I'm finally free-INFINITY(Dokončené)

Kapitola 47

Príjemné čítanie 😋😋

Ja som sledovala výťah,Niall mňa. Cítila som to. Už som s ním nechcela hovoriť. Nemali sme o čom hovoriť.
Keď sa otvorili dvere na výťahu,zatajila som dych.
Nebol to Jack. Bola to nejaká sestrička.
Jack sa objavil pár sekúnd po nej,ale prišiel schodmi.
,,Ahoj."usmiala som sa na neho a išla mu oproti. Objala som ho okolo pásu a mierne sa zdvihla na špičky. Čakala som,že ma pobozká. Chcela som,aby Niall videl,že on je pre mňa už naozaj iba minulosť.
,,Ahoj."povedal potichu,objal ma okolo ramien a pobozkal ma do vlasov. ,,Ako sa má Mary?"spýtal sa.
,,Vraj je v poriadku,ale ešte to chvíľu potrvá."mierne som od neho ustúpila.
,,Harry?"obzrel sa okolo seba.
,,Dúfam,že už sedí v lietadle."pozrela som na Nialla s prižmúrenými očami.
Ten zo mňa nespúšťal zrak. Bol opretý o stenu a ruky mal prekrížené na hrudi. Pery mal silno stisnuté. Jeho azúrovo modré oči mali nádych sivej. Mal ich mierne prižmúrené. Akoby som v nich badala náznak žiarlivosti.
Kriste. Vyzerá úžasne.
Nasucho som prehltla.
Z obdivovania Nialla ma prebral Jackov hlas.
,,V lietadle?"Jack zvedavo hľadel na mňa. Prerývane som sa nadýchla a s hanbou som si mierne sklonila hlavu.
Svoje oči som si na Niallovi ponechala pridlho. Bola som si toho viac ako vedomá.
,,Musel súrne do LA."vysvetľovala som.
,,Aha."Jack prikývol a pozeral na Niall.
,,Jack. Toto je Niall."hlavou som kývla smerom k nemu. ,,Niall,toto je Jack."
Pristúpili k sebe a podali si ruky.
,,Odkiaľ sa poznáte?"spýtal sa Niall Jacka.
,,Pracujeme spolu."povedal Jack stroho.
Sledovala som ich so záujmom.
,,Aha."Niall prikývol a pozrel na mňa.
Sklopila som zrak.
Toto som nedomyslela do konca. Nemala som Jackovi písať.
Mohla som si myslieť,že príde.
Do čerta!
,,Nemusel si chodiť."pozrela som na Jacka.
,,Ja viem,ale nechcel som,aby si tu bola sama."Jack pozrel na Nialla.
,,Ako vidíš,nie je tu sama."Niall zdvihol obočie.
Jack ku mne pristúpil,chytil mi tvár a pobozkal ma.
Ten bozk ma vyviedol z miery.
Náš bozk prerušilo Nialovo odkašľanie.
Odstúpila som od Jacka,mierne si sklonila hlavu a zatvorila som si oči.
,,Si OK?"spýtal sa Jack.
Ticho som prikývla.
Zdvihla som hlavu a potajomky som sa pozrela na Nialla.
Vlastne myslela som si,že to bude potajomky.
Niall ma sledoval. Celý čas.
Do riti!
Nasucho som prehltla.
Mykla som sa,keď ma Jack objal okolo pliec. ,,Sadneme si?"spýtal sa.
,,Aha."šepla som a vykročila som k stoličkám.
Sadla som si,Jack vedľa mňa. Niall ostal opretý o stenu a nespúšťal zo mňa oči.
Toto bude dlhá noc.-hlavu som si oprela o stenu za mnou.
Harry kde si?
Niallovi zazvonil mobil.
Zdvihol so slovami. ,,Kde si?"
Vyrovnala som sa a sledovala ho.
Dúfala som,že volá Harry.
,,Áno."prikývol. ,,Áno. Je v poriadku. Nie nepustili ju dnu."Niall pozrel na mňa. Už som si bola istá,že volal Harry. Odľahlo mi. ,,OK."znova prikývol. ,,Nie."pokrútil hlavou a pozeral mi do očí. ,,Nie. Porozprávame sa,keď prídeš. OK. Maj sa."zložil a ďalej hľadel na mňa.
