I'm finally free-INFINITY(Dokončené)

Kapitola 22

Príjemné čítanie 😁

Pane bože. Prečo som toľko pila? Bolelo ma aj rozmýšľať. Ešte aj pod prikrývkou som sa triasla ako osika.
Trocha som sa pohla a hlava ma rozbolela ešte väčšmi.
Pošúchala som sa po čele a pomaly otvorila oči.
Rozhliadla som sa okolo sebe.
Bola som v hotelovej izbe a na sebe som mala môj nočný outfit.
Kyslo som sa usmiala.
S ťažkosťami som vyliezla z postele a postavila sa pod sprchu.
Do izby som sa už vrátila v mierne lepšom stave,ako som z nej vychádzala.
Srdce sa mi zastavilo,keď sa na posteli niečo,alebo radšej niekto pohol.
So zatajeným dychom som sledovala toho niekoho. Keď spod prikrývky vykĺzli kučeravé vlasy,vydýchla som si.
Justine!
Prikráčala som ku stolíku,zdvihla slúchadlo a objednala som kávu.
Kým som na ňu čakala,pozrela som sa na terasu.
Odtiaľ bol nádherný výhľad.
Keď som si už myslela,že by mohli niesť kávu,postavila som sa na chodbu a obsluhu čakala tam.
Nechcela som,aby zobudili Justine.
Ktovie kedy sa vrátili.
Aj s kávou v ruke a zababušená do deky som si sadla na terasu.
Pomaly som si uchlipkávala z kávy a sledovala mesto.
Po chvíli mi myslel zablúdila k Jackovi.
Jemne som sa dotkla pier,pri spomienke na bozk. Usmiala som sa.
Potom mi úsmev z tváre zmizol.
Si opitá... znelo mi v hlave.
OK. Aspoň už viem,na čom som.
Iba kolegovia.
Iba som si to namýšľala.
Bude to sakramentsky ťažké.
Pracovať takto spolu.
Zdá sa mi...
Myslím si...
Mám pocit...
Že k nemu cítim niečo viac.
Niečo viac ako iba...
Kolegovia.
Sklonila som hlavu a usmiala sa.
Ja sprostá hus.
Pokrútila som hlavou.
Ako som si mohla myslieť,že by som sa mu mohla páčiť.
Katie,to vážne?
Zobuď sa!
Mala by som sa vrátiť do Londýna.
Tam mám aspoň Mary.
Mám ešte nejakú rezervu a kým sa mi minie,prácu by som si určite našla.
Ale iba kvôli tomu,že som si niečo nahovárala,mám nechať v štichu Alexa?
To by som nevedela spraviť.
Už som to spravila Maggie.
Alexovi to neurobím.
Nebudem znova ja tá,ktorá bude utekať.
Už ma to prestáva baviť.
Stále iba utekám,ak sa zjaví niečo,čo sa mi nepáči.
Napila som sa kávy.
Ale...
Zvládnem to?
Každý deň ho vídať?
Aspoň keby som sa mohla vymeniť s Alexom.
Aspoň na kontroly by som mohla chodiť s Diarou.
,,Dobré ránko."za chrbtom som počula Justinin hlas.
,,Dobré."otočila som sa k nej a usmiala na ňu.
,,Vyspala si sa?"spýtala sa a sadla si do druhého kresla.
Prikývla som.
,,Kávu?"spýtala som sa,na odpoveď som nečakala a vstávala som z kresla.
O moment neskôr som jej podávala pohár a znova som si sadla.
,,Zabavili ste sa?"spýtala som sa,ale pohľad som nespúšťala z mesta.
,,Perfektne."šepla. ,,Mrzí ma to."povedala potichu.
,,Hmm."ticho som sa zasmiala. ,,Čo?"
,,Katie. Videla som to."ostala ticho. ,,Ale on iba nechcel..."
,,Neobraňuj ho."pozrela som na ňu. ,,Kolegovia. Veď to povedal."
,,Ale..."Justine mi hľadela do očí.
,,Nie Justine. Pochopila som to."pozrela som do zeme.
,,On iba nechcel využiť situáciu."šepla.
