I'm finally free-INFINITY(Dokončené)

Kapitola 12

Príjemné čítanie ☺️☺️

V ten večer som sa cítila naozaj dobre.

Justine nám prečítala celý článok o Harrym. S Diarou o ňom ešte dlho debatovali. Vymýšľali,čo sa mohlo naozaj stať,že sa tak z jedného dňa na druhý stratil. Sledovala som ich s úsmevom. A najlepšie na tom,že ja som pravdu poznala.
Našťastie časopis ďalej nelistovali.
Nasledujúce tri dni uplynuli rýchlo.
V piatok sa Diara a Justine rozhodli,že pôjdu do Kendu Bay. Zo slušnosti sa spýtali aj mňa,ale vedeli isto,že s nimi nepôjdem. Bral ich tam Jack. Aspoň som si trocha mohla vydýchnuť. Naozaj mi už liezol na nervy.
A hlavne tá jeho prezývka. POKLAD.
Nenávidela som,keď ma tak volal.
Moje ozajstné meno ešte ani tuším nevyslovil.
Sobota bola zvláštna.
Mala som pocit,akoby sa mi každý vyhýbal. Hlavne Diara s Justine.
Keď som sa vybrala do domu hier,Aleksander ma stále zastavil a poprosil o láskavosť. Raz to boli faktúry,potom zásoby. Keď som sa náhodou vedela vykradnúť bez povšimnutia,zastavil ma Kofi,alebo Diara.
,,Prečo nechceš,aby som ti pomohla?"stála som pred domom hier a hľadela na Justine.
Tá stála vo dverách a v jej očiach som videla,že nemá v pláne pustiť ma dnu.
,,Choď si radšej oddýchnuť. Si určite unavená. Veď teraz toľko pracuješ.
S deťmi to zvládneme."nervózne prešľapovala z nohy na nohu. ,,Máš už vymyslenú choreografiu?"
,,Nie."sklonila som hlavu.
,,Tak?"zdvihla obočie.
,,A kde ju mám asi nacvičovať? A ako?"spýtala som sa.
,,Počkaj!"Justine zabuchla za sebou dvere a o chvíľu sa vrátila s mobilom v ruke. ,,Na. Tu máš môj mobil. Z nej si môžeš púšťať pesničku a bungalov máš dosť veľký."usmiala sa.
,,OK."vzala som si od nej mobil a zaklonila som si hlavu.,,OK."povedala som sklamane,otočila som sa na päte a išla do svojho bungalovu.
Justine mi dala aj slúchadlá,tak som si ich nasadila a v duchu si predstavovala choreografiu. Keď som už mala ako takú predstavu,začala som tancovať.
Skúšala som ju ani neviem ako dlho.
Zadychčaná som sa oprela o kolená. Pred sebou som videla dve topánky. Zdvihla som zrak.
,,Do pekla Jack! Čo tu robíš?"z uší som si vybrala slúchadlá. ,,Nenaučili ťa klopať?"povedala som nahnevane.
,,Klopem tu už asi desať minút."
povedal podráždene.
,,Aha."povedala som potichu a prešla som k stolu. ,,Chcel si niečo?"mobil som položila a napila sa vody. Pritom som ho sledovala.
,,Justine sa pýta,či by si jej nemohla ísť pomôcť do domu hier."bol nejaký nesvoj.
Zdvihla som obočie. ,,Nie nemohla."
položila som fľašu.
Jack sa na mňa zarazene pozrel.
,,Zrazu potrebuje pomoc? Povedz jej,že nemám čas."chytila som mobil a podala ho Jackovi. Už ho nebudem potrebovať. Pesničku viem naspamäť. Asi sa mi bude s ňou aj snívať.
Jack si zobral mobil a hľadel na mňa.
,,Čo?"spýtala som sa.
,,Išlo ti to dobre."usmial sa.
,,Čo?"nechápala som.
,,Ten tanec."hľadel na mňa.
,,Aha. Justine ma poprosila,či by som jej nepomohla s choreografiou. Deti ju budú tancovať,keď prídu z nadácie."znova som sa napila. Pod Jackovým skúmavým pohľadom som sa cítila nepríjemne.
Potom mi svitlo. ,,Ty si ma videl?"
Prikývol. ,,Už je tma a nemáš zatiahnutý záves."hlavou kývol smerom k závesu.
,,Do čerta!"prešla som k závesu a zatiahla som ho.
Ostala som stáť tam a prekrížila som si ruky na prsiach. ,,Ešte niečo?"
