Srdce princa ✔

36. Kapitola - Zlá duša

S Adriánom sme sa pokojne najedli a dohodli sme sa, že za polhodinu sa budeme čakať pred hlavnou bránou. Dúfala som, že si to nerozmyslí a že splní našu dohodu. Ak sa mi nebude s ním páčiť, mohla som veľmi rýchlo získať vytúženú slobodu. Tiež som však plánovala byť úprimná, pretože on doteraz tak tiež bol. V mysli som sa stále vracala k Hughovi a ku klamstvám, ktoré mi narozprával a ktorým som ja s radosťou uverila.

Vošla som do svojej komnaty a dúfala som, že tam Hugh bude. Mala som sto chutí na neho začať kričať a absolútne by mi nezáležalo ani na tom, že by to mohla Sarah počuť. Skončila som s podlými ľudskými hrami, už viac som sa od neho nechcela dať manipulovať. Načo ma aj bozkával? Či to bola ďalšia klamlivá hra?

Zobrala som si zo skrine dlhý modrý plášť a prudko som ju zabuchla. „Slečna, kam si takto neskoro beriete plášť?" ozval sa známy hlas. Veľmi som sa naplašila, pretože sa ozval za mojím chrbtom. Rýchlo som sa otočila a zbadala som Sarah, ktorá sedela v kresle a čítala si knihu.

„Hej! Naplašila si ma!" povedala som jej nahnevane a zamračila som sa. Netušila som, že ma tu bude čakať.

„Naplašili ste sa preto, lebo nemáte čisté úmysly!" odpovedala mi a knihu zatvorila, pozornými očami ma začala sledovať. Skôr som sa naplašila preto, lebo som bola hlúpo zamyslená!

„Zase začínaš? Už som ti raz povedala, že ja nekujem žiadne pikle!"

„A prečo máš teda v rukách plášť? Zase sa chceš, po večeri s princom, pokúsiť utiecť?" spýtala sa ma a dokonca mi začala aj týkať. Sadla som si do voľného kresla a obula som si pohodlnejšie topánky.

„Tentokrát idem von aj s Adriánom. Pozval ma na večernú prechádzku a ja som ju prijala bez reptania, a znova ti opakujem, že nie, naozaj neplánujem robiť žiadne intrigy!" odpovedala som je so zdvihnutým prstom a obula som si aj ľavú topánku. Vyskočila som na nohy a zamierila som ku zrkadlu aby som sa mohla skontrolovať. Stále som vyzerala pôvabne a pekne, aj keď vietor mi už rozfúkal pár prameňov vlasov a tie sa mi uvoľnili a teraz mi neposlušne liezli do očí. Zastrčila som ich za ucho.

„Isto idete s princom?" opýtala sa ma pochybovačne, ale znova si otvorila knihu. „Počkám tu na vás a ak sa nevrátite, tak vám prisahám, že vás späť dotiahnem za tie vaše krásne vlasy," zašomrala si popod nos a už ma znova ignorovala. Prevrátila som nad ňou očami a zamierila som k dverám, aby som sa dostala na chodbu.

Skôr ale ako som išla za princom, som si to namierila k Ines, dúfajúc, že malá víla ešte nebude spať. Nespala a dokonca s ňou bola aj Amelia a na niečom sa spoločne smiali. „Konečne si sa už vrátila! Sme zvedavé ako dneskajšia večera s princom skončila!" ozvala sa Amelia, keď som vošla do komnaty a zatvorila som za sebou dvere. Vedela som, že mám ešte chvíľku čas a preto som sa k ním pobrala a sadla som si na posteľ.

„Ako veľmi sa mi budete smiať, ak vám poviem, že môj večer s princom sa ešte neskončil?" povedala som im a obe sa na mňa prekvapene pozreli.

„Ako to myslíš?" chopila sa ako prvá slova Ines, ktorá sa načiahla po jablko.

„Tak, že za chvíľku sa mám stretnúť s Adriánom a ideme spolu na večernú prechádzku," priznala som sa dievčatám a pocítila som, že som očervenela. Ako im to mám vysvetliť?

„Preskočilo ti alebo ťa Adrián nejako zaklial?" opýtala sa Amelia a prisadla si ku mne a pozornými očami začala skúmať moju tvár.

„Amelia, ja som ti hovorila, že budeš platiť ty mne," ozvala sa Ines, ktorá ma predbehla. Zmätene som sa na ňu pozrela, o čom to hovorila? Obe dievčatá sa na seba pozreli a pobavene sa rozosmiali.