Ona a On

-13-

,,No tak, stoj." zastavil ma Teo, keď sme boli ďalej od parku. ,,neplač." povedal a objal ma. Potrebovala som to. Naozaj. Nebránila som sa a nechala, aby ma objímal.

,,No tak. Taký debil ti nestojí za tvoje slzy." hladkal ma po vlasoch. Zhlboka som sa nadýchla.

,,Mrzí ma, že ti ublížil..." pozrela som sa na neho.

,,Je to kvapka krvi, nič viac." zasmial sa.

,,Ošetrím ti to. Poď." hlavou som mu naznačila, aby nasledoval moje kroky ku mne domov. Bolo mojou povinnosťou, ošetriť ho. Pobil sa s ním kvôli mne.

Sadol si v kuchyni na stoličku a ja na stôl, aby som mala dobré oko na jeho nos a pery. Tiekla mu krv z oboch miest. Vydezinfikovala som mu to a ošetrila. Sem tam zaaukal, ale viem, že to štípe.

,,Hotovo." povedala som a veci dala späť do lekárničky.

,,To keď sa ťa spýtal, či som tvoj frajer... tá tvoja odpoveď. Prekvapila ma." povedal a usmial sa.

,,Nenamýšľaj si. Len som sa ho chcela čo najskôr zbaviť."

,,Klameš mňa, alebo seba?" zasmial sa.

,,Teo, nebuď narcis."

,,Nie som. Len sa bojíš ďalšieho vzťahu kvôli nemu." zaťal päste. ,,dokopal by som ho tam už len za to, že sa ťa dotkol a radšej nehovorím o tom, keď ťa pobozkal. Mal som chuť ho tam dobiť a kľudne potom byť na polícií."

,,Teo..."

,,Neveríš mi, ale je to tak."

,,Už niekedy neverím ani samej sebe..."

,,To ti až tak ublížil?"

,,Až tak..."

,,Ako dlho trval váš vzťah?" spýtal sa ma.

,,Asi pol roka."

,,Prečo sa to vlastne celé skončilo?"

,,Bolo to v deň oslavy narodenín Ashley. Boli sme v jednom bare, alebo lepšie povedané, v klube. Konala sa tam párty, tak sme to tam šli osláviť. Všetko bolo v pohode, až dokým sa Max neopil. Sedeli sme pri stole, popíjali. Až sa v jednu minútu Max postavil s tým, že ide na wécko. Prešlo päť minút, Max nikde. Prešlo desať minút, Max nikde. Prešla pol hodina a stále sa nevracal. Tak som sa postavila a šla za ním na wécka. Bol tam s jednou babou... domysli si, čo tam robili. Videla som to na vlastné oči." nadýchla som sa a snažila sa pri tej predstave, neplakať. ,,utekala som preč. Potrebovala som vzduch a všetko to predýchať, utekal za mnou. Ospravedlňoval sa mi. Iba som mu vynadala, udierala ho, plakala som. Nedokázala som sa na neho viackrát pozrieť... pre toto všetko to skončilo." po líci mi stiekla slza.

,,Neplač Beth." postavil sa zo stoličky a utrel mi slzy. ,,niekto ako on, ti za to vážne nestojí. A po tomto, čo si mi povedala, už vôbec nie."

,,Ja viem, viem... ale keby sa ti to stalo, mal by si ten pohľad pred očami a..." nenechal ma dopovedať.

,,Máš pravdu. Viem ako sa cítiš. Nemysli si, že som niečo také nezažil. Dievčatá ma chceli len preto, ako som vyzeral. Žiadna z nich ma nemala úplne rada. Štvalo ma to, chcel som si konečne nájsť tú pravú, ale každá jedna bola len na pár dní. Tak sa zo mňa stal sukničkár. Chcel som, aby pocítili takú istú bolesť, ako ja. Pil som, plakal, trpel... mal som jeden vážny vzťah, no podviedla ma na nejakej párty. Ak by mi to Ken nepovedal, ani sa o tom nedozviem, pretože som na tej párty nebol, narozdiel od neho. Potom som si povedal dosť, nepotrebujem žiadnu z nich. Dal som sa dokopy, bol zo mňa zase ten starý, dobrý Teo. A doteraz ním som a nikdy sa nezmením. Žiadna mi za to nestojí." počúvala som. Pozorne som hltala každé jeho slovo. Verila som mu. Videla som v jeho očiach, že neklame.

,,Verím ti..." povedala som. Ani neviem, ako to zo mňa vyšlo.

,,T-ty? Ty mi veríš?" pozrel sa na mňa s prekvapeným výrazom.

,,Áno. Neviem prečo, ale je to tak."

,,To som rád. Pretože ti neklamem. Neviem prečo, ale chcem, aby si o mne vedela všetko." pozrel sa do mojich očí a priblížil sa ešte viac. ,,aj keď... aj keď stačí, keď sa mi pozrieš do očí a všetko si z nich vyčítaš." šepol.

,,Viem, že mi neklameš. Aspoň v tomto nie."

,,Si ako nejaká hádanka. A ja ťa chcem vylúštiť."

,,Si smiešny." zasmiala som sa.

,,Zabíjal by som pre jediný tvoj úsmev." palcom mi prechádzal po líci.

,,Žiadnu vraždu na svedomí mať nechcem."

,,Si úplne iná ako ostatné."

,,To viem aj sama, budíček." pozrela som sa na neho. Prestal ma hladkať po líci a pozrel sa mi hlboko do očí. Ach, sakra...

,,Keby ma tak volal niekto iný, už by ma to štvalo, ale ty... ty môžeš." naklonil sa ku mne.

,,Znova by si ma chcel pobozkať, však?"

,,Uhádla si." jemne obtrel svoje pery o tie moje. Zavrela som oči a nadýchla sa.

,,Nerob to. Budeš ma chcieť len nachvílu. Objaví sa nejaká iná a budeš utekať za ňou..."

,,Beth..."

,,Nie, nič nehovor. Môžme sa stretávať aj naďalej, ale ja viem, že..." umlčal ma bozkom.

,,Nič nevieš. Dúfam, že sa čoskoro uvidíme." vzal si zo stola mobil. ,,a ďakujem." narážal na ošetrenie. Ani som sa neobzrela a už zmizol za dverami.

,,Ach... bojím sa, že mi poblázniš hlavu Teodor..." povedala som si pre seba a šla do svojej izby.

Tak dnes ešte jedna! Možno dnes bude ešte jedna🖤 Poteší ma každý coment aj vote.
Vaša brunet🖤