,,Harry dorazí o dve hodiny."oznámil Niall.
Prikývla som.
Sedeli sme ticho. Dlho.
Jack ma držal za ruku,občas mi ju zdvihol a pobozkal ma na ňu.
Niall si ťukal do mobilu,keď si od neho zdvihol zrak,prepaľoval ma pohľadom.
Naomi nám raz prišla oznámiť,že Mary je v poriadku a spýtala sa na Harryho. Vtedy jej Niall povedal,že už na ceste.
Naomi prikývla a povedala,aby zazvonil na zvonček,keď tu bude.
Oči z Nialla nespúšťala. Keď jej Niall niečo povedal,nahlas sa zasmiala a prehadzovala si vlasy.
Prečo sa na neho tak pozeráš?
Choď si už robiť svoju robotu!
A to tvoje chichotanie sa. Bóže.
,,Počúvaš ma?"Jack mi stisol ruku.
,,Prosím?"pozrela som na neho.
,,Pýtam sa,či si dáš kávu."usmial sa.
,,Oh. Áno."prikývla som.
Jack sa postavil,potom som ho už ďalej nevnímala. Sledovala som Nialla a Naomi. Niall sa na ňu jemne usmieval a keď ho Naomi pohladila po ramene,lomcoval mnou hnev.
Do riti!
Čo sa to so mnou deje?
Prečo z nich neviem spustiť zrak?
Prečo žiarlim?
Do čerta,ja žiarlim. Pošúchala som sa po čele a zatvorila som si oči.
,,Už som tu."pri dverách sa objavil zadýchaný Harry.
,,Harry."postavila som sa a vykročia k nemu.
,,Otecko."usmiala sa Naomi.
,,Harry."vydýchol si Niall.
Harry si podal ruku s Niallom a pristúpil ku mne.
,,Ahoj angel."objal ma . ,,Je Mary v poriadku?"pozrel na Naomi.
,,Áno je."povedala Naomi,pozrela na Nialla a usmiala sa. ,,Poďte za mnou."znova sa pozrela na Harryho.
Harry prikývol,pustil ma a išiel za ňou. Predtým ako zatvoril dvere,pozrel na nás a žmurkol.
Usmiala som sa a pozrela na Nialla.
,,Stihol to."šepla som.
,,Áno."Niall sa usmial a pristúpil ku mne. ,,Stihol."šepol.
Zdvihol ruku a za ucho mi zasunul prameň vlasov.
,,Si krásna."hľadel mi do očí.
Ja som pozerala do tých jeho. Môj dych sa zrýchľoval,nasucho som prehltla.
Pane bože. Prečo je taký dokonalý?
,,Katie,prosím,vypočuj si ma."pohladil ma po líci.
,,Niall,ja..."prerývane som sa nadýchla. Dlaň si nechal na mojom líci,podvedome som si privrela oči a užívala si jeho dotyk. Keď mi palcom prešiel po spodnej pere,pozrela som na neho.
Utápala som sa v azúrom mori.
Zrazu prestal existovať čas. Boli sme iba ja a Niall. Nemala som šajnu,čo to do mňa vošlo,ale zrazu som sa postavila na špičky a ...
,,Už som tu."Jack zarazene zastal pri dverách.
Rýchlosťou svetla som odstúpila od Nialla a sklonila som hlavu.
Do riti!
,,Nech sa páči."Jack mi podal pohár s kávou. Pozeral sa na mňa tak zvláštne. V očiach mal sklamanie. Sklamanie zo mňa.
Nie! Nie! Nie! Do riti!
Ale veď sa nič nestalo. Nič nevidel. Nič nepočul. Nič sme neurobili.
Jack si sadol na stoličku a napil sa kávy. Sadla som si k nemu a chcela som mu chytiť ruku,ale on ju odtiahol,sklonil hlavu a sledoval svoj pohár.
Toto som pokašľala,ale na celej čiare.
Do čerta!
Zhlboka som sa nadýchla a napila som sa kávy.
Do čerta!
Po ďalšej hodine tichého čakania sa vo dverách objavila Naomi.
