Tajomstvo sfingy

23. september 2006

23. 09. 2006

Našou prvou rannou činnosťou boli raňajky. Keďže sme všetci štyria zmeškali večeru, boli sme poriadne hlavný, takže sme si čerstvé jedlo vychutnali. Boli sme tam pomerne skoro, pretože sme v jedálni stretli len pár ľudí. Po raňajkách sme sa vrátili na izbu, kde som už netrpezlivo čakala na vysvetlenie mojich súrodencov, čo sa včera vlastne pri Sfinge stalo. Slova sa ako prvá chopila Maťa: „Vyrazili sme hneď ráno, aby sme sa k Sfinge stihli dostať včas. To sa nám podarilo bez problémov a to je asi posledná časť nášho plánu, o ktorej sa to dá tvrdiť."

„Keď sme tam prišli, nebol pri Sfinge v podstate nikto." pokračovala Veva, „Tak sme sa rozhodli na nič nečakať a pustiť sa do toho. Ako prvá som sa Sfingy dotkla ja a začala utekať. Po pár krokoch som, ale zistila, že utekám úplne zbytočne. Sfinga sa ani nepohla, nemrkla. Proste nič, kameň ako predtým." Veva zavrtela hlavou.

„Najprv z toho obviňovali mňa, že som Sfingu zastavil skôr než stihla ožiť. Musel som im pripomenúť, že kamene som nevybral z vrecka. Na viac ani netuším ako to v praxi urobiť. Proste Sfinga sa nechcela premeniť z kamenej sochy. Nezabralo ani keď sa jej skúsila dotknúť Maťa a napokon som to skúsil aj ja. Rukou a potom kameňmi, ale stále nič." rozhodil rukami Martin.

„Nechápali sme absolútne, čo sa deje. Sfinga predsa mala ožiť už pri mojom dotyku. Pokusy Mati a Martina nemali byť vôbec potrebné. Nerozumeli sme ničomu, dokonca a teraz sa budeš smiať, ale skúsili sme Sfingu proste fyzicky z pokladu odtlačiť." rozhodila rukami Veva a mala pravdu, nemohla som sa ubrániť smiechu.

„A nepomohlo to, čo?" vyšlo zo mňa pobavene. Možno som sa im nemala smiať, ale to bol skutočne dosť bezradný nápad, predsa len, ako ich mohlo napadnúť, že by to zvládli. Mysleli si, že to bude mechanizmus ako v tej pyramíde?

„Nie, predstav si, že sa Sfinga nepohla ani o centimeter. Sme čakali, že tam nie je tak napevno, keď sa predsa len dokáže pohnúť. No, nefungovalo to. Vyčerpali sme všetky nápady. Práve v tomto okamžiku sme sa teda chceli vrátiť späť do hotela." uzavrela Maťa.

„No v momente ako sme sa otočili na odchod, Sfinga predsa len ožila. Nevstala, len nám niečo povedala. Maťa tvrdí, že to bolo, akoby nám hovorila, že chamtivosť zastrela náš pohľad a preto máme sa jej z očí rýchlo pratať. Nepohla sa, len jej oči na nás hľadeli. Prekvapene sme na ňu čumeli a nezmohli sme sa v podstate na nič. Mysleli sme si, že Sfinga sa znovu premení na kameň, keď tu zrazu sa jej pohľad upriamil na mňa. V ruke som zvieral kameň a po chrbte mi naskočil mráz. Pohľadom potom prešla odo mňa smerom na dievčatá. V tom momente jej z očí vyleteli dva zelené lúče, ktoré dievčatá zasiahli a ony upadli do bezvedomia. Sfinga sa so mnou potom začala rozprávať." pripustil Martin.

„O čom?" skočila som mu do rečí.

„Neviem, nič z toho si poriadne nepamätám. Teda len pár slov. Prvé, čo si pamätám je už skamenená Sfinga a baby stále ležali na zemi. Pribehol som v nim a snažil sa ich prebudiť. A čo si objavila ty?" opýtal som ma Martin.

„Počkaj! Čo si z toho rozhovoru so Sfingou pamätáš? Hovoril si, že niečo predsa!" skočila mu do rečí Veva. Podľa nedočkavého pohľadu, ktorý sme na neho upreli aj ja s Maťou bolo zrejmé, že aj ich to veľmi zaujíma.

„No viem, že tam zaznelo reskeb, diston, belk a midroong." pokrčil ramenami Martin a ja podotýkam, že nemám potuchy, či som tieto slová napísala dobre. Všetci sme sa však pozreli na Maťu, pretože ona jediná mohla vedieť, čo znamenajú.

„Reskeb je tajomstvo, diston by malo byť označenie pre nejaký titul v Egypte, ale jeden z tých nižších. Belk sa používa ako prirovnanie." vysypala zo seba Maťa. Klobúk dole, že to dala z hlavy.

„A čo midroong?" nadhodil Martin.

„Neviem." priznala s pokrčením ramien, „To slovo som v živote nepočula."

„A na čo si prišla ty?" otočila svoj pohľad na mňa Veva.

„Najväčším pokladom zemi pyramíd sú vedomosti ľudu, nie klenoty a zlato. Kto nectí to prvé, ani to druhé mu nikdy neposlúži. Oboje ja budem pred tebou ochraňovať dlho potom, čo dych mi doslúži. Našla som to ako citát jedného faraóna pred dobitím Egypta Alexandrom Macedónskym."

„Zaujímavé!" poznamenala zamyslene Maťa a zvyšok dňa sme už strávili oddychom.