,,Naozaj nepôjdeš so mnou?"spýtal sa.
,,Ani ma nehne. Ak Justine niečo chce,nech príde sem."
,,Prosím."povedal a sklonil hlavu. Videla som na ňom,že ma prosí s neochotou.
,,Ja umriem. Pán pilot ma prosí."zasmiala som sa.,,Musí to byť niečo veľmi dôležité,ak ma ti prosíš."ruky som si spustila vedľa tela.
,,Máš pravdu. Ak by to nebolo dôležité,tak by som neprosil."povedal potichu.
,,OK."spustila som si plecia.
K domu hier sme išli potichu. Bolo zvláštne,že tam bola tma.
,,Justine je určite tu?"pozrela som sa na Jacka.
,,Áno."povedal stroho.
,,Ale veď je tam tma."zastavila som sa.
,,Poď. Určite je tam."tiež sa zastavil a pozrel na mňa.
,,Ale keď je to znova tvoj nejaký žartík,tak za seba neručím."povedala som výhražne.
,,Nie je to žiadny žart. Poď už."povedal mierne nahnevane.
Nahlas som si vydýchla a išla za ním.
Tma a ticho.
Naozaj sa mi to nezdalo.
Jack sa zastavil pri dverách,otvoril ich a pustil ma dopredu.
Vošla som a obzrela sa okolo seba. Tma. Nevidela som nič.
,,Všetko najlepšie!"zrazu sa rozsvietilo svetlo a v dome stáli všetci.
Justine,Diara,Laila,Aleksander,Kofi a deti.
Bola som zarazená.
Čo?
To je dnes?
Aisha sa rozbehla ku mne a skočila mi do náručia.
,,Všetko najlepšie Katie."usmiala sa.
,,Ďakujem slniečko."pohladila som ju po líci.
Justine a Diara sa rozbehli ku mne.
Aishu som položila na zem a silno som si zatvorila oči.
,,Odkiaľ ste to vedeli?"spýtala som sa.
,,Aleksander má tvoju zložku."usmiala sa Justine.
Pozrela som sa na neho. On iba mykol plecami a tiež prišiel ku mne.
,,Všetko najlepšie."usmial sa a objal ma.
,,Ďakujem."objatie som mu opätovala.
,,Všetko naj."objala ma aj Justine a Diara.
,,Kvôli mne ste si nemuseli robiť starosti."povedala som,keď som objala Kofiho.
,,To nie je starosť."povedala natešene Justine.
,,Mala si ich vidieť."zasmial sa Aleksander. ,,Akoby chystali večierok pre prezidenta."
,,Preto ste boli také zvláštne?"
zasmiala som sa.
,,Aspoň sme mali zámienku ísť do Kendu Bay."Diara žmurkla na Jacka.,,Inak by nás tam nezobral."
,,Už som naozaj potrebovala novú kefu na vlasy."povedala Justine a pohladila si svoje kučery.
Jack na ňu zagánil.
,,On z toho nebol asi taký nadšený."
hľadela som na neho.,,A ani z toho,že ste ho poslali pre mňa. Prečo jeho?"pozrela som na Justine.
Mykla plecami.
,,OK. Párty sa môže začať."vykríkla Diara.
Kofi pribehol k rádiu a pustil hudbu. Deti začali skákať a nahlas kričať.
Každý z nich mi dal darček. Ďakovala som im s úsmevom.
,,Pracovali na nich tri dni."povedala Justine.
Všetky mi dali kresbu. Potom prišla na rad Aisha.
Podala mi malú krabičku a usmiala sa.
,,Vyrobila som ju sama."sledovala ma.
Krabička v sebe ukrývala náhrdelník. Vybrala som ho,prstom po ňom prešla a dala som si ho do krku.
,,Ďakujem. Je nádherný."zdvihla som ju a pobozkala na líce.
,,Teraz my."povedala nadšene Diara.
,,Náš je spoločný."usmiala sa Justine.
,,OK. Už som zvedavá."pomädlila som si ruky.
,,Toto je základ."podala mi strieborný náramok.
Chytila som ho do ruky a čakala,čo bude ďalej. Vedľa nej sa postavil Aleksander.
,,Odo mňa dostávaš africký symbol nádeje. Keďže si sestra,ľuďom prinášaš nádej."usmial sa a prívesok pripol na náramok.
,,Odo mňa dostávaš symbol mieru,aby si mala v srdci stále mier,ktorý hľadáš."usmial sa Kofi a tiež ho pripol na náramok. V hrdle sa mi začínala tvoriť hrča.
