Tajomstvo sfingy

21. september 2006

21.09.2006

Včerajšok nám žiadnu spásonosnú myšlienku, ktorá by nás posunula bližšie k pokladu nepriniesol. A keď sme sa do rozmýšľania pustili dnes ráno, bolo to podobné. Každý náš návrh postupu, vyvolal akurát viac otázok. Hlavným problémom bol fakt, že podľa nápovedy, mal byť kľúč ukrytý v poklade, ktorý strážila Sfinga. Jediný spôsob ako sa k pokladu dostať, bolo položiť pred ňu všetky tri kľúče. Bola to proste nemožná úloha. Iste mohli byť nejaké padacie dvierka alebo čokoľvek, ale... To by nemalo žiaden zmysel. Ak chce niekto poklad skryť, neurobí k nemu inú cestu.

Okolo obeda na moju izbu zaklopala Siu a volala ma na pláž. Nechcelo sa mi ísť, avšak nedala sa odbiť. Taktiež som jej to dlžila. Dala mi knihu vďaka, ktorej sme s Vevou našli tajný vchod a na viac, som ju zase týždeň zanedbávala. Nápis pred hotelom už pred hotelom nežiaril tak jasne. Dovolila som si teda dúfať, že by sa mi nemuselo nič stať. Volala som aj súrodencov, ale tí sa zdali príliš ponorený do lúštenia záhady posledného chýbajúceho kľúča.

Na pláži sa nestalo nič, čoho by bolo treba sa obávať. Ktovie či odkaz múmie platil vždy len deň alebo som ja nebola tá, o koho mala múmia v skutočnosti záujem. Prišla som na izbu až v podvečerných hodinách a našla som ich okolo mapy, ako o niečom živo diskutujú.

„Prišli ste na niečo?" opýtala som sa ich, pretože sa zdalo, že si ma ani nevšimli.

„Nepovedal, že sme úplne na niečo prišli, ale máme plán." prehlásil Marley a on s Vevou mi urobili miesto medzi nimi.

„Tak hovorte!" pousmiala som sa na nich.

„Zajtra sa pôjdeme pozrieť na Sfingu. Niekedy vo večerných hodinách. Vezmeme obidva kľúče a dotkneme sa sfingy. Buď ja alebo Veva. Medzitým ako Sfinga bude jednu z nás naháňať a zvyšok s Martinom zatiaľ nájde v poklade kľúč." ozrejmila mi ich plán Maťa.

„Prosím?" neveriaco som vyvalila oči, „Zbláznili ste sa?"

„Je to podľa mňa geniálny plán, odlákame Sfingu a dostaneme sa k pokladu a až nájdeme aj posledný kľúč položíme ich vedľa pokladu a tým by sme ho mali normálne otvorili."

„A keď to nevyjde?" opýtala som sa ich pochybovačne.

„No, potom proste Martin Sfingu odoženie kameňom." prehlásila víťazoslávne Veva.

„A ty vieš ako na to?" pozrela som spýtavo na Martina.

„Neviem, ale predtým sa to vždy nejako stalo. Tak dúfajme, že sa to stane aj teraz."

„A ak nie?"

„Prestaň Nika, predsa sa nám to musí podariť a poistka nebude potrebná! Postupujeme presne podľa inštrukcií." skočila mi do reči Maťa.

„Mne sa to proste nepáči." zavrtela som na to hlavou. Nemala som z toho dobrý pocit. Toto nemohla byť cesta. Toto nemohlo byť správne riešenie.

„Nemusíš ísť! Zvládneme to aj bez teba!" oznámila mi Maťa a ostatní v podstate prikývli. Trochu sa ma to dotklo a mala som chuť im povedať, že do toho teda s nimi idem, ale nemohla som sa zbaviť nepríjemného pocitu, že im to nevyjde. Možno si nechám čas do rána na rozmyslenie.