Ona a On

-26-

Beth

Videla som v jeho očiach bolesť, smútok, nervy. Mala som z tohto všetkého zmiešané pocity. Pozeral sa na mňa so sklamaním v očiach. Ja viem, povedala som, že sme len kamarátmi v súkromí a kolegami v práci, ale vždy keď ho vidím, je to niečo neopísateľné. Má v sebe niečo, čo som ešte v nikom nevidela, ani necítila a ja chcem prísť na to, čo to je. 

,,Teodor, prosím ťa... nič s Jackom nemám." povedala som mu. 

,,Na strednej mi vzal už skoro frajerku a teraz mám prísť aj o teba?"

,,O mňa? Nič spolu nemáme..." sklonila som hlavu. 

,,Máme toho spolu dosť. A stačí len jeden jediný dôvod." približoval sa ku mne.

,,Aký?" spýtala som sa ho a pozrela sa na neho. 

,,Úplne stačí to, že ty z nejakého dôvodu potrebuješ mňa a ja potrebujem teba." 

,,Teodor..." zastavil ma. 

,,Ty si to len nechceš priznať a sama vieš, že mám pravdu."

,,Môžeš ma už nechať ísť? Som unavená."

,,Výhovorky, výhovorky a výhovorky drahá Beth." sadol si na môj pracovný stôl. ,,v čom je lepší ako ja?"

,,Ja toto rozoberať nebudem. Som s Jackom vo vzťahu v takom, ako aj s tebou. Kamaráti v súkromí, kolegovia v práci." 

,,Aj slepý by videl, že je do teba zaľúbený." položil kľúč od dverí na stôl a odišiel.

Jack? A zaľúbený do mňa? Dobre, možno sa tak správa, ale neviem... 

Vzala som si svoje veci a zavrela kanceláriu.

,,Beth. Máš naponáhlo?" zastavil ma na chodbe Jack. 

,,Oh, ahoj Jack. No, idem domov. Prečo?"

,,Hodím ťa. Počkaj ma tu." usmial sa a šiel zavrieť svoju kanceláriu. 

,,Vôbec si si nemusel robiť starosti." povedala som mu, keď sa vrátil. 

,,Ale prosím ťa. Aké starosti? Rád ťa hodím domov."

,,No tak dobre." usmiala som sa a šli sme do auta.

,,Aký si mala deň?"

,,Ale ušiel nejako, len ubehol veľmi pomaly."

,,No, to je pravda. Dnes išiel čas veľmi pomaly."

,,Zajtra je konečne víkend. Aj keď sa doma budem nudiť, keďže baby sú teraz tiež niekde preč, každá jedna."

,,Mhm... takže sa budeš nudiť? Mám taký nápad."

,,Aký?" pozrela som sa na neho. 

,,Zajtra nemám nič na práci ani ja. Nepôjdeme spolu na... dajme tomu, že ťa pozývam na rande." usmial sa, pozrel sa na mňa a hneď ďalej venoval pohľad na cestu.

,,No... dobre." zasmiala som sa, aj keď od toho moc neočakávam.

,,Tak ťa vyzdvihnem o druhej." zastavil pred mojim domom.

,,Fajn. Dobrú noc."

,,Dobrú noc Beth." vystúpila som z auta a šla dovnútra. Konečne som doma. Vyvalila som sa na gauč v obývačke a v tom niekto zazvonil. Ach. Kto to môže byť o takomto čase?

Otvorila som vchodové dvere a v nich stál ako inak, náš Teodor.

,,Čo potrebuješ? Som unavená."

,,Tá istá výhovorka v kancli a aj teraz. V kuse si unavená? Drahá Beth..." ironicky sa zasmial.

,,Bla, bla, bla. Načo si prišiel?"

,,Chcem vedieť, či máš záujem o Jacka. Taký, ako má aj on o teba."

,,Toto tu rozoberať nebudem." chcela som zavrieť dvere, no otočil si ma k sebe a stáli sme tvárou v tvár.

,,Teodor..." povedala som a prerušil ma.

,,Myslíš si, že necítim ako sa celá chveješ, keď sa ťa dotknem? Že necítim, ako rýchlo ti bije srdce?"

,,Pusti ma." strčila som ho od seba ďalej. ,,posledný krát ti vravím... sme kolegovia a kamaráti, nič viac."

,,To si myslíš ty, ja nie. Jacka ešte nepoznáš, však uvidíš, že nie je také neviniatko, na aké sa hrá."

,,Dobrú noc. ŠÉFE." na slovo šéfe, som dala dôraz. Šla som sa osprchovať a spať. 

Jack

Darí sa mi. Darí sa mi získať si jej dôveru a to všetko okolo toho. Ešte som sa Vám nepredstavil tak úplne, ale nie som žiaden svätec. Bol som dobrák, no keď ma všetky tie ženy sklamali, začal som lámať srdcia aj ja im. Nestačila mi jedna, mal som ich vždy viac. Viem, že Beth je iná ako ostatné a preto sa teraz snažím udržiavať kontakt len s ňou, tak dúfam, že mi to vydrží.

Teodor

Nechcem, vážne nechcem, aby sa Beth sklamala. Ale proste, ona mi neverí. Neverí mi, že Jack je proste sviňa. Jemu nestačí jedna, chce ich stále viac a viac. Poznám ho už nejaký ten piatok, viem čo je zač. Najviac ma mrzí, že Beth neverí mne, ale jemu. Musím jej nejako dokázať. že jej klame, že si ju len namotá a... ani to nechcem vysloviť. 

Celú noc som nespal, prevracal som sa z boku na bok. Mal som zlé tušenie. O pol štvrtej ráno mi zazvonil mobil. Bol to môj bratranec - Steve. Prečo mi volá takto pozde? Zdvihol som.

,,Teo..." plakal. 

,,Steve, čo ti je? Prečo plačeš? Čo sa stalo?" vysypal som na neho tri otázky naraz.

,,Tvoj... tvoj otec."

,,Čo je s mojim otcom? A prečo plačeš?"

,,Tvoj otec, je mŕtvý..." povedal úplne potichu. ˇ

Počkať, čo? Môj otec je mŕtvý? Nie, on si zo mňa určite robí srandu...

,,Hah, robíš si srandu nie?" 

,,Nie, vravím ti to smrteľne vážne." 

,,Čo? Ako? Čo sa stalo? Kurva, nie!" zložil som mobil a prevrátil nočný stolík vedľa mojej postele.

,,To nemôže byť pravda!" chytal som sa za hlavu. Vzal som si kľúče od auta a šiel do rodičovského domu - k rodičom. 

Šiel som oveľa rýchlejšie, ako by som mal. So slzami v očiach som ledva videl na cestu pred sebou...

Ahojte! Áno, žijem. Nestíhala som napísať nič nové, mám toho veľa, v škole, doma, nestíham. Sľubujem, že bude moja aktivita znovu vyššia. Snáď ste na mňa ešte nezabudli. Vaša brunet