Ona a On

-25-

Beth

Jack trval na tom, že ma hodí domov, tak som neprotestovala. Cítila som sa s ním veľmi dobre, až som sa bála priznať si to, ale bolo to tak. S Teodorom sa iba obchádzame a on mi robí napriek tým jeho drzím prístupom. Aj keď... pohľad na neho ma doslova zabíja. Pozerala by som sa na neho hodiny... ale ako som mu už povedala. V súkromí ostaneme kamarátmi a v práci kolegami.

,,Tak a sme tu." povedal s úsmevom na tvári Jack. 

,,Ďakujem Jack. Aj za pekný večer, aj za odvoz."

,,Maličkosť. Ja ďakujem, že si ma neodmietla." zasmial sa.

,,Nemala som dôvod odmietnuť ťa." 

,,To som rád... počkaj, otvorím ti." rýchlym krokom prešiel na druhú stranu auta a otvoril mi dvere.

,,Ďakujem." usmiala som sa.

,,Nie je za čo... vážne ďakujem za dnešný večer Beth." objal ma a dal pusu na líce. Toto som nečakala. Trošku som sa začervenala.

,,Pekný večer Jack." povedala som a kráčala k vchodu svojho domu. Ešte som sa za ním otočila a zamávala mu. Spravil to isté, nasadol do auta, dupol na plyn a odišiel.

Vyzula som si topánky, kabelku hodila len tak na zem a sadla si do obývačky. Doslova som sa vyvalila na gauč. Bola som unavená. 

Pípla mi sms-ka. Teodor. Aké prekvapenie.

"o 10 minút, budem pri tebe." 

"som unavená a neotvorím ti, takže dobrú noc budíček :)"

"to mi nespravíš."

"však príď a uvidíš :)"

Šla som sa prezliecť do tepláku a voľného trička a ľahla si na gauč v obývačke. Zazvonil mi zvonček. Preboha, on nesrandoval.

,,Otvor Beth! Chcem ťa iba vidieť." povedal. Iba som stála za dverami.

,,Povedala som, že ti neotvorím, že som unavená a že idem spať." 

,,No ták. Nebuď tvrdohlavá."

,,Nechcem ti otvoriť a nemáš ma prečo chcieť vidieť a ani nemáme dôvod sa rozprávať."

,,Nechápem ťa. Od kedy som prišiel do práce ako tvoj šéf, si takáto, ale... predsa sa nebudeme rozprávať cez dvere, otvor." 

,,Ach. Neviem ako ti mám povedať, že neotvorím. Dobrú noc." šla som preč od dverí. Viem, že tam ešte takých desať minút stál a myslel si, že otvorím, no mýlil sa.

Teo 

Neotvorila mi. Ona mi vážne neotvorila. Myslel som si, že mi otvorí, tak som tam ešte pár minút zostal stáť, ale mýlil som sa. Neotvorila mi. Od kedy som sa stal jej šéfom, správa sa takto. Je milá iba k tomu Jackovi. Ach... Na strednej mi prebral frajerku a teraz aj ju? To nedovolím.

Áno, poznáme sa s Jackom a nemáme sa v láske od strednej. Zo začiatku sme boli kamaráti, ale potom, keď mi prebral frajerku, teda, skoro frajerku, tak som s ním skončil a znenávidel ho. A teraz, keď vidím, ako sa snaží o šancu pri Beth, nenávidím ho ešte viac. 

Ráno som vstal, umyl sa, vzal si rifle, čiernu košeľu a sako. Dal som si voňavku, vzal kľúče od auta a šiel do práce. Keď už sme pri tej práci, vôbec som do toho nechcel ísť, ale keďže som mamin jediný syn, musel som to prijať. 

Došiel som pred budovu, zamkol auto a šiel do svojej kancelárie. Nikoho okolo som si nevšímal. Dnes som bol rozhodnutý. Počkám, kým Beth skončí pracovná doba a pôjdem za ňou do kancelárie, keď bude odchádzať.

Nevedel som na ňu prestať myslieť, ale ona mi kurva neverí! Fajn, sklamala sa v hentom magorovi, ale to neznamená, že každý jeden je rovnaký. Aj ja som sa sklamal a teraz si nemyslím aj o Beth, že je taká ako moja bývalá. 

Blížil sa koniec pracovnej doby pre Beth, pomaly som sa vybral k nej do kancelárie. Prešiel som cez celú chodbu a zastavil sa pri jej dverách. Práve vstávala zo stoličky. Videl som to, pretože na každej z kancelárií je okno so žalúziami a ona je práve z tých, ktorá má žalúzie otvorené.

Otvoril som dvere do jej kancelárie a zvnútra ich zavrel. 

,,Čo to dopekla robíš?!" zvolala. Vzal som si kľúč od dverí a dal ho do vrecka.

,,Budem sa pýtať ja, nie ty." odpovedal som a pozrel sa na ňu.

Beth

Konečne sa mi skončil deň v práci a ja som sa tešila na cestu k Ashley. Dohodli sme sa, že sa dnes stretneme u nej iba my dve, keďže ostatné baby nemohli, čo bola škoda. Pobalila som si veci, vypla notebook, odhodila zbytočné papiere do koša a chcela výjsť z kancelárie. No niekto ma vyrušil a prekazil mi môj odchod z práce.

Teodor. Zatvoril dvere na kľúč a kľúč si strčil do vrecka.

,,Vážne? A čo chceš vedieť?" spýtala som sa ho pokojne.

Zatiahol žalúzie a pomaly sa ku mne približoval. Stála som opretá o kraj stola a on stál asi o meter ďalej odo mňa.

,,Pochop ma už konečne. Nerobím si z teba srandu, nechcem ťa iba na pár dní. Ja to myslím vážne. Nie je každý ako ten tvoj ex, tak nehádž každého do jedného vreca... takže, moja otázka znie. Prečo si mi včera neotvorila?" pozrel sa na mňa.

,,Bola som unavená a dala som ti vedieť dopredu, že neotvorím."

,,Výhovorky... prečo si včera odišla z práce s ním?" ,,S kým?" hrala som sa, že neviem o kom hovorí.,,Nehraj sa na hlúpu, slečna odvážna. Obaja vieme, o kom hovorím." ,,Tak mi povedz o kom, pretože ja neviem.",,O Jackovi! Hovorím o tom hajzlovi, ktorý mi na strednej prebrak už skoro frajerku a teraz mi chce vziať aj teba!" zvolal a pozeral sa na mňa so sklamaným pohľadom.

Ahojte. Asi ste si mysleli, že som mŕtvá, ale žijem :D Nemala som čas písať, pretože riešime knihu I Love Her, pretože sme o nej museli písať Stredoškolskú odbornú činnosť a snažíme sa ju vydať. Takže sa budem pokúšať písať častejšie. Snáď ste na mňa nezabudli. Vaša brunet <3