Ona a On

-7-

Beth

Nemohla som tam s ním zostať dlhšie. Bála som sa toho, že som ho ako povedal, čítala. Nemohla som sa mu dlhšie pozerať do očí. Bol... bol iný. Na pohľad iný. Ale už neverím svojim pohľadom. Neverím, od kedy som sa sklamala. Už viac nechcem pocítiť tú bolesť, ktorú som cítila predtým. Nechcem! A bála som sa toho, že keď tam zostanem, nemusí to dopadnúť dobre.

S Madison sme sa prechádzali, nechcela som myslieť na to, čo sa stalo predchvíľou.

,,Beth, čo sa tam stalo medzi tebou a Teom?" spýtala sa ma Mad.

,,Nič vážne... len som odtiaľ proste musela odísť. Ja..." nadýchla som sa. ,,bol to taký pocit, ako keby som ho už poznala dlho a teraz sme sa stretli. Ako keby som ho poznala viac, ako seba. Sám mi povedal, že ho čítam. Už som sa mu nedokázala dlhšie pozerať do očí."

,,Počkaj... ty si sa do neho buchla?"

,,Nie! To nikto nepovedal. Len proste, pochop ma. Ten pocit, že niekoho poznáš dlhé roky a pritom to tak nie je."

,,Chápem zlato. Ale... ty mu nie si ľahostajná."

,,No... asi ste mali pravdu."

,,Asi? Určite!" zasmiala sa. ,,a čo ti povedal?"

,,No... že vraj ho čítam, že som odvážna. Potom som sklonila hlavu a on sa ma dotkol. Prešlo mnou niečo, čo ti nedokážem opísať."

,,Z tohto niečo bude. A nevrav, že nie! Pretože vieš, že mám vždy pravdu." ukázala na mňa prstom.

,,Nič ti nehovorím, okey." toto dievča vždy vie, ako mi zdvihnúť náladu. Neberte to tak, že sa bránim vzťahom, alebo niečo podobné, ale zažila som viac ako jedno sklamanie. A už neuverím každému peknému slovu.

,,Máš šťastie." žmurkla na mňa.

,,Mám štastie, že mám vás." objala som ju.

,,Myslíš, že to Ashley s Kenom vydrží?" spýtala sa ma.

,,Dúfam, že hej. Úplne sa k sebe hodia."

,,To dúfam aj ja. Dúfam, že nebude taký, ako všetci ostatní, ktorí chceli Ashley len preto, ako vyzerá." pokrútila hlavou.

,,Ach, to dúfam aj ja. Dnešní chalani nemyslia rozumom, ale domysli si čím."

,,Presne tak." súhlasila so mnou.

,,Nie je to Jul a Nicolas?" spýtala som sa, keď som zazrela dve osoby pred nami.

,,Kde?" obzerala sa Madison. ,,ahá. Áno, sú to oni. Poďme k nim." ťahala ma za ruku.

,,No čaute hrdličky." povedala Mad, keď sme k ním dobehli.

,,Čo vy tu?" spýtala sa Jul. ,,nemali by ste byť ešte v pizzerke?"

,,Ahojte baby." pozdravil nás Nicolas. Zamávali sme mu.

,,No... už tam nie sme." zasmiala sa Madison. ,,mali sme pravdu." šepla.

,,Som tu a počujem ťa Mad." šťuchla som do nej.

,,Počkaj... Teo a Beth?" usmiala sa Jul.

,,Preboha nie!" chytila som sa za hlavu.

,,No veď vieš, sama si videla, ako sa Teo pozeral na Beth. Nechali sme ich nachvílu samích, keď sme vyšli z pizzerky. Dohadovali sa tam. Vraj je odvážna a tak. Veď vieš, naša Beth." dala si ruku okolo mojich pliec Madison. Len som sa nad jej rozprávaním usmiala. ,,no a potom boli hróóózne blízko seba. Teo jej povedal, že ho číta. Beth sa mu už dlhšie nedokázala pozerať do očí. Mala pocit, ako keby ho poznala dlho a pritom to tak nie je, však to poznáš. No, takže tak." dokončila svoj monológ.

,,Tak to sa tam doho udialo trošku dosť." zasmiala sa Jul a pozrela sa na mňa.

,,Všetko do bodky ti povedala. Nemám čo k tomu viac dodať. Mad bude môj hovorca." zasmiala som sa tiež.

,,A chudák môj Nicolas tu počúva naše babské keci." objala ho Jul.

,,Nicolas, však, že medzi nimi niečo bude? Myslím, Beth a toho chalana." provokovala ma Madison. To dievča ma raz položí do hrobu, uvidíte.

,,No podľa toho, čo som počul... vyzerá to tak."

,,Ale no ták Nicolas. Aj ty držíš s nimi." hrala som sa na smutnú.

,,Radšej bolestivá pravda ako krásna lož. Už ma poznáš Beth." 

,,Áno. A to si neskutočne cením." usmiala som sa. ,,tak ja už mám na dnes fakt dosť. Je aj dosť hodín. Zajtra mám pohovor v jednej stavebnej firme, ako projektantka, takže mi držte palce."

,,Jasné. Ešte si napíšeme večer." objala ma Jul.

,,Jasné. Majte sa." objala som Mad. Dala som si do uší slúchadla a pomaly šla domov. Vonka bolo príjemné. Mala som rada tieto večery. Rada som sa len tak prechádzala. Len ja a moje myšlienky.

Došla som domov, osprchovala som sa, prichystala si na ráno všetky vysvedčenia zo strednej školy, pretože ráno by sa mi ich určite nechcelo hľadať.

"Zajtra držíme palce Beth!" napísala mi Ashley.

"Ja som ti o tom aj zabudla povedať, prepáč. Ale ďakujem, si poklad."

"V pohode. Napísala mi Mad."

"Určite aj vieš, prečo som odišla..."

"No, vravel niečo aj Teo a aj Mad mi písala. Už som si myslela, že Teo si vymýšľal, ale podľa slov Mad, je to tak. Iba si mala strach, že sa do neho buchneš, čo?"

"Neviem Ashley, len to bolo čudné. Vôbec som ho nepoznala a ten pocit, akoby som ho poznala dlho... bolo to čudné."

"Nikdy nevieš čo sa stane zlato. Ale... pýtal si odo mňa tvoje číslo, tak... tak som mu ho dala. Prepááááč..."

"Máš pravdu. Moje číslo? Hm... no nevadí. Nehnevám sa ty trdlo. Nemám prečo. No... idem spať, pretože ráno vstávam. Dobrú noc, ily."

"Som rada. Dobrú noc, ily2." napísala som ešte Mad a Jul a ani neviem ako, zaspala som.

Ahojté. Tak mám tu novú kapitolu!❤️ Ako sa Vám páčila?❤️ Poteší ma každý coment aj vote. Vaša brunet🖤