Tajomstvo sfingy

22. september 2006

22.09.2006

Nechať si noc na rozmyslenie bola očividne chyba, pretože moji súrodenci už so mnou ani nepočítali a vyrazili bezomňa. To by som pochopila, ale absolútne som nechápala zmysel toho, prečo odišli ešte pred raňajkami. Iste, asi by nebolo dobré, aby mali pri svojom počínaní nejaký svedkov, ale pri našom šťastí, kedy zvykneme skončiť niekde zavretý, sa najesť mohli. Predtým než odišli, som sa s nimi stihla aspoň dohodnúť na tom, že do siedmej budú určite späť, ak nie, môžem robiť paniku. Milé od nich!

V skutočnosti ma, ale trápia výčitky. Nemala som byť taká zbabelá a nechať ich to urobiť samých. V tomto celom sme predsa spolu. Do každého pasce alebo prúšvihu, čo sme sa pri pátraní po kameňoch dostali, sme sa dostali spolu. Pripadala som si ako skutočný slaboch, alebo nie... zbabelec je lepšie slovo. Fakt som nemožná. Nemala som z ich plánu dobrý pocit a znel šialene, ale predsa celé toto bolo šialené. No, už s tým asi nič nespravím. Môžeme sa len zaprisahať, že nabudúce do toho pôjdem s nimi. Išli sme do tohto celého spolu! Na to by som mala pamätať a nenechávať niečo na nich, len preto, že mne sa ich nápad nepáči alebo inak nepozdáva.

Ako som však bola bez súrodencov, nevedela som, čo so svojím dňom. Mohla som ho tráviť so Siu, ale tá už mala nejakú program s Maťom, takže tento variant padol. Uvažovala som aj o tom, že si pôjdem oddýchnuť na pláž a užiť si trochu slnka, avšak nejako som na to nemala náladu. Aj keď som o tom nechcela premýšľať, moje myšlienky sa vracali stále ku kameňu, pokladu a súrodencom. Nevedela by som sa na pláži uvoľniť. Sama som sa však nechcela púšťať do žiadnej samostatnej akcie alebo teórie ohľadom toho, ako sa do pokladu dostať. Je ťažké odhadnúť, čo by sa mohlo stať, ak by som vymyslela niečo zle a súrodenci by nemali potuchy, kde ma hľadať. A nie som Martin, aby som sa zo šlamastiky vedela vykúzliť sama.

Hlavou mi však stále zneli slová nápovedy a tak som sa rozhodla urobiť to, čo robila Maťa, keď sme si nevedeli v minulosti rady. Išla som do neďalekej knižnice. Rýchlo som zistila, že ja nie som Maťa a neviem sa v knihách ani jazyku tak dobre orientovať, avšak predsa len nejaké základy som sa predsa v lete naučila, takže so slovníkom, by som mohla aspoň niečo pozrieť.

„Posledný kľúč je v poklade ukrytý." tieto slová sa mi honili stále hlavou. Čo mohli znamenať? Znamenali vôbec niečo? Ako ťažké mohlo byť prísť na to, čo bolo za nimi? Moment... nebola tá nápoveda dlhšia? Bola! „Neznámy hlas pomôcť mal. Posledný kľúč poklad ukrýva." Takto nejako to bolo. Ale čo je ten neznámy hlas, o ktorom sa hovorí? Dá sa za neznámy hlas považovať ten nápis, alebo Martinovi s Maťou niečo povedala múmia, o čom sa nezmienili, ale v skutočnosti to je poklad. Alebo možno to je hlas, čo sme počuli pri získaní prvého kľúča. Áno, to posledné by to mohlo byť. Ale, čo také dôležité ten hlas povedal? Že chamtivosť nie je cesta k pokladu? Ako nám to má pomôcť?

V knižnici som prešla mnoho kníh. Niektoré boli anglicky, iné arabsky, avšak neprišla som na nič, čo by mohlo niečo znamenať, alebo aspoň ja som v tom nejaký význam nevidela. Z knižnice som odchádzala až pár minút pred ôsmou, pričom som mala v zošite zapísaný len úryvok z jednej knihy. A ani to nebola encyklopédia. Bol to len obyčajný román, ktorý písal o stretnutí egyptského faraóna s Alexandrom Macedónskym. Faraón sa snažil Alexandra vystríhať, aby zastavil svoje vojenské ťaženie na Egypt. Je zrejmé, že neúspešne. Alexander mu však dal možnosť, zachrániť si holý život a vzdať sa. Faraón, ktorého meno som si nebola schopná zapamätať dlhšie ako 30 sekúnd, však odmietol vydať Egypt bez boja. Aby som ho citovala: „Najväčším pokladom zemi pyramíd sú vedomosti ľudu, nie klenoty a zlato. Kto nectí to prvé, ani to druhé mu nikdy neposlúži. Oboje ja budem pred tebou ochraňovať dlho potom, čo dych mi doslúži." Jediné, prečo som si tento nezmysel odpísala, bol ten, že sa v ňom hovorí o poklade. Škoda, že netuším ako to spojiť s našim pátraním po kľúčoch.

Na hotel som sa dostala až okolo ôsmej, kedy moji súrodenci už boli v posteliach a spali. Myslela som, že počkajú, kým sa vrátim, aby mi povedali, čo sa stalo. Ale ktovie, možno ich dnešok veľmi unavil. Pohľadom som prešla po izbe no nezdalo sa, že by v nej pribudol nejaký kameň. A predsa, keby ten kameň našli, tak by nezaspali skôr než mi to povedia, nie? Alebo sa mýlim? Čo sa cez deň stalo pri Sfinge?