I loved you first [h.s.]

28. Kapitola

            Srdce mi splašene bilo do pŕs a zo všetkých síl som sa snažila, aby na mňa všetko, čo sa práve dialo, nemalo nijaký vplyv. Ale opak bol pravdou. Až príliš som si uvedomovala Dannyho pery na tých svojich, jeho ruky, ktorá ma pevne držali pri svojom tele a aj cez oblečenie príjemne hriali alebo som si to možno iba domýšľala.

            Racionálne premýšľajúca stránka môjho ja sa chcela čo najrýchlejšie odtiahnuť a utekať, čo by mi nohy a dych stačil. Očividne však prevládala stránka, ktorá brala do úvahy iba to, čo bolo práve tu a teraz. Nechala som ho, aby robil, čo chcel a vo všetkom ho podporovala.

            Takmer som sa dusila od nedostatku vzduchu v mojich pľúcach a to bola chvíľa, kedy som zatlačila do jeho hrude a jemne ho odtlačila. Napriek tomu stále zostával v mojom osobnom priestore. Zhlboka som dýchala a podľa prudkého dvíhania a klesania, na tom bol s nedostatkom kyslíka rovnako. Hlavu som mala sklonenú, pretože som sa mu z neznámeho dôvodu nebola schopná pozrieť do očí. Zodvihnúť hlavu ma prinútil až jeho tichý smiech a ruka, ktorá ma nežne pohladila po líci.

            Pozerala som do jeho očí a videla, že ma zvedavo až skúmavo sleduje. „Čo je?" opýtala som sa priškrteným hlasom a snažila sa nečervenať pod jeho pohľadom, ktorý by bol schopný vidieť mi až do duše, ak by to bolo možné.

            „Čakám." Mykol ramenami a rýchlo sa naklonil, aby mi daroval rýchli a hravý bozk na pery. Nechápavo som naklonila hlavu na stranu a čakala vysvetlenie. „Čakám na to, až sa začneš rozčuľovať, že som ťa do niečoho prinútil alebo som využil situáciu, kedy ťa tvoja prvá, mierna opitosť pripravila o zdravý rozum." Uškrnul sa.

            Prevrátila som oči. „To som v pláne nemala a ani nemám." uistila som ho, tento krát už pevným hlasom.

            „Tak potom mi vysvetli, čo sa deje?"

            „Neviem." Priznala som a zvesila ramená. Jeho ruky boli stále, ako hady omotané okolo môjho pása a dodávali mi stabilitu po tomto doslova dychberúcom zážitku.

            Videla som, ako sa mu nadvihli kútiky úst v náznaku úsmevu, ale táto grimasa sa nedotkla jeho očí. Boli vážne, takmer zadumané a ja som si bola istá, že premýšľa nad tým istým, ako ja. Čo malo toto všetko znamenať, ako sa to vyvinie a či to pre toho druhého niečo znamenalo. Ja sama som nevedela odpovedať na tieto otázky a cítiť sa zmätene v otázkach vzťahov s opačným pohlavím je pre mňa extrémne zložité, keďže som niečo také nikdy nezažila ani náznakom a vyhýbala som sa tomu.

            „Mali by sme sa vrátiť späť." Povedal zvesil ruky pozdĺž tela. V duchu som okamžite začala protestovať, ale môj vnútorný a veľmi nespokojný hlas bol umlčaný v momente, ako ma Danny chytil za ruku a viedol ma pomedzi riedke zoskupenie stromov, za ktorými sme sa ukrývali pred ľuďmi, ktorí by nás mohli vidieť. Hoci pochybujem, že by si to niekto zajtra pamätal, keďže sú značne podgurážený alkoholom.

            Zastal uprostred kroku, keď sme boli ešte stále skrytí pred zrakmi iných ľudí, ale dostatočne blízko na to, aby som počula dunivú hudbu. „Mala by si ísť prvá, aby nás nepodozrievali." Navrhol a ja som rýchlo prikývla. Pustila som jeho teplú ruku a chcela sa otočiť, ibaže Danny si ma k sebe na poslednú chvíľu otočil. Medzi dvoma prstami jemne zovrel moju bradu a nadvihol mi hlavu tak, aby bolo pre neho jednoduchšie skloniť sa k mojim perám.

            Pobozkal ma veľmi jemne, krátko, takmer sa iba otieral svojimi perami o tie moje. Bol to typ bozku, pod ktorým sa mi začali takmer okamžite podlamovať kolená a na môj žalúdok zaútočil húf motýľov, ktorí ma šteklili svojimi drobnými krídlami. Odtiahol sa a usmial sa. „Iba pre istotu." Mykol ramenami, keď som ho zopár sekúnd v tichosti sledovala. „Nikdy nevieš, kedy sa mi naskytne znova príležitosť." Odvetil potichu.