Ona a On

-14-

Teo

Akurát som šiel domov od Kena. Prechádzal som cez mesto. Zastavil ma až pohľad na park, kde som zbadal Beth s nejakým chlapcom.
Videl som, ako chcela odísť, ale on ju nepustil. Neváhal som a šiel som tam.

Keď ju pobozkal, mal som chuť ho dobiť. Keď povedal, že som pako a k tomu som videl, ako pobozkal Beth, udrel som ho. Následne na to, aj on mňa. Keď som ale videl, že Beth plače, prestal som a nechal sa viesť jej rukou preč.

Objal som ju. Vedel som, že to potrebuje. Nechala sa. Nebránila sa objatiu a bol som za to rád.
Trvala na tom, že mi ošetrí nos a peru. Nemohol som odmietnuť.

Keď sedela na stole oproti mne, nedokázal som z nej strhnúť oči. Povedala mi, prečo sa rozišla s tým Maxom, či ako sa volá. Nečudujem sa jej, prečo je taká. Nieže by sa bála ďalšieho vzťahu, len prestala veriť mužom. Tak isto, ako ja ženám. 

Keď mi povedala, že mi verí, bol som ako obarený vodou. Koktal som. Nemohol som uveriť tomu, čo vypustila z úst.

,,Verím ti." zneli slová z jej úst. Keď som jej palcom prechádzal po líci, videl som, ako zatvárala oči. V duchu som sa nad tým pousmial. Keby sa jej to nepáčilo, vylepila by mi rovnako ako Maxovi na tej párty alebo mi od seba aspoň odstrčila. Ale nespravila ani jedno, ani druhé. Keď som si svoje pery obtrel o tie jej, spravila to isté - zavrela oči a nadýchla sa.

Odišiel som. Skurvene som sa bál, že mi poblázni hlavu na toľko, že sa z toho zbláznim.

Beth 

(O týždeň neskôr)

Dnes nastupujem do práce. Som hrozne rada, že mi to vyšlo. Mám prácu na blízku, dobre platenú, pre mňa výhodnú. Čo viac som od tejto práce mohla chcieť?

Ráno som sa obliekla, vzala si potrebné veci a šla do práce s úsmevom na tvári. Od kedy som ošetrovala Tea, som ho potom nevidela. Ani mi nepísal smsky, vôbec nič. Nakoniec to bude tak, ako som mu povedala. Prišiel niekto iný a ja som bola len taká... však sa to ani nedá ničím nazvať.

,,Dobré ráno." pozdravila som recepčnú, na recepcií.

,,Dobré ráno slečna Stevensová. Pani McGrayová vás už čaká." oznámila mi.

,,Tam kde minule?" spýtala som sa.

,,Áno, tam." usmiala sa. Len som prikývla a šla na piate poschodie.

,,Pani McGrayová?" hovorila som na pani predo mnou. Trafila som. Bola to ona.

,,Ah, dobré ráno slečna Stevensová. Pripravovala som pre vás akurát kanceláriu. Poďte za mnou." povedala milo a nasledovala som jej kroky na koniec chodby.

Kanceláriu som mala vedľa tiež začínajúceho muža, ktorého prijali spolu so mnou.

,,Dobré ráno. Som Beth Stevensová." podala som mu ruku. Prezrel si ma od hlavy až po päty.

,,Teší ma. Som Jack Felson." potriasli sme si rukami a milo sa na seba usmiali.

,,Takže. Oboch sme vás vzali na pozície projektantov. Pán Jack, budete mať kanceláriu tu." ukázala na dvere číslo 51 pani McGrayová. ,,a vy slečna Stevensová, budete mať kanceláriu tu." ukázala na dvere, vedľa. Čiže, číslo dveré 52. ,,dúfam, že vám kancelárie budú vyhovovať a budete so všetkým spokojný."

,,Ďakujeme." povedala som a vošla do kancelárie. Mala som krásny výhľad cez sklo, von. Tu sa mi bude pracovať úžasne. Na stole som mala notbuk, dokonca kávu a už aj nejaké papiere.

,,Na stole máte dokumentáciu o jednej budove, ktorú máme práve na starosti. Prezrite projekty a ak tam nájdete nejaké chyby, niečo sa vám nebude pozdávať, opravte to, potom to doneste za mnou a buď to odsúhlasím, alebo nie. Okey?" vošla do kancelárie pani McGrayová.

,,Samozrejme." prikývla som.

Len čo zavrela dvere mojej kancelárie, začala som pracovať. Projekty boli spravené dobre, len mi k tomu nesedeli nejaké papiere. Na papieroch boli niekde iné čísla, ako na projektovej dokumentácií.

Upravovala som niektoré projekty. Jeden celý som už mala za sebou. Čakali ma už len štyri. Áno, hneď po nástupe, som mala päť projektov v rukách. Ale ak chcem pracovať, nemôžem sa vyhovárať a pracovať naplno.

,,Pani McGrayová?" zaklopala som na dvere jej kancelárie.

,,Vojdite, slečna."

,,Tu na tejto projektovej dokumentácií, sú niekde úplne iné čísla, ako v papieroch, súvisiacich s týmto projektom."

,,Ukážte." položila som jej projekt na stôl a hneď vedľa toho, aj papiere. ,,hm, máte pravdu. Dokážete to opraviť vy, či zavolám tam?"

,,Dokážem to vypočítať. Nerobí mi to problém, len som chcela, aby ste to vedeli."

,,Jasné, chápem. Ktorý projekt už robíte?" spýtala sa ma.

,,Jeden celý už mám hotový, opravený. Takže ešte štyri."

,,Dobre, len do toho. Ste šikovná."

,,Ďakujem." usmiala som sa a šla späť do svojej kancelárie.

Hádajte, kedy som dokončila úplne všetky projekty a popritom som sa ledva stihla najesť a napiť. Skoro večer. Áno, bolo pol siedmej, keď som si konečne vydýchla. Nestihla som zodvihnúť mobil ani mame, alebo otcovi, keď mi volali. Dokonca som bola tak zažratá do práce, že som si ani nevšimla, že mi ten mobil zvoní.

,,Ako ste na tom slečna Stevensová?"

,,Pani McGrayová..." odložila som kávu. ,,mám hotové všetky projekty aj s papiermi. Nechám ich tu na stole, či ich pri odchode odnesiem vám?"

,,To vážne máte všetky opravené?"

,,Vážne."

,,Tak to som milo prekvapená. Asi sme získali fakt dobrú pracovnú silu."

,,Ďakujem." usmiala som sa.

,,Pri odchode mi ich doneste do kancelárie." prikývla som .

O siedmej som si dala do poriadku kanceláriu, vzala zo stola papiere a šla s nimi za šéfkou.

,,Tu sú papiere pani McGrayová."

,,Ďakujem Beth... a kľudne mi hovorte šéfka. Každý ma tu tak volá."

,,Dobre... šéfka." zasmiala som sa. ,,dovidenia, zajtra."

,,Dovidenia Beth. Som rada, že sme vás prijali."

,,Aj ja." zavrela som dvere na jej kancelárií, šla do výťahu a následne preč z budovy. Čerstvý vzduch. Nadýchla som sa a usmiala sa. Pozrela som sa na roh budovy a úsmev ma hneď prešiel...

Videla som Tea, ako sa bozkáva? Vážne? Vravela som, že to tak bude.

,,Ach, jaj." ironicky som sa zasmiala a šla domov. Po ceste som napísala babám, že som práve skončila a koho som videla.

Dobré ráno. Mám tu pre Vás ďalšiu kapitolu. Ako sa Vám páčila?❤️ Vaša brunet🖤