Predo mňa sa postavila Diara. Hľadela na mňa. Vtedy som už zadržiavala slzy.
,,Odo mňa budeš mať symbol sily,aby si zvládla všetky strasti,čo ti život prinesie."
Perami som naznačila ,,ďakujem."
,,A nakoniec to najlepšie."usmiala sa Justine. ,,Odo mňa silu lásky,aby si ju aspoň raz zacítila. "
Ticho som sa zasmiala,iba tak pre seba.
Láska má iba silu ničiť.-pomyslela som si.
V ruke som držala náramok so štyrmi symbolmi.
,,Ďakujem. Ešte krajší darček som nedostala."usmiala som sa. A to čo som povedala,som myslela vážne.
Tento bol taký naozajstný. Od srdca.
Potom sa začala naozajstná zábava.
Tanec smiech a všetko čo k párty patrí.
Iba jedno mi trocha prekážalo.
Občas mi pohľad zablúdil k Jackovi. Ten sedel v rohu a vždy,keď som sa tam pozrela sledoval ma. A lial do seba pivo. Veľa piva.
Neskôr som si ho prestala všímať. Justine deti poslala spať,odprevádzala ich Laila.
Hlava sa mi už trocha motala. Mala som dve pivá a tretie som držala v ruke,keď sme si všetci sadli a začali sa rozprávať.
,,OK. Teraz to začína byť zaujímavé."povedala Justine už vysmiata od ucha k uchu. ,,Deti sú preč,tak môžeme rozprávať aj o zaujímavejších témach."zdvihla obočie.
,,To neznie dobre."Diara prižmúrila oči.
Toho piva mal asi každý tak akurát.
Ja som sa ticho usmievala a čakala,čo sa z toho vykľuje.
,,Takže."Justine si pomädlila ruky.,,Zahráme si fľašu."
,,Čo sme deti?"spýtal sa Kofi.
,,Takú dospelácku. Odvaha alebo otázka."Justine hľadela na Kofiho.
,,Aha. OK. To sa mi páči."rozžiarili sa mu oči.
Mne nie.-pomyslela som si.
Posadali sme si na zem.
Justine dopila pivo ,fľašu položila na zem a roztočila ju. Každý ju sledoval so zatajeným dychom. Fľaša sa zastavila. Smerovala na Kofiho. Pozrela som na neho. V očiach mal strach? Usmiala som sa. Aj ja by som mala.
Pozrela som sa na Justine. Na tvári mala diabolský úsmev.
,,Odvaha alebo otázka?"hľadela na Kofiho.
,,Odvaha?"z Kofiho strany to bola radšej otázka ako odpoveď.
,,Čakala som,že povieš otázka ale dobre."usmiala sa. ,,Iba v spodkoch pribehneš k dverám Sofi. Budeš klopať,kým neotvorí a povieš jej dobré ráno,zlato."
Kofi na ňu vyvalil oči a pritom krútil hlavou.,,Sú dve v noci. Veď ma zabije. Zbláznila si sa?"
Justine mykla plecami. ,,Ty si chcel odvahu."
Kofi sa zhlboka nadýchol,postavil sa a začal sa vyzliekať.
Neveriacky som ho sledovala. On to nespraví,neverím.
O Sofii som už počula. Vraj to bola dobrá sekera,ktorá každému dala vyžrať,ak sa jej niečo nepáčilo.
Kofi vyšiel z dverí,nasledovali sme ho.
Začal bežať,my za ním.
Ja som sa zastavila obďaleč Sofiinho domu,trocha v tieni. Výhľad som mala dobrý a predsa som bola ukrytá.
Diara,Aleksander a Justine bežali za Kofim s hlasným chichotom.
Jack sa zastavil vedľa mňa. Pozrela som na neho.
,,Bláznivé baby."usmial sa.
,,To sú."úsmev som mu opätovala.
Jack pristúpil ešte bližšie,aby aj on videl za roh. Stál tesne za mnou.
Jednou rukou sa opieral o stenu a druhú si položil na moje rameno.
Bolo zvláštne,že jeho blízkosť mi vôbec nevadila.
Hoci na chvíľu som zadržala dych,o moment neskôr som si užívala to teplo,čo sálalo z jeho dlane. A asi som spravila krok dozadu,aby som k nemu bola bližšie.
Katie! Už si nedáš ani glg piva!-preblyslo mi hlavou.
,,Zaklop už!" Justine súrila Kofiho.