Niall stál opretý o stenu,ja som sa postavila a pristúpila bližšie,pristúpil aj Niall.
,,Mamička a dieťatko sú v poriadku. Otecko je trocha otrasený,ale prežije to."zachichotala sa Naomi.
Nad jej poznámkou som sa musela usmiať. Živo som si vedela predstaviť Harryho.
Niall sa pozrel na mňa a tiež sa usmial.
,,Slečna Austin by sa s vami chcela porozprávať."Naomi pozrela na Nialla.
,,A ste si istá,že s ním?"spýtala som sa sklamane.
,,Áno som."zazerala na mňa. ,,Slečna si vyslovene žiadala pána Horana."
zdvihla obočie.
,,Ale..."chcela som protestovať,ale rozhodla som sa radšej ostať ticho. ,,OK."sklonila som si hlavu. ,,OK."šepla som.
,,Prosím nasledujte ma."Naomi sa usmiala na Nialla a pustila ho dopredu.
Sledovala som,ako sa Niall stratil za dverami. Otočila som sa k Jackovi.
,,Prečo chce jeho?"pošúchala som sa po čele a pomaly kráčala k Jackovi.
Jack mykol plecami.
S hlasným výdychom som si sadla vedľa neho.
,,Ďakujem,že si prišiel."usmiala som sa na neho a chytila mu ruku.
,,Naozaj nemáš za čo."zdvihol mi ju a pobozkal ma na ňu. ,,Vedel som,že budeš potrebovať podporu."
Prikývla som.
Jack sa postavil,sledovala som ho zo záujmom.
,,Ja už pôjdem. Chcel by som sa rozlúčiť s Jasmine a babkou. A musím sa ešte pobaliť."usmial sa. O šesť hodín nám letí lietadlo."
,,Už? Tak by som sa mala pohnúť aj ja. Ani ja ešte nemám pobalené."zhlboka som sa nadýchla. ,,Škoda,že už musíme naspäť. Práve teraz."sklonila som hlavu.
,,Ak chceš,ostaň ešte pár dní."Jack pristúpil ku mne.
,,Nie."pokrútila som hlavou.
,,Ako myslíš."usmial sa a pobozkal ma.
Ten bozk bol zvláštny. Akoby sa Jack so mnou lúčil navždy.
,,Ahoj."šepol a pohladil ma po líci.
,,Ahoj. Stretneme sa na letisku."postavila som sa na špičky a letmo ho pobozkala.
,,OK."prikývol a išiel k výťahu.
Keď doň nastúpil,ešte raz mi zamával. Usmial sa,ale nebol to úprimný úsmev. Zamávala som mu.
Niečo mi na ňom nesedelo.
Z rozmýšľania ma vytrhol Harryho hlas.
,,Angel."prišiel ku mne a objal ma.
,,Harry."usmiala som sa na neho a objala ho. ,,Gratulujem."silno som ho objala.
V jeho náručí som sa cítila bezpečne. V tejto chvíli bol on jediný,pred kým som sa nehanbila.
,,Ako sa má Mary? A Lucy?"vzhliadla som k nemu.
,,Obe sú v poriadku."usmial sa a trocha sa so mnou pohojdal.
,,To je dobré."usmiala som sa.
,,Mohol by som ťa o niečo poprosiť?"
mierne odo mňa odstúpil a pozrel mi do očí.
,,Samozrejme. Hovor."zvedavo som ho sledovala.
,,Musel by som si s Niallom na chvíľu odskočiť. Mohla by si zatiaľ ostať pri Mary? Nebude to viac ako hodina."Harry odo mňa odstúpil.
,,Jasné."usmiala som sa. ,,Čo je také dôležité?"pozrela som na Nialla s prižmúrenými očami. Bola som si istá,že je to znova jeho chyba.
,,Mary by chcela ešte zopár vecí."
vysvetľoval Harry.
Pozrela som na neho a prikývla som. ,,OK."
,,Jack?"Harry sa obzrel po čakárni.
,,Išiel sa už pobaliť a rozlúčiť so sestrou a babkou. Stretneme sa na letisku."pozrela som na Nialla. On ma sledoval.
