Ona a On

-19-

Teo

Sedel som za stolom s Kenom a rozprávali sme sa. No keď som zbadal, ako s Beth tancuje nejaký chlapík, tak som spozornel. Nespustil som z nich oči. Už som len čakal, kedy sa o niečo pokúsi a ja mu rozbijem hubu. Keď hudba prestala hrať, stále od nej nešiel preč. Namiesto toho, aby odišiel, sa s ňou tam rozprával.

,,Dobre, už to nevydržím." povedal som Kenovi. Schytil ma.

,,Hej, ukľudni sa. Len sa rozprávajú a plus, nechodíte spolu Teo."

,,Ken, nebude tam s ním." vytrhol som sa mu a šiel za nimi. Keď som tam došiel, akurát sa jej pýtal, s kým tu je.

,,Je tu so mnou." povedal som. Snažil som sa byť pokojný, ale nevedel som. Keď som zvýšil hlas, Beth ma chytila. Má šťastie, že odišiel, inak by som sa asi vážne neudržal. Videl som ten jej nahnevaný pohľad, keď som tam prišiel, ale vyhovovalo mi to tak.

Sedeli sme za stolom a ONA odišla von. Dal som si ešte jeden pohárik a šiel za ňou. Sedela na lavičke pred klubom. Rozprávala sa tam sama so sebou a nadávala na mňa, že som idiot. Sadol som si vedľa nej, so slovami:

,,Možno som idiot, ale určite sa nebudem pozerať na to, ako by ťa tam najradšej pretiahol." A mala kurva pravdu. Žiarlil som. Žiarlil som tak veľmi, ako sa len dalo.

,,A čo? Iba žiarliš." zasmiala sa.

,,Jasné."

,,A nie? Aj slepý by videl, že žiarliš."

,,Okey! Žiarlim! Spokojná?"

,,Vedela som to aj bez teba." zasmiala sa. ,,najradšej by si ho tam dobil. Ale to by som ti nedovolila. Celý čas si sa na mňa pozeral. Cítila som tvoj pohľad na mne." postavila sa z lavičky.

,,Zase... ja už tomu fakt nechápem." chytil som sa za hlavu. ,,do pekla. Prečo ma dokážeš takto čítať? Ako?"

,,Nechaj to tak. Proste ťa dokážem čítať aj bez slov... a desí ma to."

,,Si jediná, kto to dokáže."

,,Dokážem viac, než si myslíš." povedala, postavil som sa a priblížil sa k nej.

,,Čo viac chceš dokázať? Za pár minút si mi pobláznila hlavu. Nedokážem na teba prestať myslieť. Žiarlim na každého, kto sa ťa dotkne. Tak čo viac ešte chceš dokázať?" každým krokom som k nej šiel bližšie a ona dozadu. No za ňou sa nachádzala stena, takže nemala kam ďalej ísť.

,,Čo viac chcem? Do pekla! Tak ak toto čo vravíš je pravda, tak prečo si sa tam bozkával s inou? Hm?" jasné. Moja ex.

,,Nevieš ako to je. Tak to nevyťahuj."

,,Ale áno. Budem to vyťahovať. Tak vrav."

,,Čo mám povedať? Aj tak mi neuveríš."

,,Jasné. Lebo to bola tvoja jednorázovka a bojíš sa mi to povedať."

,,Počúvaj ma!" schytil som ju za plecia a pritlačil ju k stene. ,,žiadna jednorazovka! Žiadna priateľka! Žiadne nič! Bola to moja bývalá, ktorú už v živote nechcem vidieť. Ona ma pobozkala! Nie ja ju! Keď som odchádzal, cítil som sa byť ponížený a neviem aký! Tak si do pekla najprv zisti ako sa veci majú a potom hovor!" naštvalo ma to. Kričal som. Len sa na mňa pozerala. Nepovedala ani slovo. A to ma desilo.

Sklonil som hlavu a pokrútil ňou. Ľutoval som, že som kričal.

,,Prepáč... nemal som kričať. Nechcel som. Len... vytočilo ma to, pretože si myslíš, že som pobozkal ja ju a že to všetko čo ti hovorím, je len tak. Ale nie je. Ja to myslím vážne... skurvene vazne!"

,,Neospravedlňuj sa. Ja by som mala. Nevedela som... prepáč." zvesila ruky.

,,Pozri sa mi do očí. Prosím..." šepol som. Spravila tak. ,,chcem tieto oči vidieť vždy. Už nechcem aby viac plakali. Nechcem aby si si niečo vyčítala. Nemôžeš. Ty si nezaslúžiš trpieť. Zaslúžiš si byť šťastná a... do pekla, ani nevieš, aký by som bol šťastný, keby som bol práve ja tým, ktorý by ťa šťastnou robil." chytil som jej tvár do svojich rúk.

,,Bojím sa, že..." nenechal som ju dohovoriť.

,,Ja viem. Bojíš sa ďalšieho sklamania. Viem. Ja sa toho bojím tiež. Ale... s tebou by som riskoval aj tú najriskantnejšiu vec na svete." pobozkal som ju.

,,Pomotáš mi hlavu, pobudneš so mnou zopár chvíľ a odídeš?" odtiahla sa odo mňa.

,,To by som nikdy nespravil."

,,Možno to hovoríš teraz, ale čo ak to spravíš potom?"

,,Ver mi, prosím." pobozkal som ju znovu. Snažil som sa. Tak veľmi som sa snažil aby som si ju získal.

,,Teo..." šepla.

,,Daj mi šancu. Prosím Beth. Jednu, jedinú."

,,Pobláznil si mi hlavu už dosť. Poblázniš mi ju ešte viac a odídeš? A čo bude potom? Nebudem veriť na lásku už vôbec?"

,,Pobláznil som t-ti hlavu? Č-čo?" neveril som vlastným ušiam.

,,Počul si... teraz ma nechaj." šla preč. No ja som sa nevzdal a utekal za ňou.

,,Beth! No tak! Stoj!" zastavil som ju.

,,Na dnes fakt dosť. Uvidíme sa nabudúce Teo."

,,Nevzdám sa." povedal som a nechal som ju ísť. Nechcel som, aby sa na mňa hnevala a podobne. Ale ja sa nevzdám. Už len preto, že je iná ako ostatné. Už len za tie jej oči. Za jej úsmev. Ja sa do pekla nevzdám!

Ahojte. Tak mám tu novú kapitolu❤️Ako sa Vám páčila? Vaša brunet🖤