,,Akú situáciu?"znova som na ňu pozrela.
,,Bola si opitá a ..."stíchla.
,,A? Opitý ľudia sú najúprimnejší."
pohľad som vrátila mestu.
,,Katie..."začala znova.
,,Nie Justine,stačí."sklonila som hlavu. ,,Keď sa vrátime do Sondu,zavolám Elizabeth."šepla som.
,,Vraciaš sa do Anglicka?"spýtala sa vystrašene.
,,Buď sa vymeníme s Alexom alebo ma preloží do iného týmu alebo Anglicko."pozrela som na ňu.
,,Katie. To nemôžeš!"pomrvila sa na mieste.
,,Justine pochop ma."zatvorila som oči. ,,Hanbím sa ako pes. Nebudem schopná,pozrieť sa mu do očí. Strápnila som sa na celej čiare.
A ani ty si ma nevyviedla z omylu."pozrela som na ňu.
,,To nebol omyl."zrak zo mňa nespúšťala.
,,Ale bol."kyslo som sa usmiala.
,,Ešte sa na to vyspi."žiadala ma.
Ticho som sa zasmiala.,,Môžem spať,koľko chcem,na tú hanbu nezabudnem."
Medzi nami ostalo ticho. Obe sme boli zahĺbené do vlastných myšlienok.
,,Prečo si neostala s Alexom? Myslela som si,že si Kendu Bay budete chcieť užiť."spýtala som sa po chvíli.
,,A ja som si myslela,že by si sa nerada budila vedľa Jacka."usmiala sa.
,,Myslela si si dobre."sklonila som hlavu. ,,Ďakujem."
,,Naozaj nemáš za čo. Veď si to vynahradíme."
,,Čo si vynahradíte?"mykla som sa,keď som začula Alexov hlas.
Pozrela som sa za seba a on mal hlavu vo dverách.
,,Ahojte."povedal veselo a vstúpil na terasu.
,,Dobré ránko kvetinka."hľadel na Justine,pristúpil k nej a pobozkal ju.
S úsmevom som pozrela do zeme.,,Ahoj Alex."šepla som.
,,O tri hodiny vyrážame na späť do Sondu,ak chcete skočte ešte na chvíľu do mesta."usmial sa Alex a letmo pobozkal Justine.
Justine sa na mňa pozrela prosebným pohľadom.
,,Pre mňa,za mňa."mykla som plecami.
,,A ide sa na lov."zatlieskala Justine,vyskočila z kresla a vbehla do izby.
,,Nemáš náhodou nejaký Ibuprofen?"
pozrela som sa na Alexa.
,,Ťažká noc?"usmial sa.
Znova som mykla plecami.
,,Nejaký by sa určite našiel."vsával z kresla a tiež sa stratil.
O pár minút sa vracal s tabletkou a pohárom vody.
,,Nech sa páči."podal mi aj tabletku aj pohár.
,,Vďaka."tabletku som si hneď hodila do úst a zapila ju.
Pomaly som vstala z kresla a vošla do izby.
,,Môžeme?"spýtala sa Justine.
Prikývla som.
S prezliekaním som sa neunúvala,načo aj?
Zato Justine bola vyparádená.
Kedy to stihla?
,,O dve hodiny sme späť."pristúpila k Alexovi a pobozkala ho.
,,Užite si to."pohladil ju na líci.
,,Tomu ver."usmiala sa.
Zobrali sme si jeep a cestou sme zavolali Diare. S radosťou sa k nám pridala.
Justine a Diara celú dobu štebotali a chichotali sa. Spomínali na včerajšiu párty. Ja som sa na nich usmievala a aspoň na chvíľu som vypustila z hlavy svoje starosti. Pri nich som nemala čas ani rozmýšľať. Vymetali sme jeden obchod za druhým. Vyskúšali si asi milión šiat,hoci si nekúpili ani jedny.
Po dlhom a hlasnom presviedčaní som si pár vyskúšala aj ja.
,,Veď v tomto obchode sme už boli."začala som protestovať a zastavila som sa pred vchodom.
