Srdce princa ✔

45. Kapitola - Posledná iskra lásky

„Čo si to urobila! Prečo? Oboch si nás zabila a kvôli čomu? Kvôli sprostému princovi!" začal vrieskať po mne Hugh, keď som sa pri ňom objavila. Triasol sa od hnevu, už jeho duša nevyzerala rovnako mladá ako pred tým. Zdesená som sa pozrela na svoje vlastné telo, ktoré bolo ako z kameňa. Načiahla som ruku dúfajúc, že sa dokážem vrátiť späť. Toto predsa nemal byť koniec! Keď som sa však chcela dotknúť sama seba, nedalo sa. Niečo ma odrážalo späť.

„Skôr si polož otázku, čo si ty urobil nám obom! Ja hlupaňa som ti dala druhú šancu a ty si ju chcel využiť tak, že si chcel zabiť svojho brata a synovca, a ukradnúť im trón na ktorý si prestal mať nárok v deň, keď si zabil svojho otca!" zvrieskla som rovnako nahlas po ňom.

„Zabijem ťa. Milujem ťa, ale teraz ťa naozaj zabijem za to, čo si nám obom spravila. Odsúdila si nás na večné muky!" vrhol sa príliš rýchlo na mňa. Bola som pripravená na to, že ma zničí. Miesto toho aby mi však mŕtvy princ ublížil, len mnou preletel.

„Zabudol si na niečo, srdiečko. Ja už mŕtva som. Som rovnaká neviditeľná a priehľadná duša akou si bol aj ty. Jedine iná morská panna, sa nás môže dotknúť!" začala som sa mu vysmievať do tváre, keď sa zdesene na mňa pozeral. Nemohli sme sa dotýkať, mohli sme sa len vidieť a rozprávať. Hugh začal veľmi rýchlo krútiť hlavou a pristúpil ku mne. Ani som sa neodtiahla, keď sa ma znova pokúsil dotknúť.

„Madison, toto som pre teba nechcel. Úprimne som sa do teba zmiloval, nedokážem žiť bez tvojho dotyku, bez teba," šepkal a ronil slzy. Neprestávala som sa smiať.

„Už to pochop Hugh, si mŕtvy, ty nežiješ a už nikdy ani žiť nebudeš. A práve kvôli tebe som mŕtva aj ja. Len dúfam že Adrián bude natoľko múdry, že nenechá moje telo pri tebe. Nechcem ťa už nikdy vidieť," šepkala som. Potom som sa otočila na miesto, kde zmizla moja najlepšia kamarátka.

Doteraz som sa snažila pohľadom tomu miestu vyhýbať. Teraz som to však musela urobiť. Pristúpila som bližšie a kľakla som si na zem. Chcela som sa dotknúť jej popola, ale nemohla som. Rozochvela som sa pri tej predstave ako rýchlo zmizla. Ako sa mi stratila pred očami.

Nebola tu však, nikde som nevidela jej ducha a to znamenalo, že Amelia sa posunula ďalej. Našťastie tu nezostala uväznená so mnou a Hughom. Aspoň to si zaslúžila, mať konečne pokoj od všetkých bytostí, ktoré jej ublížili. Nevedela som si však predstaviť, čo spraví Sion, keď ju nenájde. Dôjde im, že ten prach je Amelia? Prizná sa im niekto? Alebo ho proste len pozametajú nevediac, že moja priateľka zmizla do večnosti.

Nezáležalo na tom. Amelia bola preč a ja som bola ešte stále tu. V tejto divnej podobe neviditeľná, ale potrebovala som sa ubezpečiť, že je Adrián v poriadku.

Postavila som sa na nohy, a zamierila som k dverám. Prešla som cez ne a rozbehla som sa na vrchné poschodie. Musela som nájsť môjho princa. Iba to dokáže skrotiť môj žiaľ, jeho oči. Jeho dotyk. Si mŕtva, Madison! Zakričala som sama na seba. Ako som na to mohla zabudnúť? Všetko však bolo tak reálne. Prišlo mi ako keby sa nič nezmenilo.

Vyšla som po schodoch, prekvapilo ma, že nelapám po vzduchu. Mŕtva! Uvidela som na zemi krv a pár mŕtvych mužov. „Čo si to urobil, Hugh!" Prešla som okolo mŕtvych mužov a rozbehla som sa do svojej komnaty.

Zdesená som sa snažila otvoriť dvere na mojej vlastnej izbe a začala som nahlas nadávať, keď som nemohla chytiť kľučku. Nedalo sa to. Spomenula som si však, že Hugh chodil cez steny. Preto som sa proste cez tie dvere rozbehla a ocitla som sa vo vlastnej izbe.

Zbadala som Sarah, ktorá bola celá uplakaná a premávala sa po miestnosti. Niečo si šepkala, z takej diaľky som ju však nepočula. Pristúpila som k nej bližšie a započula som, že sa modlí k svojmu Bohu, aby sa všetko dobre skončilo. Triasla sa rovnako od strachu ako ja.