Srdce princa ✔

15. Kapitola - Zapáchajúce ryby a hlina

Vošla som do princových komnát a uvidela som Adriána, ktorý sedel za veľkým stolom s Katrinou a spolu sa na niečom smiali. Pred sebou mali naplnené misy jedlom, ktoré som nepoznala a z chuti sa napchávali. Ako prvá si ma všimla práve bosorka, ktorá sa na mňa žiarivo usmiala. Princ sa na mňa pozrel vo chvíli, keď som sa mu zo slušnosti uklonila. Môj úklon však trval možno jednu sekundu, pretože okamžite som sa vystrela, aby som mohla čeliť jeho pohľadu. Hnevala som sa na neho. Vytáčalo ma do nepríčetnosti, že takýmto spôsobom ovplyvnil Ameliu.

„Madison, pridaj sa k nám, už na teba čakáme," princ sa postavil na nohy a prešiel k poslednej voľnej stoličke u stola a mierne ju odsunul. Zmätená som sa na neho pozrela. Žeby nejaký ich protokol?

„Nemuseli ste čakať," povedala som a pozrela som sa na Katrinu, ktorá sa napchávala zvláštnou hnedou štvorcovou vecou. Princ odo mňa odvrátil pohľad a počkal, pokým si sadnem. Následne sa vrátil späť na svoje miesto.

Katrina, mu sedela po pravej ruke a ja po tej ľavej. Adrián, predo mňa položil zvláštnu bielu vec. Rukou som ju uchopila a druhou som po nej pobúchala, ozval sa dunivý zvuk.

„Tak toto naozaj nezjem!" povedala som dotknuto pri pohľade na mäkké jedlo, ktoré mala Katrina pred sebou. Zamračila som sa a neznámu vec som položila späť na stôl. Princ sa na mňa zmätene pozrel a bosorka sa nahlas rozosmiala.

„Morská potvora, však to je tanier! Na ten si máš nabrať jedlo a potom ho príborom, ktorý máš uložený pri tanieri, zješ," vysvetlila mi a znova sa nahlas zasmiala. Už aj princ sa zdal nejaký veselý. Možno sa Sarah mýlila, nebudem dobrou kráľovnou, Katrina by bola lepšou. Nech si to len princ uvedomí! Nepatrím predsa do jeho sveta.

„Nič z tohto nejedávam. Živým sa riasami a rybičkami," ignorovala som ich smiech a začala som si prezerať jedlo na stole dúfajúc, že natrafím na nejakú morskú pochúťku. Predsa takémuto princovi museli denne nosiť tie najlepšie morské ryby Prečo nám teda ponúkal takýto, ehm, odpad?

„Jedávaš mušle? Pozri, tu ich máš," princ sa postavil na nohy, aby ma sám obslúžil. Prešiel na koniec stola a doniesol mi na ďalšom tanieri mušle.

„Prečo tak príšerne smrdia? Radšej si dám hentú veľkú rybu," povedala som mu a sama som sa po ňu nahla. Keď som si ju však dala pred seba, znova ma ovalil zvláštny zápach. Okamžite som ju od seba aj s tanierom odhodila a ten sa rozbil na druhej strane miestnosti. „Ups!" vyriekla som a nadvihla som obočie.

„Preskočilo ti?" oborila sa na mňa Katrina, ktorú som skoro tanierom trafila. „Tak tu máš, daj si toto! Ty si ešte vyberavejšia ako ja a to mi mater vždy tvrdila, že mám rozmaznanú papuľu ako nejaká princeznička. Ehm, nechcela som vás uraziť, princ. Viete u nás sa hovorilo, že si užívate vyberané najlepšie jedla, konečne som sa presvedčila na vlastné oči, že sa klebety nemýlili." Katrina, mi podala vlastný tanier s divnou hnedou vecou.

„Nebudem jesť hlinu," namietla som a chcela som jej tanier vrátiť.

„To nie je hlina, ale koláč," vložil sa do našej debaty princ, ktorý nás s úsmevom na tvári sledoval.

„Bude ti to chutiť, je na ňom čokoláda. Ryby ti smrdia preto, lebo vo vode si mala otupené čuchové bunky. Na súši ryby, ktoré si celý život jedávala, smrdia takto, ale sú stále výborné. Len sú ešte chutnejšie, pretože sú upečené. Teda pochybujem, že ste dokázali pod vodou si založiť oheň a ryby upiecť, nemýlim sa?" Katrine, sa očividne páčilo robiť zo mňa pred princom idiota.

„Založiť oheň? Rozprávaj na mňa normálne! Čo je to oheň?"

