Ona a On

-20-

Beth

Vôbec som nemala vyťahovať tú tému, o jeho ex priateľke. Nevedela som, že je to jeho bývalá. Mal pravdu. Nevedela som kto to je, nemala som vyťahovať tú tému. Cítila som sa trápne. Hlúpo. A neviem ako ešte. Vždy si myslím len to najhoršie a pritom to tak nie je. Cítila som sa hrozne blbo.

Všetky jeho slová boli také pekné, nádherné, až som im nachvílu verila... teda, chcela som. Ale bála som sa. On sám vedel, že som sa bála ďalšieho sklamania. Že ma opustí.

Keď ma pobozkal, cítila som niečo, čo sa nedá ani opísať. Bolo to niečo neuveriteľné. Chcela som aby neprestal a aby sa tá chvíľa neskončila. Keď som mu povedala, že mi pobláznil hlavu už dosť, neveril vlastným ušiam. Videla som to na jeho pohľade.

Šla som preč, no prišiel za mnou - zastavil ma. Povedal mi, že sa nevzdá, no aj tak som nezostala a odišla som. Nevedela som čo mám robiť. Bola som zmätená. Bála som sa mu po tom sklamaní veriť.

Došla som domov, po líci mi stiekla slza. Bože, prečo plačem? Zase som do toho spadla? Nemôžem... bojím sa. Zaspala som, ani neviem ako.

Ešteže včera bola nedeľa, pretože neviem, ako by som sa dotrepala do práce. Tak som si po sobote oddýchla, nikam nešla a celý deň sa válala v posteli. Mobil mi vibroval každú pol hodinu. Bol to Teo. Sms-ky od neho.

"môžeme sa stretnúť?" neodpisovala som.

"beth, prosím."

"chcem sa s tebou porozprávať. aj o sienne, s ktorou si ma videla a myslíš si boh vie čo. ale povedal som ti, ako to je."

"halo beth." a takto mi písal ešte ďalšiu pol hodinu. Potom to už vzdal.

"dobre, nebudem ťa otravovať..."

Fakt som nemala chuť nikam ísť a ani mu odpisovať. Mobil som len nechala na gauči v obývačke.

A dnes? Dnes už makám v práci a aj som zabudla, že bola nejaká sobota a párty, plus k tomu to dohadovanie s Teom.

,,Beth, prosím ťa, potom mi tie papiere polož na stôl. Idem na obed. Ak chceš, niečo ti donesiem." prišiel za mnou Jack - môj kolega.

,,Si zlatý, ale ďakujem. Nie som hladná."

,,Tak dobre. Keby niečo, som na telefóne."

,,Jasné." usmiala som sa a Jack zavrel dvere na mojej kancelárií. Čakala som, kým sa mi všetky potrebné papiere vytlačia. Tak som stála pri okne a pozerala sa von. Mala som dokonalý výhľad. V ruke som držala kávu a pozerala sa von.

,,Beth?" prišla šéfka.

,,Áno?"

,,Dnes bude zasadnutie. Všetci zamestnanci firmy sa stretneme o šiestej v zasadačke." oznámila mi s úsmevom. Keď sa usmieva, to znamená, že to bude dobrá správa. Teda... dúfam.

,,Ďakujem za oznámenie. Prídem."

,,Nie je za čo. A inak... ako to ide?" spýtala sa ma milo.

,,Ide to dobre. Akurát čakám, na papiere." očami som ukázala na papiere, ktoré po jedno vychádzali z tlačiarne.

,,To som rada. Neľutujem, že som vás sem prijala."

,,Som vám za to vďačná. Konečne som si našla niečo čo ma fakt baví."

,,Nečudujem sa, keď ste to študovali."

,,No... aj tak som si nikdy nemyslela, že pôjdem na stavebnú školu alebo niečo podobné. Vlastne... ja sama som nevedela, čo chcem študovať." zasmiala som sa.

,,Verím vám. Vo vašom veku som na tom bola podobne."

,,Vážne? To som nevedela."

,,Vážne. Potom som skončila strednú, potom som sa na vysokej zoznámila s mojim manželom, obaja sme skončili vysokú a potom som porodila svojho jediného syna, ktorý je pre mňa to najvzácnejšie. Zaslúži si byť konečne štastný... viete Beth, bol už fakt viackrát sklamaný a plakal na mojom ramene. Pamätám si, ako prvýkrát prišiel za mnou s tým, že jedno dievča s ním bolo len preto, ako vyzerá a... ježiši, prepáčte, ja som sa zarozprávala." zasmiala sa. Pozorne som počúvala každé jedno slovo. Musí to byť úžasná matka pre svojho syna.

,,To je v poriadku. Aj tak ešte musím počkať dokým sa mi vytlačia, koľko?" pozrela som sa na notbuk. ,,desať papierov." usmiala som sa.

,,Prepáčte, musím ísť aj tak do svojej kancelárie. Ale viete čo? Od kedy tu pracujete, tak sa na vás pozerám a vidím, že ste iná ako ostatné. Raz keď tu za mnou prišiel môj syn, tak na ňom všetky ženy, ktoré tu pracuje, išli oči nechať, ale viem, že vy taká nie ste. Teda... nepoznám vás tak dobre, ale to je na ženách vidieť." usmiala sa. ,,uvidíme sa o šiestej v zasadačke. Teraz vás nechám pracovať. Dovidenia Beth." zavrela za sebou dvere.

Tak toto som od nej vôbec nečakala. Bolo to od nej nečakané a zároveň milé. Musí to byť fakt skvelá matka. Ten chlapec, jej syn, musel byť vychovaný kráľovnou.

Konečne sa mi vytlačili papiere a ja som mohla pracovať ďalej. Papiere som si rozdelila na svojom sklenenom stole a snažila sa do šiestej stihnúť čo najviac.

,,Prečo mi toto tu nesedí?" pýtala som sa samej seba. Aj tak som na to nakoniec prišla. Bolo to preto, že nesedeli výpočty.

,,Beth, máme ísť do zasadačky." prišiel za mnou Jack.

,,To už je šesť? Tak skoro?" ani som nevedela, koľko je hodín.

,,O päť minút je šesť. Tak poď."

,,Fajn, idem." vzala som si zo stola mobil a spolu s Jackom sme šli do zasadačky. Už tam sedeli všetci zamestnanci firmy. Jack mi otvoril dvere. Keď som tam zbadala jednu jedinú osobu, spadla mi sánka a zostala som stáť vo dverách, ktoré mi držal Jack.

Ahojté. Tak konečne som sa dostala k tomuto príbehu. Ako sa Vám páčila dnešná kapitola? Vaša brunet