4. Kapitola

2.1K 119 0
                                    


            Veľmi som nepochopila to, keď Harry v deň našej schôdzky poslal na môj mobil správu s textom, že mu do toho niečo vošlo. Moc som to neriešila, ale ak sa tak veľmi snažil presvedčiť ma, aby som s ním šla von, prečo to teda teraz tak rýchlo zrušil?


            Na druhej strane chápem aj to, že mu do toho mohlo vojsť niečo iné a preto som svoj víkend opäť trávila sama, pri knihe a večer s mamou pri filmoch. Niekto by si povedal, že mám nudný život, ale ja som proste bola taká. Samotárka, ktorú spoločnosť iných ľudí robí akurát viac neistou. Bola som spokojná a nehodlala som na tom nič meniť. Nepotrebovala som v živote nijaké drámy, tých som si už zažila dosť.


            Po víkende ako inak prišla znovu škola a ja som zostala ešte viac zmätená, keď si ma Harry hneď po tom, ako som vošla do budovy, odchytil. Vyzeral byť trochu naštvaný, ale tiež sklamaný, keď sa jeho zelené – teraz trochu tmavé – oči zabodávali do tých mojich. Bola som celá nesvoja a čakala vysvetlenie.


            „Ak si sa nechcela stretnúť, mala si mi to povedať rovno a nie ma tam nechať čakať ako idiota," odsekol mrzuto a ja som na neho vyvalila svoje modré oči v údive, ktorý som aj cítila. „Očividne ti ale nestačilo to, že si ma najskôr odmietla, ale musela si to dotiahnuť až do konca. Toto ti robí radosť, vyžívaš sa v tom?" opýtal sa ma zvýšeným hlasom, až som sebou mierne trhla. Toto čo má zase byť?


            „O čom to hovoríš, Harry?" môj hlas bol pokojný, hoci vo vnútri som sa kľudne necítila ani trochu.


            Prevrátil očami a odfrkol si. „To si hádam robíš srandu, že sa teraz budeš tváriť, akoby nič," pokrútil hlavou a medzi dvoma prstami si žmolil koreň nosa. Vyzeral, akoby sa snažil čo najviac upokojiť.


            „Neviem vážne o čom hovoríš, pretože som na schôdzku neprišla kvôli tomu, že ty si mi napísal, že nemôžeš," prstom som ho ďobla do hrudi.


            Zodvihol jedno obočie a ja som musela niekde v zadnej a veľmi zaprášenej časti mysle priznať, že pôsobil sexy. Veľmi sexy. Tieto nepekné myšlienky prerušil Harryho hlas. „Ja som ti nič také nepísal. Čakal som ako idiot a ty nikde," zopakoval znovu. Zdalo sa, akoby bol viac nahnevaný zakaždým čo povedal túto vetu nanovo.


            „Hej neprišla som, pretože," z vrecka som rýchlo vytiahla svoj mobil a pred tvár mu strčila rozsvietenú obrazovku, kde sa nachádzala roztvorená správa, ktorú mi poslal. „pretože mi od teba prišlo toto."


            Chvíľu na to nechápavo civel a potom mi mobil z ruky vytrhol nie príliš jemným spôsobom. Dal si ho k tvári ešte bližšie, akoby sa nevedel spamätať z toho čo vidí. „Ja som ti niečo takéto ale neposielal," pokrútil hlavou a pohľad, ktorý mi venoval bol menej nepriateľský, ako tie pred tým. Skôr vyzeral byť zmätený, čo som popravde bola aj ja. Z mobilu sa predsa správa sama poslať nemôže, to je hlúposť.


            „Tak potom kto?" uškrnula som sa.


I loved you first [h.s.]Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang