Ona a On

-8-

Zobudila som sa na zvuk prichádzajúcej správy, na mojom mobile. Pozrela som sa na hodinky. Bolo pol treťej ráno. Komu šibe o takomto čase?

"spí, slečná odvážná?" neznáme číslo. Jasné, asi to bude Teo, podľa tej slečny odvážnej. Dala som len videné a ľahla si na bok.

"nestojím ani za odpísanie?" prišla mi ďalšia správa.

"čítala si ma, doteraz tomu nechápem. ako je možné, že ma nepoznáš a aj napriek tomu si ma čítala?" a ďalšia a ďalšia. Už mi to bolo jedno a odpísala som mu, aj keď som nechcela.

"Myslíš, že je normálne zobudiť niekoho skoro o treťej ráno?" odoslala som smsku.

"vieš, niektorí ľudia sú hore a nedokážu zaspať, keďže sú myšlienkami pri niekom alebo pri niečom."

"Ale to nie je môj problém. Ja sa chcem vyspať, pretože ráno vstávam. Takže dobrú noc, pán dokonalý." odpísala som mu, vypla mobil a šla spať.

Ráno som sa zobudila o niečo skôr ako zvyčajne. Dala som si rannú sprchu, umyla si zuby, vyžehlila si vlasy a šla sa obliecť. Vzala som si čierne elegantné nohavice, k tomu bielo - čiernu blúzku a čierne lodičky. Jasné, že som doma mala aj pár lodičiek, keďže maturity, plesy a tak ďalej.

Zapla som mobil, keďže som ho večer vypla. Boli tam štyri správy od Tea.

"chcel som si len popísať."

"no ták, slečna odvážná."

"nespi slečna odvážná."

"tak asi spíš. tak dobrú noc..."

Teraz mi takto bude vypisovať každý deň o treťej ráno? Ešteže som vypla mobil, pretože by som sa asi vôbec nevyspala. Vzala som si kľúče od domu, zamkla a šla do tej stavebnej firmy. Som zvedavá, ako to dopadne.

Ocitla som sa pred obrovskou nemenovanou budovou uprostred mesta. Pred budovou stáli dvaja sbs-kári. Otvorila som dvere, vošla dovnútra a šla priamo na recepciu.

,,Dobrý deň. Ja by som sa tu mala stretnúť s jednou pani ohľadom pohovoru, na pozíciu projektantky." povedala som pani, ktorá bola na recepcií.

,,Dobrý deň. Ste... slečna Beth Stevensová?"

,,Áno, som to ja."

,,Poďte za mnou." nasledovala som jej kroky, ktoré viedli do výťahu. Boli sme na piatom poschodí.

,,Pôjdete rovno a hneď prvé dvere vľavo." usmiala sa.

,,Ďakujem, ste milá." vďačne som sa na ňu usmiala.

,,Nie je za čo."

Šla som tak, ako mi nakázala. Rovno a prvé dvere vľavo.

,,Rovno a prvé..." hovorila som si. Bingo! Našla som to. 

Zaklopala som na dvere, ktoré sa nachádzali predo mnou.

,,Vojdite!" ozval sa ženský hlas za dvermi. Spravila som tak, ako mi ten hlas nakázal. Otvorila som dvere a predo mnou na stoličke, za skleneným stolom sedela dokonalo upravená staršia pani, asi po päťdesiatke.

,,Dobrý deň. Ste slečna Stevensová?" opýtala sa ma milo a postavila sa zo stoličky.

,,Dobrý deň. Áno, som to ja." podali sme si ruky.

,,Teší ma. Som Katie McGreyová. Majiteľka tejto stavebnej firmy. Sadnite si." sadla si späť na svoju stoličku a ja oproti nej.

,,Na akú pozíciu ste sa hlásili?" spýtala sa ma, vzala do rúk nejaký papier a pero.

,,Hlásila som sa na pozíciu projektantky."

,,Hm, dobre." napísala si niečo. ,,aký máte vyštudovaný odbor?"

,,Staviteľstvo."

,,Máte zo sebou aj vysvedčenia zo strednej?"

,,Samozrejme." vybrala som ich z kabelky. ,,nech sa páči." podala som jej ich.

,,Ďakujem." začala si ich pozerať.

,,Známky ste mali fakt dobré. Pravdupovediac, lepšie ako všetci ostatní uchádzači, čo tu boli. A nielen na pozíciu projektanta. Pravda je, že ste naša posledná uchádzačka."

,,Ďakujem... a to znamená?" spýtala som sa.

,,No, to sa uvidí po vyhodnotení aj s ostatnými kolegami."

,,Aha, chápem."

,,Zo všetkých uchádzačov čo tu boli, vyberieme dvoch. Rozhodli sme sa, že jeden bude muž a jedna žena. Pretože toto bola asi posledná uchádzacia možnosť o prácu u nás. Pretože máme množstvo pracovníkov na všetkých pozíciách."

,,Jasné chápem."

,,Položím vám ešte pár otázok, dobre?"

,,Samozrejme, kľudne."

,,Máte nejaké pracovné skúsenosti v tomto obore?"

,,Nejaké áno. Totižto som pracovala ako projektantka pár mesiacov v zahraničí, ale prestala som, pretože to bolo ďaleko a skoro vôbec som nevidela príbuzných a tak."

,,Chápem. Len aby ste vedeli, tu sa pracuje niekedy aj dlhšie. Aj do večera. Nebude to pre vás problém?"

,,To mi nebude robiť žiadny problém. Ak pracujem, tak pracujem naplno a nie na polovicu. A tu to mám aj blízko od domu, takže by mi to vyhovovalo."

,,To som rada. A aké sú vaše plány do budúcna?"

,,Určite by som v tomto obore chcela ostať čo najdlhšie, pretože ma to baví. Keby sa mi darilo, rada by som si vybudovala vlastnú firmu. Hrozne by to pre mňa znamenalo, ak by som tu mohla pre vás pracovať."

,,To rada počujem. Ste asi jediná, ktorá mi takto odpovedala. Ďakujem, že ste prišli. Mám vaše telefonné číslo. Myslím, že sa vám určite ozvem."

,,Budem rada. Ďakujem aj ja." postavila som sa, podali sme si ruky a vyšla som z kancelárie. Nádych, výdych. Hrozne dúfam, že mi táto práca výjde.

Došla som domov, spravili si niečo na jedenie a skoro celý deň presedela pri telke. S babami sme dali ku večeru skupinový hovor.

,,Tak čo? Ako bolo na pohovore?"

,,Vieš čo Jul? Mám pocit, že ma vezmú. Neviem prečo, ale cítim to v kostiach."

,,To je super. Už aj ja by som si chcela nájsť niečo na blízku."

,,Jul, ty si mala dobrú prácu a nechala si ju." povedala jej Mad.

,,Tú za barom?"

,,Napríklad."

,,Nájdem inú." prekrútila očami.

,,A čo Teo? Už ti nepísal?" spýtala sa ma Ashley.

,,Dnes nie. Dúfam, že nebude znova o treťej ráno." zasmiala som sa.

,,Dnes ti napíše o druhej." zasmiala sa Mad.

,,Rob si srandu. Ja chcem v kľude spať, ty baba bláznivá."

S babami sme kecali ešte asi pol hodiny. Dnes ani neviem ako, ale deň ubehol strašne rýchlo a plus k tomu ani neviem ako som zaspala.

Ďalšia kapitola🖤Ako sa Vám páčila? Vaša brunet🖤