,,Prosím Justine. Zľutuj sa nado mnou."Kofi prosebne hľadel na Justine.
,,Zaklop už!"prikázala Diara.
Vtedy sa už Jack smial nahlas.
,,On to nespraví."šepla som.
,,Dúfam,že nie."povedal Jack. Pozrela som sa na neho.
,,Ak predsa. Zajtra si to vyžerie,ak nie hneď teraz."usmial sa.
So súcitom som sa pozrela znova na Kofiho. ,,Nerob to!"šepkala som si.
Ale on to urobil. Zaklopal a čakal.
Nič.
Zaklopal znova. Chvíľu čakal a pozrel na Justine.
Vo chvíli,keď mykol plecami,sa dvere otvorili a v nich stála Sofi v nočnej košeli so strapatými vlasmi.
,,Dobré ráno zlatóó."zakričal Kofi a začal bežať.
Spravila som krok dozadu,aby ma Sofi neuvidela ani náhodou. Vrazila som do Jacka a ten skoro stratil rovnováhu.
,,Prepáč."povedala som so smiechom.
Jack hľadel poza moje plece. Chytil mi ruku,otočil sa a začal ma ťahať za sebou.
,,Poď. Sofi beží sem."povedal. Tak som bežala za ním so smiechom.
Spomalila som,keď som už nevládala s dychom.
,,Pán doktor,aj vy!"počula som Sofin nahnevaný hlas. Aleksander sa zastavil vedľa nás.
,,Do riti."zasmial sa. ,,Nebol som dosť rýchly."
,,Vy zradcovia."povedala Justine. ,,Vy ste sa skrývali za rohom?"
,,A čo si si myslela? Že sa postavím pred ňu? Ešte ma život neomrzel."
zasmial sa Jack.
Tento Jack sa mi páčil.
Veselý a vtipný.
Vrátili sme sa do domu a znova sadli.
Jack si na moje prekvapenie sadol vedľa mňa a podal mi ďalšiu fľašu piva.
,,Vďaka."hneď som si dala poriadny dúšok. Od toľkého smiechu a behu som vysmädla.
,,OK. Teraz ja."povedal Kofi a pokrútil fľašou. Tá sa zastavila na Diare.
,,Odvaha alebo otázka."spýtal sa.
,,Asi radšej otázka."prižmúrila oči.
,,Akej farby máš nohavičky?"spýtal sa.
Každý sa nahlas zasmial.
,,To si jej nevedel dať lepšiu otázku?"
spýtala sa Justine.
,,Nič lepšie ma nenapadlo."
,,Čierne."odpovedala Diara s úsmevom. ,,Toto nebolo nič hrozné."
vydýchla si.
Zatočila Diara.
,,Páči sa ti Alex?"spýtala sa Justine.
Tá na ňu neveriacky hľadela. Ja som sa usmievala a pozrela na Aleksandra. Ten sledoval Justine bez žmurknutia.
,,Áno."šepla Justine a sklopila zrak.
,,Nepočula som ťa."povedala Diara.
,,Áno."Justine zakričala a pozrela na Aleksandra.
Ten s úsmevom sklonil hlavu.
Fľašou znova točila Justine.
Tá sa zastavila a smerovala na mňa.
,,No do riti."šepla som.
,,Ale šéfka."zachichotal sa Jack.
Štuchla som ho do boku.
,,Takže. Odvaha alebo otázka?"
Bola som ticho.
Odvaha? Čo ak vymyslí niečo ...hocičo.
Otázka? To je veľmi nebezpečné.
,,Otázka."povedala som a čakala. Pritom som tŕpla.
,,OK. Otázka. Počkaj. Musím vymyslieť niečo dobré."usmievala sa. Zdalo sa mi,akoby sa jej pri premýšľaní parilo z hlavy.
,,Mám to!"vykríkla,až som sa zľakla. ,,Na akom najzaujímavejšom mieste si mala sex?"
,,To vážne?"pozrela som na ňu.
,,Počúvame."usmiala sa.
Pane bože prečo?
,,OK. Počkaj."zatvorila som si oči a povedala som jej prvé,čo ma v tom momente napadlo. ,,V záchode lietadla."otvorila som oči.
,,V záchode lietadla?"spýtala sa Diara neveriacky.
,,Nie si také neviniatko,ako sa zdáš byť."zasmial sa Aleksander.
,,Nikdy som nepovedala,že som neviniatko."mykla som plecami.
Jack sa potichu zasmial. Pozrela som na neho. Uznanlivo prikyvoval so zdvihnutým obočím.
