I loved you first [h.s.]

13. Kapitola

„Toto je fakt šialené." Zamrmlala som už asi po stý krát, keď som držala v rukách mobil Amy a prezerala Tweety, ktoré jej posiela neznámy chlap. Ani na jeden neodpisuje a to sa jej ani nečudujem, pretože sú fakt nechutné. Zvláštne, že sa jej nebojí písať o tom, ako by jej robil určité veci. Síce tam nepoužíva nejaké oplzlé nadávky alebo niečo, ale aj tak je to neskutočné.

            „Mi o tom niečo hovor. Nahlásim ho a zrušia mu všetky účty, ktoré má a bude po probléme." Pokrútila hlavou a zababušila sa hlbšie do bundy. „Nechceme už ísť dnu? Vážne mi mrzne zadok a to vôbec nie je dobré znamenie."

            Podala som jej telefón a oprela sa o lavičku. „Sama si chcela ísť von, nie? Vravela si, že vo vnútri je plno." Pripomenula som jej.

            „Iste, ale aspoň sme to mohli povedať Marcelovi. Mám iba ja ten pocit alebo sa mu posledné dni vyhýbaš?" opýtala sa ma so záujmom a naklonila hlavu, aby na mňa lepšie videla.

            Nasucho som preglgla a rýchlo pokrútila hlavou. „Samozrejme, že sa mu nevyhýbam. Prečo by som to robila?" zasmiala som sa a mávla rukou, akoby to bol ten najväčší nezmysel, aký som kedy mala možnosť počuť. A pritom to vôbec nebolo tak nezmyselné. Iba som dúfala, že si to nikto nevšimne a keď si to všimla Amy, tak môžem čakať, že aj Marcel s tým na mňa v najbližšej dobe vyrukuje.

            „Nevravela si náhodou, že už nikdy nebudeš zaťahovať Marcela do toho, čo urobil jeden z jeho nepodarených bratov? Čo majú spoločné, akurát tak priezvisko a výzor, inak sú všetci traja úplne iný. Aspoň teda Marcel sa vďaka svojej normálnosti líši od Dannyho a Harryho.

            „Prečo máš pocit, že mi vždy musel jeden z nich niečo urobiť? A prečo hovoríš v množnom čísle? Vravela som predsa, že s Harrym mi bolo cez víkend super a choval sa milo."

            „Pretože viem, aký sú a viem, že keď sa chvíľu chovajú normálne, tak to napokon aj tak skončí tak, že to poserú. Jeden alebo druhý." Vysvetlila a pri tom mávala rukami všade naokolo.

            „Opatrne." Vyhŕkla som, keď takmer zhodila plastový pohárik, v ktorom som mala horúcu čokoládu z automatu v škole.

            „Tak čo sa stalo?" skenovala ma svojimi šialene vážnymi očami a ja som mala chuť prosiť Boha, aby otvoril zem, ktorá by ma zhltla a už by som nikdy nemusela byť vystavená tomuto jej skúmavému pohľadu.

            „Nič." Neviem prečo som jej nepovedala, že u mňa Danny prespal a že bol opitý a že ma pobozkal a že ja som sa nakoniec ani veľmi nebránil. Neviem prečo som mala určité výčitky voči Marcelovi a nevyhýbala som sa mu preto, že by som bola naštvaná, ale preto, že som sa cítila...vinná. Ani neviem prečo, ale som si istá, že takto sa cíti dievča, ktoré podviedlo svojho priateľa, ale je to šialené pretože Marcel je iba môj kamarát. Nič viac a nič menej a pochybujem, že niekedy ho budem vidieť inak.

            „Sračky, samé sračky. To je to jediné čo mi tu rozprávaš. Ocenila by som, ak by si zo mňa prestala robiť idiota a rovno mi povedala, že mi to nechceš povedať." Jej pohľad bol pokojný, ale v tóne jej hlasu som začula určitú dávku ublíženia, keď si uvedomila, že jej to nechcem povedať.