SENSE OF LIFE: Keď Osud Nepraje (2)

59💔ŽALOSTNÝ PLAČ💔59

•NOVÝ COVER... NAOZAJ NIEČO ÚŽASNÉ•

Nebránila som sa. Nechala som ho v tom pokračuje. Áno som šialená... mám Brooklyna a už toľko krát som ho s Andym podviedla, no občas sa mu naozaj nedá odolať. Cítila som v ústach Andyho teplý dych, ktorý mi počas bozkávania poskytoval. Potrebovala som sa trochu zahriať... bola som premŕznutá na kosť. Krúpy stále padali, Andyho sykal keď na neho padali a občas sebou trochu podskočil od bolesti. Priala som si byť teraz niekde doba v teple a nie v studenom lese počas silného nočného krupobitia. Ale je to všetko moja vina... keby som nebola taká blbá, nič by sa nestalo. A Andy by teraz za mňa netrpel... odtiahol sa odo mňa no stále bol nadomnou.

A: Carrie...

Povedal iba jedno slovo a ostal mlčať. Jeho pery sa triasli a boli celé zamrznuté. Zrazu som ucítila strašnú bolesť ako nikdy do teraz. Zvrieskla som tak silno, že to bolo počuť snáď na celý les:

C: Aaaa!!!

A: Carrie, Carrie... čo sa stalo? Je ti niečo??

C: Popravde asi áno... strašne ma bolí brucho a-a-a je mi trochu zle.

A: Ukáž kde ťa bolí brucho?

C: Neviem ale nejak...

Nestihla som to odpovedať lebo som ucítila vlhkosť na svojich nohavičkách...

C: Andy ja... práve mi odtiekla plodová voda.

A: Takže to znamená, že...

C: ... Áno Andy, budem rodiť.

A: Počkať a kedy!?

C: Teraz.

A: Fuuuh.

Andy si ľahko vzdychol a povedal:

A: Ja, nikdy som nebol prítomní pri pôrode ale... verím, že spolu to zvládneme. Pomôžem ti.

C: Ďakujem.

Krúpy už ustávali. Padalo ich čím ďalej tým menej. Rozplakala som sa.

C: Andy ja to nedám!!

A: Dáš to Carrie, musíš si len veriť.

C: Nie Andy, kebyže som normálne v nemocnici ale my sme tu niekde v opustenom lese kde nie je signál, je tu zima a-a-a obaja nevieme ako to zvládnuť...

A: Nie som síce doktor ale nejaké to základné vzdelanie o rodení mám takže sa pokúsim pomôcť ti naviac ako to len viem.

Povedal a pobozkal ma na čelo. To ma aspoň trochu upokojilo. Dala som si dole nohavičky a roztiahla nohy. Zatvorila som oči a vydýchla.

A: Pripravená?

C: Asi.

A: To nie je odpoveď.

C: Dobre, dobre, nie som absolútne pripravená, mám hrozný stres!!

A: Car... nádych a výdych. Nádych a výdych. Nádych a výdych... ty to dáš Carrie. Si silná  žena!

Skúsila som zatlačiť, nič. Skúsila som to druhý krát, zase nič.

C: Andy ja to vzdávam nejde to.

A: Ale ide Car, musíš len myslieť viac pozitívne.

C: Pozitívne!? Hah, tebe sa to ľahko povie. Si muž.

A: Možno som muž ale... viem si predstaviť aké to musí pre teba byť. Empatia je základom vzťahov. A ver mi, že ma to bolí priznať si fakt, že naše dieťa sa narodí v zime v opustenom lese. Ale nič s tým už žiaľ neurobím. Ale to dieťa na svet prísť musí a ja ti v tom pomôžem.

C: Hah, a ako!?

A: Takto:

Povedal a pevne ma chytil za ruku a nepustil ju. Znova som zatlačila, cítila som už tentokrát intenzívnejšiu bolesť. Tlačila som silnejšie a silnejšie až... počula som detský rev.

Andy
Dokázala to. Porodila živé a zdravé dieťa. Bez ohľadu na podmienky. Bábätko som si zobral do rúk a obzrel si ho.

A: Je to dievčatko.

Povedal som a usmial sa. Pozrel som na Car a čakal jej reakciu no namiesto toho som skoro s sinfarktoval.

A: Carrie!!!

Zatriasol som s ňou keď som ju videl bezvládne ležať na zemi. Nehýbala sa... z očí mi vyšli slzy, ktoré sa premenili na žalostný plač. Tak veľmi som ešte nikdy neplakal... Malé telíčko som položil vedľa nej a zabalil do kúska z môjho saka. Postavil som sa a premýšľal nad tým čo sa to vlastne posledných pár minút stalo...

OKJ ĽUDIA 600 SLOV. Tešte sa na ďalšiu kapitolu. Bude to posledná kapitola, no posledná len z tejto knihy. Pokračovanie bude v tretej knihe ale o tom viac až v ďalšej časti.