SENSE OF LIFE: Keď Osud Nepraje (2)

58💋POVINNOSŤ💋58

⬆️MALÝ ROB TU MUSEL BYŤ😅😅

A: Carrie prečo si pustila volant!? Chyť ho!

Carrie ho chytila... ale neskoro. Nabúrali sme. Áno počujete dobre. Vybehol som z auta a skontroloval som kapotu. Bola celá dodrbaná a z motora stúpal dym. Carrie sedela na sedadle a celá sa triasla. Prišiel som k nej.

A: Auto... je pokazené.

C: Č-čo budeme teraz robiť!?

A: Neviem ale nemôžeme ostať tu uprostred cesty.

C: Kam chceš ísť teda??

A: No pôjdeme do toho lesa tam.

C: Zbláznil si sa!? Čo keď sa tam niečo stane a naše dieťa-

A: Nič sa nestane Carrie. Ochránim teba aj NAŠE dieťa.

Povedal som a usmial sa. Bol som rád keď vyslovila to slovo: NAŠE DIEŤA. Naozaj povedala naše... nie jej dieťa ale naše. Car vystúpila z auta, no v zápätí si sadla naspäť.

A: Deje sa niečo??

C: Nie iba ma bolí brucho...

A: Vezmem ťa na ruky, poď.

C: Nie nie, s tým dieťaťom som príliš ťažká, nezanesieš ma.

A: Ale áno neboj.

Zobral som ju na ruky. Išli sme lesom. Po asi 800 metroch prehlásila:

C: Andy si zadýchaný, musíš si odpočinúť.

A: Nie Carrie, musíme ďalej.

C: Kam ďalej??

A: Na vrchol kopca... tu nie je signál totiž, na vrchole možno bude. Musím predsa zavolať pomoc...

C: Dobre ale teraz si sadni. Si vyčerpaný.

A: Tak dobre.

Sadol som si na zem vyzliekol si zo seba sako. Carrie mi sedela na stehnách. Dal som jej sako.

A: Na, prikri sa.

C: Nie, Andy nechaj si ho.

A: Carrie prechladneš! Môže to mať následky pre dieťa...

C: Tak dobre.

Povedala a ja som cez ňu prehodil bundu. Carrie sa zachvela a z úst jej vyšiel studený vzduch. Klepala sa od zimy.

A: Pritisni sa bližšie ku mne. Zahrejem ťa.

Carrie
Ako Andy povedal tak som sa k nemu viac pritisla. Hlavu som si oprela o jeho hruď. Cítila som tlkot jeho srdca. Bol strašne rýchly.

C: S-s-stále je mi z-z-zima.

Povedala som a išla s hlavou bližšie k jeho. Položila som si hlavu k jeho hebkému lícu a vychovala ďalej studený vzduch. Zrazu začali padať krúpy. Áno, áno, krúpy. Je len začiatok marca takže v niektorých oblastiach je dosť zima. A taktiež môžu padať aj krúpy... Andy mi dal dole jeho sako a položil ho na zem.

A: Ľahni si na to sako. Nemôžeš ležať na chladnej zemi, prechladnú ti obličky.

Potom si začal rozopínať aj košeľu. Dal mi ju, nech si ju oblečiem. Andy tam stál polonahý a pozeral na krúpy, ktoré padali navôkol. Zarzu na mňa jeden sadol... konkrétne na nohu. Zvrieskla som. Andy si toho hneď všimol.

A: Urobíme to takto.

Povedal a ľahol si nadomňa. Nie priamo na mňa, pridržiaval sa päsťami, ktoré boli na zemi a medzi nimi ja. Krúpy dopadali na jeho telo a tým mu spôsobovali veľké rany. Občas sykol. Bolo my ho ľúto, chcela som ho odstrčiť aby nemusel byť nadomnou a robiť mi 'živý štít' ale nedalo sa to... Andy je silnejší než ja. Pochopiteľne. Ale to, že za mňa teraz trpí sa mi nepáči. Áno mohli sme sa ísť skryť pod stromy no tie majú moc nízko korunu na to aby som sa tam vošla aj keby som sa neviem sko snažila.

C: Ďakujem.

A: Za čo??

C: Za to ako ma chrániš...

A: Je to moja povinnosť.

C: Aká morálna za to, že s tebou čakám dieťa!?

A: Nie. Povinnosť z lásky...

Povedal a spojil naše pery.

OKJ ĽUDIA 600 SLOV. Trošku menej dialógov, chill, prežitie, romantika, obeta... asi tak by som definovala dnešnú kapitolu.

×vaša Hanka×