Diara ma chytila pod pazuchu z jednej a Justine z druhej strany.
,,Najprv sme si prezreli ponuku a teraz sa ide nakupovať."usmiala sa Justine a začala ma ťahať za sebou.
,,To nemyslíš vážne."zhrozene som sa na ňu pozrela. Už som mala obchodov plné zuby. ,,Už sme tu vyše troch hodín."chcela som zastať,ale tie dve boli nezastaviteľné.
,,O pár dní príde Elizebeth,musíme vyzerať k svetu."argumentovala Diara.
,,OK."so sklonenou hlavou som to vzdala a kráčala s nimi.
Nakoniec som si kúpila nové džínsy a zopár tričiek. Veľa nositelných som už v šatníku aj tak nemala.
Alex volal Justine už asi tisíckrát. Najprv jeho hovory ignorovala,potom sa vyhovárala a nakoniec presviedčala.
Nakupovanie nám to trvalo ďalšie dve hodiny.
Diaru sme vyložili pri Jordanovom byte,ona ešte ostávala v Kendu Bay do konca týždňa. Ja a Justine sme sa vrátili do hotela.
S jeepu sme vystupovali s hlasným smiechom.
,,Dámam sa konečne uráčilo vrátiť sa."Alex na nás zazeral. S Jackom nás čakali v hale.
,,Mohol si si myslieť,že ak ich pustíš do mesta,nevrátia sa v čas."povedal Jack potichu. Alex na neho zazeral.
,,Ja som si už zvykol."Jack žmurkol na Justine.
,,Vidíš?"Justine sa spýtavo pozrela na Alexa,pomaly k nemu podišla a pobozkala ho.
Alexov pohľad hneď zmäkol.
Manipulátorka jedna.-usmiala som sa.
Pohľad mi zablúdil k Jackovi.
Sledoval ma.
Hlavu som hneď sklonila.
,,Kde je Kofi?"Justine sa rozhliadla po miestnosti.
,,Hneď je tu. Nevládal sa vás dočkať,tak sa rozhodol,že ešte skočí k známemu. Ale už som mu písal,že ste tu."Jack odpovedal na Justininu otázku.
Ja som sa na neho ani nepozrela. Postavila som sa a prešla do reštauračnej časti. Určite mám ešte minimálne desať minút. Zatiaľ si dám ešte jednu kávu. Toto ponocovanie ma asi zabije. Hoci ja som odišla najskôr,aj tak už boli dve v noci.
Na ostatných sa vôbec nedala badať únava. Justine bola vyslovene ako neriadená strela.
Pre istotu som si vypýtala kávu so sebou. Aj s ňou som vyšla pred hotel a sadla si na lavičku.
Kým Kofi prišiel,kochala som sa výhľadom na park.
A znova som mala čas rozmýšľať.
Ak Diara ostáva do konca týždňa v Kendu Bay,tak Alex určite berie mňa na kontrolu do Brianovej lokality.
V duchu som si mädlila ruky.
Potom už iba prežiť tie tri dni mojej kontroly.
V taške mi zazvonil mobil. Kým som ho našla,už som vstávala z lavičky. Bola som si istá,že volá Justine.
,,Už idem."hneď som zložila.
Pri vrtuľníku už stáli všetci a veselo diskutovali.
,,Ahoj Kofi."usmiala som sa na neho a zamierila som si to na zadné sedadlo za Jackom.
Presne som vedela,prečo to robím.
Nastúpila som a čakala. Justine si sadla vedľa mňa.
Nasledovali Jackove zvyčajné činnosti a jeho zvyčajná otázka.
Ja som sa odpovedať neunúvala.
,,Takýto výlet by sme mohli robiť častejšie."Kofi poudieral Alexa po ramene.
,,Aj ja by som to brala."pridala sa Justine.
Justine,Alex a Kofi klebetili celou cestou.
Jack sa sústredil na pilotovanie a ja som sa pozerala von oknom.
Občas som pohľadom zablúdila k Jackovi,ale videla som mu iba chrbát.
No,pre toto som si sadla za neho.
Takto som mala istotu,že sa nám pohľady nestretnú.