Tajomstvo sfingy

3. - 5. september 2006

03.09.2006

Zo školy nás poslali na zahraničný pobyt s cieľom naučiť sa niečo o živote v iných krajinách. Každý z nás dostal možnosť vziať si so sebou jeden členný doprovod. Spolu so sestrou Veronikou sme sa dohodli, že pôjdeme do Egypta a zoberieme so sebou aj nášho brata a sestru. Rodičia z toho neboli práve nadšený, ale po dlhom presviedčaní prikývli a my sme sa mohli začať chystať.

Toto sa stalo na konci minulého školského roka. Celé prázdniny sme mali na to, aby sme si osvojili základy jazyku, keďže tam viac-menej budeme samy za seba. Mali sme zabezpečené ubytovanie, stravu a dali nám preukaz, vďaka ktorému nemusíme platiť vstupné do väčšiny múzeí a pôjde s nami aj jeden učiteľ, na ktorého sa môžeme obracať s prípadnými problémami. Všetko ostatné si však musíme zorganizovať samy, vrátane každodenného programu.

Snaženie naučiť sa arabsky bolo veľké, ale jedine u Mati bol vidieť výsledok. Nejaké základy sme pochytili aj my ostatní, ale nie je to bohviečo.

Už je však neskoro, čo sme sa nenaučili doteraz už nedobehneme. Zajtra totiž odlietame!

Dnes nám v škole dali nejaké posledné pokynu k odjazdu a samotnému pobytu. Potom sme sa mohli ísť domov baliť a pripravovať sa na odchod.

04.09.2006

Ráno sme mali zraz pred školou a odtiaľ nás autobusom prepravili na najbližšie letisko, kde na nás čakalo lietadlo. Bohužiaľ, s Vevou nechodíme do jednej triedy takže sme sa museli rozdeliť, ja s Martinom sme si sadli do prednej polovice lietadlá a Veva s Maťou do druhej. Väčšina mojich spolužiakov, vrátane chalana, ktorý sa mi už dlhšie páčil, išli na Hawai. Egypt okrem mňa a mojej najlepšej kamarátky Siu nezaujal nikoho. Zvyšok triedy išiel do Paríža a Ruska. Let bol dlhý a až sme konečne pristáli v Egypte a znovu sa uvideli s Vevou a Maťou,. Nasledovala cesta do hotela a ubytovanie v ňom. Mohli sme byť buď na izbe štyria alebo za príplatok dvaja. Siu a jej brat si priplatili za dvojposteľovú izbu a ešte aj nadštandardnú. Ja a súrodenci sme dali prednosť spoločnej izbe. Večer na izbe mi ešte sestra povedala, že z jej triedy sem prišlo pár pekných chalanov a jedna otravná spolužiačka.

05.09.2006

Ráno v hoteli boloťažké, nikto sme si ani nepamätali náš prvý sen na tejto dovolenke, ktorý by samal splniť. Martin si síce pamätal, že tam bolo veľa piesku, ale to nie je bohviečo.So Siu a Maťom sme sa stretli na raňajkách a rozhodli sa otestovaťblízku pláž. Trčali sme tam až do obeda, ja, Veva, Maťa a Siu sme sabláznili vo vode a Maťo a Martin sa len opaľovali na plážia vyčítali nám, že sa chováme ako malé deti. Na obed sme sa vrátili dohotela. Po obede sme sa chceli vrátiť na pláž, ale Martin mal lepšie plány a chcel ísť obzeraťpyramídy a sfingu. Nakoniec sme sa dohodli, že my pôjdeme na pláža on nech si ide po svojom. Stretko si dáme pri večeri. Maťo a Siu sarozhodli, že ostanú na izbe. Prežili sme nádherné popoludnie, ale večer bolo to horší. Problém nastal pri večeri, pretože Martin na ňu nedorazila ani po nej sa neukázal. Ja a Veva sme navrhli, že to oznámime učiteľovia pôjdeme ho hľadať, ale Maťa nám pripomenula, že to nie je prvý krát, čozmenil dohodnuté plány a robil si, čo chce bez toho, aby to niekomupovedal. To, že je v cudzom prostredí mu je akurát jedno, dôvod na paniku vrajbude ak sa nevráti do rána.