I loved you first [h.s.]

8. Kapitola

Pozerala som na Harryho, ktorý na mňa pozeral vtedy, keď ja na neho nie, ale aj tak som jeho intenzívny očný kontakt postrehla. „Musím sa s ním porozprávať," povedala som Amy a klepkala prstami do staola.

            „Čože?" podivila sa.

            „S Harrym. Potrebujem sa porozprávať s Harrym," povedala som a pozerala na neho a jeho kamaráta, ktorý sedeli čo najďalej od nás.

            „Prestaň s tým, Jazz. Vieš, že za to, akú pozornosť ti venujú, tak za to si môžeš ty? Pretože ich vyhľadávaš. Proste sa tvár, že tu nie je. Dokážeš to?" zamávala mi rukou pred očami a ja som na ňu rýchlo pozrela.

            „Pozri, je to nutné a ak by som nemusela, tak to nerobím," pokrútila som hlavou a bola to skutočne pravda, ja si ich spoločnosť nevychutnávam, vážne nie.

            „Aj tak by si to robila. Priznaj si to, že ťa nejako zvláštne fascinujú a dokonca aj Danny," ukázala na mňa takmer obviňujúco prstom.

            „O tomto sa ešte porozprávame, jasné," prižmúrila som na ňu oči a zodvihla sa z miesta. Keď som okolo nej prechádzala, tak som sa k nej zohla a zavrčala jej do uch. „A Danny ma vonkoncom nefascinuje."

            „Iste," začula som za sebou slabý smiech, ale nechala som to radšej tak.

            Prišla som ku stolu, kde sedel Harry a bolo mi jasné, že vedel, že idem k nim, ale rozhodol sa ma ignorovať až do okamihu, kedy som sama neprehovorila a tak neupozornila na svoju prítomnosť. „Harry, môžem s tebou hovoriť? Prepáč," obrátila som sa na jeho kamaráta a obdarovala som ho ospravedlňujúcim úsmevom, ktorý mi jemne opätoval.

            „O čom?" opýtal sa Harry a zhlboka sa nadýchol.

            „Prosím," stála som si za svojím, ale nechcela nič rozoberať práve tu. „Môžeš ísť so mnou von? Vážne to bude iba chvíľka," nič nevravel, iba na mňa pozeral a potom s krátkym prevrátením očí vystal a ospravedlnil sa svojmu kamarátovi s tým, že sa hneď vráti. Tomu to nejako extra nevadilo. Som si istá, že ani Harrymu, ale to by nebol on, aby sa netváril, ako pán urazený a mňa nepokladal za najväčšiu otravu sveta.

            „Tak čo potrebuješ?" postavil sa oproti mne s rukami na hrudi, keď sme vyšli z kaviarne a zastali hneď za rohom. Kaviareň bola totiž celá presklená a ja som nechcela, aby mi Amy odčítavala z pier – neviem či to dokáže, ale pri nej by ma už nič neprekvapovalo.

            „Chcem sa opýtať na to, prečo Daniel zbil Marcela. Aký mal na to dôvod a prečo hovorí, že ak by som o Marcelovi niečo zistila, tak by som mu úplne prestala veriť?" opýtala som sa ho na rovinu.

            Zaklipkal očami a potom sa potichu rozosmial. „To som si mohol myslieť, že je to o Marcelovi. A aj Danny si to trochu prikrášľuje. Ak by si o Marcelovi zistila jednu vec, tak by si sa na neho možno naštvala, ale znovu by ste boli najlepší kamoši," irónia v jeho hlase bola takmer hmatateľná, rovnako, ako jeho výsmešný výraz.