírka?"

„Ak si zabudla, moje srdce patrí už inému!"

„Záleží na tom? Nepovedala som ti, aby si princa milovala, len aby on miloval teba, to je dosť rozdielne, kamarátka moja!" odpovedala jej Ines.

„Ja som tvoja kamarátka? Odkedy? Myslela som si, že víly dokážu mať radi len svoju prírodu," Amelia, sa tak tiež zvalila na moju posteľ. Náhle mi už neprišla taká pohodlná, keď som sa o ňu musela deliť ešte s dvoma ďalšími ženami. Najsmutnejšie bolo však to, že som sa nedokázala dostať k slovu.

„Vidíš tu v okolí, nejakú prírodu, ktorú by som mohla mať rada? Ja keď sa tu rozhliadnem, vidím len veľmi veľa kameňa, pár kobercov a nábytok, ktorý je vyrobený z utrpenia stromov. Nepáči sa mi to tu, ale my víly musíme mať vždy niekoho o koho sa môžeme starať. Preto som si vybrala teba. Neboj sa však, akonáhle sa dostaneme z tohto pekla, s radosťou veľmi rýchlo zabudnem na naše priateľstvo," povedala jej Ines.

„Neviem, či to mám teraz brať ako kompliment alebo sa uraziť, pretože si mi vlastne povedala, že som tvoja dočasná náhrada," zvolala pobúrene Amelia a nahlas sa rozosmiala.

„Nechcem vám kaziť túto príjemnú debatu, ale môžete mi vysvetliť, čo robíte v mojej izbe?" prehovorila som po dlhej dobe. Ines a Amelia, si ako keby až teraz uvedomili, že celý ten čas som v miestnosti s nimi aj ja.

„Bože, úplne sme zabudli! Prišli sme predsa po teba, Madison. Princ sa rozhodol, že so všetkými kandidátkami sa naraňajkuje v záhrade," konečne mi odpovedala Amelia. Už som chápala, prečo tu sú.

„Ja však nemám v pláne ísť s ním na raňajky. Som unavená, rozhodla som sa, že dnešok strávim v posteli." Dúfala som, že sa proste obe postavia na nohy a odídu. Avšak, to by som nemohla byť tá najväčšia smoliarka na tomto svete.

„Máš smolu, Madison. Účasť je totiž povinná. Ines, sa tiež chcela vyvliecť, ale prišli ju vyhodiť strážci a poslali nás, aby sme išli aj po teba. Princ si priam vyžiadal tvoju prítomnosť," oznámila mi Amelia. Prekrútila som očami a pozrela som sa na vílu, ktorá bola tak isto znechutená z toho stretnutia, ako aj ja.

„Fajn! Keď tak veľmi baží po mojej spoločnosti s radosťou mu ju doprajem. Môžete ma však naučiť nejaké vaše nadávky, ktoré používate? Už som bola raz vysmiata za to, že nadávam do šupín."

„Skús používať: boha, kriste alebo kurva, teda pokiaľ ťa niekto veľmi nahnevá. V bežnej konverzácií sa takéto slová nepoužívajú," odpovedala mi pobavená Ines, ktorá predbehla Ameliu.

„Tiež sa tie slová nepoužívajú v spoločnosti princa!" dodala upírka.

„Už som ho raz nazvala podliakom. Nemyslím si, že by ho oslovenie krista, urazilo viac. Čo to máte za hlúpe nadávky?" opýtala som sa ich nechápavo. Ines, sa začal nahlas rehotať.

„Naozaj ti radím, aby si nenazývala princa kristom. Nadávka krista sa používa napríklad vtedy, keď sa chceš vyjadriť o inteligencií iného človeka. Napríklad: Krista, ty si taký sprostý."

Ďakujem vám za prečítanie :)