35. Kapitola - Mŕtve tajomstvo

1.7K 145 65
                                    

Sedela som na kozmetickej stoličke a nútila som Sarah, aby mi na hlave vyčarovala krásny účes, ktorý každému vyrazí dych. Už pár minút mi šikovne vkladala sponky do vlasov a snažila sa splniť moju požiadavku. Nemohlo mi však ujsť ako podozrievavo sa na mňa pozerala a že prižmurovala oči viac ako zvyčajne. „Vyklop to. Neuhryznem ťa, ak na mňa prehovoríš. Ja nie som váš princ," pripomenula som jej, pretože jej ticho ma priam mučilo.

„Aké pikle kujete?" opýtala sa ma priamo a jej oči zaiskrili. Ľudia boli naozaj veľmi predvídateľné stvorenia. Prečo si však Sarah myslela, že som mala zlé úmysly len kvôli tomu, že som na večeri s princom chcela vyzerať dobre?

„Prečo si myslíš, že mám chuť intrigovať?" odpovedala som jej otázkou a sledovala som ju v odraze zrkadla ako nadvihla jedno obočie. Ako to dokázala? Automaticky som to skúsila aj ja, ale nepodarilo sa mi to.

„Pretože za tých pár dní, som vás už trošku spoznala. Mimoriadne som sa čudovala, že sa necháte odo mňa dobrovoľne mučiť a dotýkať sa vašich krásnych vlasov. To by som vám však ešte zožrala, ale to, že idete na stretnutie s princom dobrovoľne a nikto sa vám nemusí vyhrážať, a vy ste ani raz nenamietla, tiež nevyjadrila znechutenie nad tým stretnutím, to vám nežeriem. Preto mi musíte prezradiť, čo hodláte nášmu láskavému princovi dnes urobiť!" osopila sa na mňa Sarah a potiahla ma za vlasy. Mierne som zamrnčala a zamračila som sa na ňu.

„Nemienim mu nič urobiť! Prijala som len jeho ponuku. Plus som zvážila to, čo si mi povedala. Už viac nebudem na princa hnusná, ale splním mu všetko o čo ma požiada," vysvetlila som jej a vytrhla som sa z jej pevného zovretia. Účes bol hotový. „Priznávam, že tvoje ruky sú neskutočné! Ako dokážeš zo ma urobiť takúto krásku?" spýtala som sa jej omámene a prezerala som sa v zrkadle. Naozaj som bola prekrásna.

„To nerobím ja, to vy ste nádherná. Keby ste sa častejšie pozerali do zrkadla, tak by ste to vedeli," zložila mi kompliment a milo sa na mňa usmiala. „Princovi sa budete veľmi páčiť," usúdila. Mala som sa takto fintiť? To že som sa páčila dvom princom mi rozhodne život neuľahčovalo. Verila som tomu, že aj Hugh príliš po mne túži. Odvtedy čo som ho vyhodila z mojej izby sa už neukázal. Nahnevala som ho? Teraz mi aj zostávalo trošku ľúto. Možno som nemala reagovať tak prehnane.

„Myslíš si, že už môžem ísť?" opýtala som sa jej nervózne. Dúfala som, že na chodbe stretnem niekde Hugha, aby sme to mohli medzi sebou urovnať. Kde vlastne duchovia trávili čas a čo robili? Aj keby som ho chcela ísť hľadať, netušila som, kde by som ho našla.

„Samozrejme, že môžete!" súhlasila a donútila ma postaviť sa na nohy.

XXX

Keď som vošla na terasu, princ tam už stál a s niekým sa rozprával. Toho človeka som nepoznala, ale keď si ma Adrián všimol, okamžite mávol rukou a jeho spoločník prestal rozprávať. Obaja muži sa na mňa otočili a sledovali ma ako sa k ním blížim. V duchu som sa modlila, aby ma práve teraz nesklamali moje nohy a aby som nespadla na zem.

Pristúpila som k ním a snažila som sa na oboch usmiať. Môj úsmev musel byť však dosť kŕčovitý, nerozumela som tomu, prečo Adrián už dávno svojho spoločníka neposlal preč. Chcel aby sme dnes večerali v trojici? Podľa Hugha sa malo jednať o romantickú večeru. „Madison, dovoľ aby som ti predstaviť lorda Santaka," povedal mi. Zmätená som zostala hľadieť na princa, naozaj ma takto strápnil? Netušila som, čo mám urobiť a preto som len vystrela ruku, aby som mu ju podala. Na moje prekvapenie sa však lord sklonil a pobozkal mi dlaň. Prečo ma došľaka museli všetci bozkávať bez môjho povolenia?

Naplašila som sa a okamžite som si ruku z jeho zovretia vytrhla a odskočila som preč. Mala som sto chutí neznámeho lorda udrieť za jeho opovážlivosť, zachmúrila som sa. „Odpusťte mi to, slečna. Nechcel som vás vyľakať," začal sa mi okamžite ospravedlňovať.

Srdce princa ✔Donde viven las historias. Descúbrelo ahora