,,Neostaneš tu ešte pár dní? Mary by sa potešila."Harry vedel ako na mňa.
,,Aj keby som rada ostala,ale nemôžem. Prepáč. Musím naspäť. Vieš,ja mám serióznu robotu."usmiala som sa na neho.
,,OK. Toto som nepočul."Harry sa zasmial. ,,O hodinu som späť. OK?"
,,V poriadku. Neboj sa,postarám sa o ne."znova som ho objala. ,,Som rada,že si to stihol."šepla som.
,,Aj ja."povedal potichu.
Počkala som,kým nastúpia do výťahu,potom som išla za Mary. Naomi ma už čakala pri dverách do VIP sekcie nemocnice.
,,Nasledujte ma."kývla hlavou.
Aké zvláštne. Ku mne nebola taká milá ako k chalanom. Usmiala som sa.
Predtým ako som vošla do Marynej izby,zaklopala som. Keď som počula Maryn hlas,pomaly som otvorila dvere a nakukla dnu.
,,Ahojte."povedala som potichu. ,,Môžem?"usmiala som sa.
,,Prečo mi dávaš také sprosté otázky,keď som na smrť unavená?"
zasmiala sa.
,,Ahoj zlato."priklonila som sa k nej a pobozkala ju na líce. ,,Ahoj srdiečko."pozrela som na Lucy a pohladila ju po hlavičke.
Bola nádherná. Oči mala zatvorené,ale ručičkami hýbala ako besná.
,,Je nádherná."šepla som.
,,Ja viem."Mary sa usmiala a pohladila ju po líci. ,,Náš poklad."
,,To je."sadla som si vedľa nej a oči som nevedela spustiť z Lucy.
,,Prečo si sem zavolala Jacka? A prečo si sa neporozprávala s Niallom?"
spýtala sa Mary po chvíli ticha.
,,Mary,teraz nie."pokrútila som hlavou.
,,Ale,teraz."zazerala na mňa. ,,O pár hodín odchádzaš."zdvihla hlavu.
,,A presne preto by sme ten čas mohli stráviť aj rozumnejšie. Nie rozprávať sa o mne a mojom nepodarenom živote."usmiala som sa.
,,Tvoj život nie je nepodarený,len trocha..."Mary hľadala tie správne slová.
,,Trocha aký?"zdvihla som obočie. ,,Ani naň nevieš nájsť to správne slovo."zasmiala som sa.
,,Len sa trocha vyšmykol z tých správnych koľají."usmiala sa.
,,Ani neviem,kde sú tie správne koľaje a či som na nich niekedy bola."pošúchala som sa po čele.
Medzi nami na chvíľu stalo ticho.
,,Radšej by sme si mali užívať tvoj predčasný narodeninový darček."znova som pohladila Lucy po hlavičke. Tá sa spokojne pomrvila v Marynom náručí.
,,Vidíš. Skoro to vyšlo."pozrela na mňa so zdvihnutým obočím. ,,Mám ja ale šťastie. Dva roky za sebou mám nezabudnuteľné narodeniny."usmiala sa.
Pozerala som na ňu s údivom.
V očiach mala toľko lásky,stačil jej na to pohľad na to malinké klbko šťastia.
Sklonila som hlavu a usmiala som sa.
Pred rokom som bola šťastná aj ja. Asi najšťastnejšia v živote. Ale odvtedy sa toho veľa zmenilo.
,,Porozprávaš sa s ním ešte predtým ako odídeš?"spýtala sa.
,,Nie."pozrela som na ňu. ,,Nemáme si už čo povedať. A chcela by som ťa poprosiť,aby si o ňom už viac nehovorila."
Mary hľadela na mňa.
,,Trvalo mi dlho,kým som sa ako tak vedela vrátiť do normálneho života.
A teraz je to razom preč. Ešte stále nechápem,prečo si to spravila. Prečo si mi vlastne nepovedala,že je tu v Londýne. Nevadí mi to. Naozaj nie."pokrútila som hlavou. ,,Ale nemala si ho pozývať k Harrymu,kým som tam ja. Ešte nie som pripravená na to,aby som vedľa neho vedela ostať s chladnou hlavou. Ešte to bolí."sklonila som hlavu.
