Ona a On

-24-

Jack už pomaly končil a ja som sa postavila zo stoličky. Vzala som si mobil, kabelku a čakala ho pri dverách jeho kancelárie.

,,Dobre. Môžme ísť." usmial sa a zamkol svoju kanceláriu.

,,Dobre." prikývla som a šli sme k výťahu.

,,Už viem, kam ťa vezmem. Otvorili tu v okolí jednu novú reštauráciu." povedal, keď sme už stáli vo výťahu.

,,Tak to som zvedavá." usmiala som sa.

,,Nech sa páči, slečna." ukázal rukou vpred, keď výťah zastal. Musela som sa smiať. Pozrela som sa pred seba a na recepcií stál Teo. Pozeral sa na nás takým škaredým pohľadom, že ja sama som sa čudovala.

,,Už skončila pracovná doba?" spýtal sa nás, keď sme sa podpisovali.

,,Áno, všetko máme odpracované." povedala som.

,,Obaja?" pozrel sa na Jacka.

,,Predstav si, že obaja." usmial sa Jack, zložil pero, chytil ma za ruku, čo mňa samú prekvapilo, ale nebránila som sa.

,,Dovidenia a pekný víkend." povedal Jack a odišli sme. Tak toto sa mi pravdupovediac, páčilo.

Jack 

Podpisovali sme sa s Beth na recepcií a Teodor akurát stál tam. Videl som ten jeho pohľad, ktorý ma doslova prebodával nenávisťou. Videl som na ňom, že by mi najradšej jednu vrazil, ale predsa sa držal, keďže je šéfom tejto firmy.

Keď sa nás spýtal, či nám skončila pracovná doba, chytil som za ruku Beth a s úsmevom vyšiel spolu s ňou, von z budovy a šli sme k môjmu autu.

 ,,To bolo čo?" spýtala sa ma v aute Beth, so smiechom.

,,Keď on je taký drzý, mi budeme milší." usmial som sa.

,,Neviem prečo je taký." pokrútila hlavou.

,,Beth." pozrel som sa na ňu. ,,aj slepý by vedel, prečo sa tak správa."

,,Tak ak by to vedel aj slepý, tak to znamená, že to vieš aj ty. Tak mi povedz, prečo."

,,Beth, pretože ťa chce. Je do teba zbláznený. A povedzme si pravdu, ktorý normálny chlap by z teba nebol zbláznený." usmial som sa a zaparkoval pred reštauráciou. 

,,Nevedela som, že je novo otvorená reštaurácia." povedala Beth, keď som jej otváral dvere na aute.

,,No, už vieš." zasmial som sa a zamkol auto. ,,dúfam, že ti tu bude chutiť a že sa ti bude páčiť celkovo."

,,Verím, že áno. Už len zvonka to vyzerá dobre." usmiala sa.

Našli sme si dobré miesto na sedenie, sadli sme si, objednali si a čakali na objednávku.

,,Dnešok v práci ubehol dosť rýchlo a dobre."

,,To áno. Ani neviem, ako som skončila s tými papiermi."

,,Ale hlavne, že si ich dokončila." žmurkol som na ňu.

,,To áno. V pondelok mi má dať nové dokumenty." povedala.

,,Hej, aj mne niečo vravel, že mi dá nové dokumenty. Neviem, kam sa tak ponáhľa." prekrútil som očami.

,,No, to neviem ani ja. Ale asi toho vo firme je dosť, tak sa snaží všetko zmáknuť skôr."

,,Asi áno, len na veci netreba tlačiť, ale pekne ich nechať plynúť." povedal som.

,,To je pravda." usmiala sa.

,,Nech sa páči." servírka nám doniesla naše jedlo. Musím uznať, že to vyzeralo skvelo. Mal som cestoviny a Beth tiež. Zelenina, mäso. Dúfam, že bude chutiť tak dobre, ako to aj vyzerá.

,,Ďakujeme." povedali sme obaja naraz. Len sme sa na seba usmiali. Musel som si dať iba vodu, keďže som autom a Beth som objednal ružové víno.

,,To víno chutí dobre. Škoda, že si autom."

,,No, nabudúce sa prejdeme a dám si víno s tebou." zasmial som sa. Neviem prečo, ale pri Beth sa cítim úplne inak. Tak uvoľnene. Na nič sa nehrám. Som sám sebou. Začínam mať pocit, teda už zopár dní mám pocit, že k Beth niečo cítim, aj keď sa jej to bojím povedať, pretože neviem, čo cíti ona k Teodorovi. Viem, že on je do nej blázon, vidím to na ňom...

Keď už sme pri Teodorovi... Áno, poznám ho. Poznáme sa ešte zo strednej školy. Tam som mu prebral frajerku. Teda, nieže prebral, ale proste páčil som sa jej ja a nie on. On to berie tak, že som mu ju prebral ja a preto sa tam so mnou pred pár rokmi začal biť a nadávať mi do všeličoho. Napríklad, do rozbíjača vzťahov. Predtým incidentom sme boli kamoši. Dokonca sme spolu aj niekedy boli von, na jednej párty. Ale po tom incidente, už nie. Preto aj tá hlúposť dneska pri recepcií v práci.

 ,,Tak toto som mala na dva dni." zasmiala sa Beth, po dojedení jedla.

,,Chutilo to veľmi dobre."

,,Myslím, že tu budem chodiť častejšie."

,,Dúfam, že tu častejšie budeme chodiť spolu." usmial som sa, postavil sa a šiel zaplatiť.

,,To si nemusel." usmiala sa, keď sme vychádzali z reštaurácie.

,,Nemusel som, ale chcel som."

,,Vyzerá to, že bude pršať. Poď, hodím ťa čím skôr domov, aby si neochorela." otvoril som jej dvere na aute. Vďačne sa na mňa usmiala.

Ahojté. Tak mám tu pre vás novú kapitolu. Ako sa Vám páčila? Poteší ma každý coment, aj vote. Vaša brunet🖤