I loved you first [h.s.]

31. Kapitola

S Dannym sme spoločne prešli cez dvojkrídlové dvere ozdobené vianočnými girlandami, svetlami, či vločkami. V miestnosti sa už hemžilo množstvo ľudí, vyobliekaných v najnovších módnych výstrelkoch a v strede celej sály stál obrovský vianočný stromček. Nádherne ozdobený vianočný stromček, aby som bola presná. Všetko bolo do bielo-striebornej farby.

            Pozrela som na Dannyho, ktorý krčil obočie, tváril sa uzavreto a ani sa nepokúšal skryť fakt, že tu nie je z vlastnej vôle ale skôr po vyhrážkach jeho mami – ako mi stihol prezradiť. „Mohol by si sa tváriť menej znechutene." Hravo som ho drgla do lakťa a uškrnula sa, keď na mňa zamračene pozrel.

            „Nie, myslím, že nemôžem." Odvetil. „Tam jej mama. Poďme sa jej ukázať, lebo neuverí, že som tu bol."

            Prevrátila som očami nad jeho slovami a nasledovala ho cez dav ľudí. Zopár z nich Dannyho pozdravilo s vrúcnym úsmevom a on ich odbil jednoduchým kývnutím hlavy. Lepšie, akoby neurobil vôbec nič a  odignoroval ich. Myslím, že sa od neho viac čakať nedá.

            V diaľke som zbadala Dannyho mamu Anne a spolu s ňou aj Harryho a Marcela. Musela som sa usmiať, keď sa načiahla k Marcelovi, aby mu upravila červenú kravatu a golier bielej košele. Vyzeral veľmi pekne a úplne inak, ako inokedy. Jedine čierne, hrubé okuliare a chudšia postava mi bránila v tom, aby som si ho pomýlila s Harrym alebo Dannym. Práve dnes si boli podobnejší, ako inokedy.

            Prvý nás zbadal Harry. Najskôr Dannyho a o sekundu na to, jeho zelené oči pristáli na mne. Ani sa nepokúšal ukryť prekvapenie, že ma tu vidí. Zrejme sa Danny nestihol pochváliť, že ma sem berie. Harryho pohľad prešiel po celej mojej postave, než sa mierne usmial. Chcela som mu úsmev opätovať, ale moju pozornosť odpútala Dannyho ruka, ktorá zovrela moju dlaň.

            Vzhliadla som na neho, ale jeho oči boli sústredené pred seba bez toho, aby si uvedomil, že ma jeho čin celkom prekvapil. Napriek tomu, som sa nepokúšala vyvliecť, pretože som potrebovala aspoň túto malú dávku podpory z jeho strany.

            „Danny." Usmiala sa jeho mama, keď ho videla, ako prichádza s nie príliš dobrou náladou a so mnou v tesnom závese.

            „Ahoj." Zamrmlal znudene. Mala som svoju teóriu o tom, že Dannymu ani veľmi nevadí, že sem musí ísť. Dokonca by ani nebol taký znudený, ale keďže má určitý problém s rešpektovaním autorít – ktorou jeho mama určite je – takže už iba z princípu si nemôže vychutnať ani jedinú stotinu z tejto akcie. A jasne dávať najavo, aké otravné to je, aký otravný sú ľudia, aké otravné sú vianočné ozdoby a aká otravná je jeho rodina.

            „Už som si myslela, že sa vôbec neukážeš." Zodvihla jedno obočie a prezrela si ho.

            „Ako vidíš, som tu. Bol som vyzdvihnúť Jasmine." Mierne ma potiahol za ruku, aby som sa dostala do zorného poľa jeho matky. „Mami, toto je..." začal predstavovanie, ale Anne ho prerušila.

            „My už sa poznáme." Jemne sa na mňa usmiala a ja som jej chabo a hanblivo úsmev opätovala.

            „Vážne?" opýtal sa Danny prekvapene a strelil po mne rýchlim pohľadom.

            „Bola u nás s Marcelom. Konečne vidím, že máte spoločných priateľov. Hádam vás to zblíži." Preniesla nonšalantne a ja som nevedela, či boli tieto slová vhodne zvolené. Najmä ak nevedela, čo všetko tomu predchádzalo. Koľko hádok, monoklov, kriku a podobných vecí.