I loved you first [h.s.]

33. Kapitola

„Vidíš? Tamto je veľký voz." Danny načiahol ruku a ukázal smerom k jasnému nebu, na ktorom sa trblietalo tisíce hviezd a spokojne sa pousmial.

            „Nie, nie je." uškrnula som sa.

            „Malý voz." Opravil sa okamžite.

            „Ani to nie." pokrútila som hlavou a pozrela na profil jeho tváre. Pousmiala som sa na jeho zamračeným a veľmi nespokojným výrazom, ktorým hľadel na hviezdy, ktoré s ním očividne nechceli spolupracovať a usporiadať sa do ani jedného zo súhvezdí, ktoré práve vymenoval.

            „Tak Veľká medvedica." Hádal napokon.

            Zasmiala som sa a znova pokrútila hlavou. „Danny, nerada ti kazím ilúzie, ale myslím, že toto nijaké súhvezdie nie je. Darmo tam niečo hľadáš."

            „Vždy je vidieť nejaké súhvezdie a okrem toho je to romantické. A tieto romantické hlúposti máte vy dievčatá predsa radi." Bránil sa a stále pozeral dohora.

            Ležali sme na kapote jeho auta a pod sebou sme mali iba deku, ktorá sa mu povaľovala na zadnom sedadle a predpokladám, že po prvý krát prišla na užítok.  Auto odstavil na okraji síce málo frekventovanej cesty, ale určite by nám za to policajti vypísali mastnú pokutu. Napriek tomu sme pokojne ležali vedľa seba a ani nepríjemný vietor mi teraz neprišiel až taký podstatný.

            „Zarátam ti aspoň pokus." Navrhla som.

            „No to by som prosil." Zamrmlal si pre seba, ale určite mu bolo jasné, že som ho počula.

            „Mimochodom, znova by som sa ti chcela poďakovať za darček." Čakala som, až sa na mňa obráti celá jeho pozornosť a konečne sa prestane hrať na astronóma, pretože mu to vôbec nejde.

            „To vôbec nič nie je." mávol rukou a nervózne sa poškriabal na čele.

            „Bolo to milé." Podotkla som. „A šokujúce." Dodala som po chvíli, ako mi mlčky hľadel do očí.

            „Šokoval som aj vlastnú matku." Hrdelne sa zasmial a pokračoval, keď som na neho nechápavo pozrela. „Ukázal som jej ten náramok pred tým, ako som ti ho dal. Chcel som vedieť, či je pekný a či by sa jej, ako žene páčil a tak." mávol rukou, akoby sa v tom viac nechcel babrať a znova pozrel na oblohu. Možno sa mi to zdalo, že jeho líca nadobudli trochu tmavší odtieň, čo som pri ňom ešte nevidela, ale očividne bol nervózny.

            A mne sa to zdalo...roztomilé. Nikdy by som niečo podobné do Dannyho nepovedala a teraz nemám na mysli červenanie, ale skôr to, že šiel za mamou, aby mu schválila darček, ktorý kúpil mne.

           

            Stále som sledovala jeho reakciu, keď sa moje prsty odreli o chrbát jeho ruky a potom ju pomaly otvorili, aby som ich mohla prepliesť s tými jeho. Nijako neprotestoval, hoci sa na malú chvíľu jeho oči rozšírili a hruď sa prudko zodvihla, než sa spamätal a vrátil sa mu jeho postoj „som cool a nič ma nerozruší" a teda ho nemôže rozhodiť ani obyčajné dievča, ako som ja.

            Napriek tomu všetkému sa jeho ruka chopila príležitosti a chňapla po tej mojej. „Vieš, toto je pre mňa celkom nové." Povedal potichu.

           

            „To aj pre mňa." priznala som a stále pozerala na profil jeho tváre, ktorá bola omnoho zaujímavejšia, ako hviezdy alebo iné výjavy, ktorých by som mohla byť dnes v noci svedkom.