Ona a On

-16-

Beth

Už o ôsmej som bola v práci. Dnes som mala celý deň na práci prepisovať dokumenty do notbuku a následne ich potom všetky vytlačiť. Predstavte si asi päť kôp papierov. To budem mať čo robiť celý tento týždeň. A možno aj v pondelok o týždeň, keďže je už streda.

Prišla mi správa od Jul.

"V sobotu sa všetci stretneme v klube. Ideme na párty. Ken má narodeniny!"

"No super... dobre, nemôžem vás odmietnuť :)" odpísala som jej.

"No už som sa zľakla, že odmietneš. Tešíme sa!"

"Aj ja, ty blázon." zamkla som mobil a hneď na to, mi niekto klopal na dvere mojej kancelárie.

,,Áno?" nakukla som, kto to je. Bol to Jack.

,,Môžem?" spýtal sa s úsmevom. Bola obednajšia prestávka a ja som bola znova tak zažratá do práce, že som si to ani neuvedomila.

,,Jasné, kľudne." prikývla som. Zavrel za sebou dvere a sadol si na stoličku, ktorá bola oproti stolu.

,,Ja len, že... ani sme sa poriadne nestihli zoznámiť a mne sa tlačia papiere, tak som sa tam dosť sám nudil." zasmial sa. ,,viem, znie to čudne, že sa nudím, keďže som v práci, ale každý šiel na obed. A všimol som si, že ty nie, rovnako ako aj ja."

,,To je v poriadku." usmiala som sa. ,,je lepšie sa spoznať skôr ako pozde." 

,,Presne tak. Máš vyštudovaná stavebnú školu?"

,,Áno, mám. A ty?"

,,Ja tiež."

,,Nepoznám ťa... teda, nechodili sme spolu asi na jednu školu."

,,Nie, to nie. Ja som sa sem prisťahoval len nedávno. Presťahoval som sa z rodného mesta, sem. Chcel som zmeniť prostredie, vieš... zlé spomienky." šepol.

,,Jasné, chápem." usmiala som sa. ,,poznám to... teda, ak myslíš kvôli vzťahu."

,,Áno, kvôli priateľke. Teda, už bývalej." zasmial sa.

,,Kvôli nej si sa odsťahoval?" prestala som prepisovať dokumenty a rozprávala sa s Jackom.

,,Dá sa to tak povedať."

,,Stála ti za to, aby si sa presťahoval z rodného mesta?"

,,Nechcel som ju už ani len vidieť. Požiadal som ju o ruku. Klačal som pred ňou, odmietla ma kvôli inému. Prsteň som zahodil. Nechcel som mať pri sebe nič, čo by mi ju pripomínalo."

,,Tak to ma mrzí... viem, ako sa cítiš."

,,Poznáš to?" spýtal sa ma prekvapene.

,,No... dá sa to tak povedať. Videla som na vlastné oči, ako ma podviedol s inou."

,,Fúha, tak to ma mrzí. Nevedel som, prepáč."

,,To je v poriadku. Už mi to nič nerobí. Som s tým zmieraná a som na tom ako ty. Nechcem ho už v živote vidieť." usmiala som sa.

,,Tak to je správné. Ublížil ti a teraz si zaslúži trpieť on."

,,Presne tak."

,,Koľko máš rokov?" spýtal sa ma.

,,Dvadsaťjeden. A ty?"

,,Dvadsaťštyri."

,,Nevyzeráš. Vyzeráš mladšie." zasmiala som sa.

,,Vravia mi to často." zasmial sa tiež. Rozprávali sme sa ešte pár minút. Príjemne sme sa aj zasmiali.

,,Tak ja už pôjdem. Po obedňajšia prestávka je aj tak už skoro pri konci a ja musím ísť pracovať ďalej. Rád som si s tebou pokecal. A držím palce pri prepisovaní." usmial sa.

,,Ďakujem. Aj ja s tebou."

,,Maj sa Beth."

,,Dovidenia Jack." usmiala som sa, on tiež a odišiel. Príjemný to človek. Aspoň mám super kolegu.

Mala som toho až po hlavu. Toľko papierov. Myslím, že sa mi o nich bude aj snívať. Musela som sa zasmiať nad svojim rozmýšľaním.

Predstavte si to. Pracujete, ani si nevezmete prestávku, popritom jete, pijete a už ste vypili asi tri kávy. Dobré, čo? Pripadala som si ako blázon, zažratý do práce. Workoholik.

,,Beth, na dnes máte dosť. Skončila vám šichta." povedala mi šéfka.

,,Chcela som prepísať ešte zopár dokumentov."

,,Je skoro pol deviatej a zachvílu mi tu zaspíte." zasmiala sa. ,,určite už všade vidíte písmenká."

,,To je pravda." zasmiala som sa tiež.

,,No vidíte. Tak si vezmite veci a domov. Dobrú noc." mám to ja ale milú šéfku. Lepšiu prácu som ani nemusela hľadať.

,,Dobrú šéfka." vydýchla som si. Vzala som si zo stola kľúče, mobil a z gauča, ktorý mám v kancelárií aj kabelku. Zamkla som kanceláriu a šla domov. Už vidím, ako dnes rýchlo zaspím. 

"Baby, ja už idem spať, som fakt unavená a ráno vstávam." napísala som do skupinového chatu, zamkla mobil, položila na nočný stolík vedľa postele a šla spať. Zaspala som tak rýchlo, že som si to nestihla ani všimnúť.

Na ďalší deň sa opakovalo to isté, čo aj včera. Ibaže s výnimkou, že som konečne šla na po obednajšiu prestávku a na obed, spolu s Jackom. Neodmietla som jeho pozvanie. A myslím.že by bolo aj neslušné odmietnuť. Trval na tom, že to zaplatí aj za mňa a nevedela som ho prehovoriť, tak som ho nechala, s dohodou, že nabudúce platím ja. Budú z nás dobrí kolegovia, to viem už teraz.

Dnes sme z práce odišli spolu s Jackom. Ešte sme skočili na kávu, večer o ôsmej. Bolo príjemné s ním len tak kecať o všelijakých blbostiach. Som rada, že mám práve takého kolegu.

,,Tak ideme?" spýtal sa, keď sa vrátil z wécka.

,,Môžeme." postavila som sa, vzala si kabelku a vyšli sme z kaviarne.

,,Si fakt super baba. Som rád, za takú kolegyňu."

,,Aj ja za takého kolegu." prikývla som. Bavili sme sa, komentovali rôzne smiešné príspevky na sociálnej sieti, ktoré mi ukazoval. 

,,Hodím ťa domov?" spýtal sa ma okolo deviatej.

,,Budem rada."

,,Tak poď." nastúpili sme do jeho auta. Dnes bol fakt príjemný deň.

,,Ďakujem za dnešok, aj keď práce bolo až po hlavu." vystúpila som z auta a on tiež.

,,Aj ja ďakujem Beth." usmial sa.

,,Tak, zajtra sa vidíme."

,,Jasné." objal ma. Pravdu? Nečakala som to, ale objatie som mu opätovala.

,,Dobrú noc Jack." usmiala som sa.

,,Aj tebe Beth." nastúpil do auta, naštartoval a odišiel. Vážne mám tak super kolegu? Osprchovala som sa, prezliekla sa, s úsmevom si ľahla do postele a zaspala.

Ďalšia! Poteší ma každý coment, aj vote❤️ Vaša brunet🖤