,,Čo?"spýtala som sa.
,,Nič."pobavene krútil hlavou.
,,Kedy? Kde? Ako? S kým?"Justine sypala otázky.
,,Iba jedna otázka."pozrela som na ňu.
,,Ale no tak."prosila.
,,Nie."krútila som hlavou. Už teraz som vedela,že ak fľaša znova skončí pri mne,vyberiem si odvahu. Usmiala som sa a zakrútila hlavou.
,,Aleksander."pozrela som na neho. On hľadel na mňa.
,,Otázka."povedal potichu.
,,Páči sa ti Justine?"spýtala som sa a bola som si istá,že bude klamať.
,,Áno."odpovedal hneď. Chytil fľašu a zatočil s ňou. Tá zastala pred Justine.
Nastalo hrobové ticho.
,,Otázka."povedala Justine.
,,Pôjdeš so mnou na rande?"spýtal sa Aleksander.
,,No konečne!"vydýchol Jack.
Znova som ho štuchla.
,,Au. To bolo prečo?"spýtal sa.
,,Buď ticho."pokarhala som ho.
Jack sklonil hlavu.
,,Áno."usmiala sa Justine.
,,No konečne!"zatlieskala Diara.
,,Ona môže?"pozrel na mňa Jack.
,,Teraz už môžeš aj ty."pomädlila som si ruky.,,Už som počula,čo som chcela."
Justine chytila fľašu. Začala som znova tŕpnuť.
Keď sa zastavila,oči mi zažiarili.
,,Jack?"Zasa ten diabolský úsmev.
,,Otázka."povedal sebavedomo.
,,Odkiaľ máš tú jazvu na ramene?"
Čakali sme,ale Jack nič.
Pozrela som na neho. Bol nahnevaný.
,,Ja čakám."povedala Justine veselo.
,,Do to vás nič."štekol Jack,postavil sa a ako odchádzal,zabuchol za sebou dvere. A to silno.
,,A to bolo čo?"Diara ešte stále pozerala na dvere.
,,Veď to bola nevinná otázka."Justine sa už neusmievala.
,,Asi si trafila citlivú tému."mykla som plecom.
,,Na toto asi nikdy nedostaneme odpoveď."povedal Aleksander a vstával.
Nasledovali sme ho aj my.
,,Párty sa skončila."V Kofiho hlase bola počuteľná ľútosť.
Poupratovali sme a pomaly išli k bungalovom.
,,Ďakujem za krásny večer. Cítila som sa super."usmievala som sa ako slniečko.
,,Naozaj nemáš za čo. Rado sa stalo."Diara mi objala ruku ešte silnejšie.
,,Ráno sa stretneme."povedal Aleksander.
,,OK. Ahojte."zamávala som im. Všetci sa stratili vo svojich obydliach.
Ja som sa rozhodla,že si ešte na chvíľu sadnem na lavičku. Stále sa mi trocha motala hlava.
K lavičke som išla s hlavou v oblakoch.
A to doslovne aj v prenesenom slova zmysle.
Hlavu som mala zaklonenú a pozerala som sa na hviezdy. Takáto krása v Londýne nevidí.
Dnes to bol skoro perfektný deň. Jediné,čo mi chýbalo,bola Mary.
Naše narodeniny sme už od piatich rokov vždy oslavovali spoločne. Ani jeden rok sme nevynechala.
Tie jej sme oslávili aj teraz spoločne.
A ja?
Som na druhej strane sveta a znova sa ľutujem. Ešte aj po toľkých týždňoch.
Ale teraz si dám sľub sama sebe,že som s tým skončila.
Už sa ďalej nechcem trápiť. Aj tak si s tým nepomôžem. Moja ľútosť mi môj starý život nevráti.
Teraz začnem ten nový,znova šťastný život.
Veď som v Afrike a pomáham ľuďom.
Čo viac by som si ešte mohla priať?
Zajtra zavolám Mary.
Pri tej myšlienke som sa usmiala.
Pod nohy som sa nepozerala. Cestu som poznala naspamäť. Veď som po nej prechádzala každý večer.
Mala som ju presne vypočítanú. Ešte štyri kroky a som pri lavičke.
Čo asi teraz môžu robiť Mary a Harry?
Pohľad mi zablúdil k lavičke.
,,Do riti!"zanadávala som,ale to som už letela na zem. Potkla som sa. Ale na moje prekvapenie som nepristála na tvrdej zemi,ale...

S ❤ K