„Toto," povedala a zdvihla svoju pravú ruku, a na konci každého prsta, sa jej objavil červený plameň. Od strachu som sa vrhla dozadu a stolička sa mi prekoprcla dozadu. Padla som na chrbát a nepekne som si udrela hlavu.

„Ste šialenci! Nepribližujte sa ku mne!" zvrieskla som po princovi a Katrine, ktorí ku mne pristúpili, aby ma mohli vytiahnuť späť na nohy.

„Madison, bol to len obyčajný magický oheň. Pomocou ohňa dokážeme upravovať mäso, aby sme ho mohli jesť. Je pravda, že oheň je nebezpečný a môže ťa popáliť, pokiaľ s ním však vieš narábať, je veľmi užitočný." Princ nečakal na to pokým mu podám ruku a sám sa nahol, aby ma mohol zodvihnúť. Musel byť silný, pretože absolútne som mu nepomáhala, ale aj tak ma dokázal postaviť znova na nohy. Katrina zatiaľ zodvihla moju stoličku.

„Už to viac nerob! Alebo ma prosím ťa na to aspoň dopredu upozorni. Neviem ako by ste vy reagovali, keby na vás vybehol žralok!" osopila som sa na nich. Katrina sa vrátila späť na svoje miesto a začala sa znova napchávať. Princ však stále zostal stáť pri mne a obzeral si ma. Neušlo mi, akým pozorným pohľadom si prezeral moje šaty. „Princ?" prehovorila som na neho, aby som ho vrátila späť do reality.

„Áno?" spýtal sa ma zasnene a pozrel sa mi do očí. Neočarovávala som ho, prekliata v ľudskej podobe som to nedokázala, no vyzeralo to tak, ako keby sa sám pobláznil do mojich očí.

„Stojíte pri mne príliš blízko!" okríkla som ho a on sa na mňa zmätene pozrel. Zjavne sa mu ešte nikdy žiadna žena nesťažovala na to, že pri nej stál až príliš blízko. Aj Katrina vyzerala mierne zmätená. Princ, to však konečne po chvíľke pochopil a odstúpil. Znova som si sadla na stoličku a začala som sa napchávať rovnakým jedlom, aké jedla aj Katrina. Až po pár kusoch som si začala uvedomovať, aká príliš hladná som bola. Moje jedenie sa zmenilo na nenásytnú pažravosť a prešlo až do chlípania vody, ako keby som celý rok nepila.

„Princ, nedáte nám priniesť nejaké víno? Myslím si, že morskej panne by bodlo, keby sa trošku uvoľnila. Ja som dojedla a rada by som vám predviedla ako čarovne dokážem hrať." Katrina sa na neho žiarivo usmiala a zaklipkala mihalnicami. Princ sa pobral k dverám, aby išiel dať rozkaz sluhom. Chcela som si ešte zobrať kus koláča, keď som sa však nad stolom načahovala, Katrina ma rýchlo schmatla za ruku a potiahla ma k sebe. Jej stisk bol surový a bolestivý!

„Čo to robíš?" spýtala som a zmätene. Princ už vyšiel na chodbu a s niekým sa tam rozprával.

„Ty a ja, dnes po tomto stretnutí spoločne utečieme. Buď na princa milá, splň mu všetko o čo dnes požiada a tvár sa, že ťa naozaj zaujal. Nemôžu mať žiadne podozrenie, princ sa musí zdať dnes šťastný a my dve získame slobodu!" Jej vždy krehký hlások sa zmenil na tvrdý a chrapľavý. Na vlastné oči som videla, ako Katrinu zalial opar temnoty. Náhle sa mi zdala veľmi špatná a zlá, absolútne nevhodná manželka pre princa, ktorý bol oproti nej tak príliš ľudský! Hovorila smrteľne vážne. „Keď sa vráti koketuj s ním. Páčiš sa mu!" prikázala a pustila mi ruku. Z jej vážneho výrazu, dokázala v stotine vyčarovať žiarivý a láskavý úsmev. Princ sa postavil pri môj bok a ponúkol mi ruku.

„Dámy, ak ste do sýta najedené, môžeme pokračovať?" tie slová smeroval skôr mne. Nereagovala som. Katrina ma musela pod stolom kopnúť do nohy, aby som sa prinútila otočiť hlavu na princa. V hlave som si stále opakovala jej slová, buď na princa milá, obe získame slobodu.

Netuším kde som to v sebe našla, ale tiež som sa usmiala a ladne som podala princovi ruku. „Ukážem vám, že spievam sto krát krajšie, ako tu Katrina bude hrať." 

Ďakujem vám za prečítanie. :)