I loved you first [h.s.]

20. Kapitola

Harry

            Je mi celom ukradnuté, či som na ňu bol príliš hrubý alebo drsný, ale vážne ma štve, ako sa tvári, že vôbec nevie v akej situácií sa nachádza. V akej situácií sa všetci nachádzame. Chápem, že v Marcelovom prípade by mohlo byť ťažšie rozoznať priateľskú lásku medzi tou hlbšou, ale preboha nemôže byť taká hlúpa, aby nevidela, že môj a Dannyho záujem o ňu nie je iba nejaká hlúpa stávka alebo nebodaj bratská rivalita.

            Niekedy mám pocit, že si skutočne nevidí ďalej od nosa a inokedy zase, že to bol hádam jej plán od samého začiatku. Prísť, poprehadzovať naše životy hore nohami a potom sa ešte tváriť, že sme to vlastne my, ktorí jej robíme peklo z toho jej života.

            Celý deň som mal nervy napnuté, ako strunku a po celý ten čas som sa snažil vyhýbať Jasmine alebo Dannymu, ktorému sa však určite nevyhnem doma. Je mi jedno, čo bude robiť. Či sa ju bude snažiť brániť, pretože od nej dostal milosť a šancu si to u nej vyžehliť. Akoby sme boli jej psíky a ona kráľovná a naše životy záviseli iba od nej.

            Celkom som odignoroval búchanie na moje dvere a snažil sa predstierať, že nič nepočujem, kvôli príliš silno zapnutej hudbe. Ležal som na posteli a tupo hľadel do stropu a pri tom si práve teraz v hlave zhromažďoval vety, ktoré by som Jasmine chcel vykričať priamo do tváre. Musím však priznať, že nie všetky vety boli negatívne, pretože nech je akákoľvek, z nejakého dôvodu ma zaujala.

            Je proste iná, zábavná, nemôžem povedať, že milá, pretože milá veľmi nie je, ale zato má určite dobré srdce, hoci jej podrezaný jazyk by som občas rád zamestnal niečím iným, ako je pľutie nadávok na mňa a všetkých mojich pokrvných príbuzných. „Otvor dvere, ty kretén." Zakričal Danny a päsťou tresol do dverí, ktoré sa otriasli od sily, ktorú do toho úderu vložil. Teraz som sa už nemohol tváriť, že som to nepočul, pretože toto by isto počul aj hluchý človek. Napriek tomu som však stále ležal na chrbte a teraz si so škodoradostným úsmevom založil ruky za hlavu.

            „Harry, otvor tie dvere. Musíme sa porozprávať."

            „Ja sa s tebou rozprávať nechcem. Prečo nejdeš za Jasmine? Teraz máš u nej pravdepodobne väčšiu šancu, ako ja a vlastne mi to je celkom jedno. Ona mi je ukradnutá." Zaklamal som a pri tom sa snažil si vsugerovať, že to čo som povedal je pravda. Chcel som, aby to bola pravda, ale zvláštna sila a jej aura ma k nej stále ťahali. Bola pre mňa, ako magnet a ja som ju za to na jednej strane takmer neznášal.

            „Otvor tie skurvené dvere." Zakričal znova Danny a pravdepodobne do dverí kopol, pretože sa ozvalo ešte väčšie tresknutie. Pánty na mojich dverách boli silno skúšané a ja som sa po zopár ďalších úderoch z druhej strany dverí rozhodol, že ich ušetrím a dobrovoľne nechal Dannyho vbehnúť do mojej izby. Vrútil sa sem, ako veľká voda a okamžite do mňa drgol, až som sa mierne zatackal.

            „Čo to do teba vošlo?" opýtal sa zamračene. „A vypni tie sračky." Zakričal nervózne a stíšil hudbu, ktorá sa ozývala pravdepodobne celým domom.

            „Nejako ťa to zobralo." Zamrmlal som nonšalantne a zodvihol jeden kútik v náznaku úsmevu.

            „Bože, ty si taký idiot. Totálny kretén." Zakričal nahnevane a ja som tomu všetkému nasadil čerešničku vtedy, keď som sa potichu zachechtal. Potom som už nestihol reagovať, keď sa moja hlava prudko obrátila doprava od silného úderu, ktorý mi Danny uštedril do sánky.