,,Ale keby si si ho aspoň vypočula."
Mary si nahlas vydýchla.
,,Nie."zastavila som ju. ,,Som s ním ochotná stretnúť sa už iba raz,aspoň nateraz."pošúchala som si čelo. Mary hľadela na mňa. ,,Keďže na krstinách sú potrebný obaja krstný rodičia,nemám na výber. Ale potom som s ním skončila."sklonila som hlavu.
,,Zlato."šepla. ,,Toto mi nemôžeš urobiť. Nemôžeš to spraviť Lucy. A čo Vianoce a narodeniny a ..."
,,Lucy bude mať všetko dvakrát."
usmiala som sa. ,,Iné deti by sa tomu tešili. S Niallom budete mať oficiálnu párty a so mnou iba takú malú,súkromnú."usmiala som sa. ,,Iba my štyria."
,,Zlato."šepla Mary.
,,Nie Mary. Už som sa rozhodla. O šesť hodín letím naspäť. Vraciam sa až na krstiny. Zmluvu si predĺžim na ďalších šesť mesiacov. Ešte stále nie som schopná byť v jeho blízkosti. Tara mala pravdu. Nepatrím do jeho sveta."stíchla som a sklonila hlavu. ,,Do vášho sveta."šepla som a pritom som sa na ňu pozrela.
,,Katie. O čom to hovoríš? Akého sveta?"spýtala sa nechápavo.
,,Mary. Pozri sa na mňa."ukázala som na seba.,,A na seba. Ešte aj teraz,nie celú hodinu po pôrode vyzeráš ako z titulky magazínu Dieťatko a mamička."Mary sa ticho zachichotala. ,,A ja? Bola som schopná prísť do nemocnice v teplákoch a strapatá."sklonila som hlavu.
,,Katie."šepla. ,,Pozri sa na mňa."
Hlavu som nezdvihla.
,,Pozri na mňa."znova ma vyzvala.
Pozrela som na ňu.
,,Ty si krásna v hocičom. Aj keby si sa na seba natiahla vrece. Tara iba trepala sprostosti,lebo ti závidela. Ona ti nesiaha ani po členky."celý čas hľadela na mňa.
Pokrútila som hlavou a potláčala som slzy.
,,A napriek tomu má všetko."povedala som potichu a znova som sklonila hlavu.
,,Mýliš sa. Tara nemá nič."Mary krútila hlavou.
,,OK. Nechajme to tak. Nechcem sa o nej rozprávať. Radšej mi povedz na kedy plánujete krstiny."pozrela som na ňu.
,,Ty ho ešte stále miluješ,však?"
zdvihla obočie.
Pokrútila som hlavou.
,,Ale áno."usmiala sa. ,,Poznám ťa. Mňa neoklameš. A ešte stále nosíš jeho retiazku."
Prerývane som sa nadýchla a prstom pohladila znak nekonečna.
,,Hmmm."ticho som sa zasmiala. ,,Ešte som sa ho nechcela vzdať,ale teraz... Teraz je to iné. Ja a Jack..."
,,Čo ty a Jack?"prižmúrila oči. ,,Jack je iba náhrada. Je iba niekto,kto ti pomáha prežiť bez Nialla. Ty ho nemiluješ. Tým som si viac než istá. Sledovala som vás,keď sme boli v nákupnom centre. Áno. Možno on k tebe niečo cíti. Určite k tebe niečo cíti,ale ty k nemu nie. Možno vďaku a náklonnosť,ale určite ho nemiluješ."
Mary to vystihla úplne presne,ale to som jej nemienila prezradiť.
,,Mary,prosím nechajme to tak."pozrela som na ňu a začala som vstávať. ,,Už budem musieť ísť. Musím sa ešte pobaliť."usmiala som sa na ňu.
,,Nepočkáš na Harryho?"pozrela na mňa.
,,Nie."šepla som,pristúpila som k nej,pobozkala ju na líce a Lucy som pohladila po hlavičke. ,,Potom si voláme,OK?"usmiala som sa na ňu.
,,Prečo si taká tvrdohlavá?"vzdychla si.
,,Maj sa Mary."usmiala som sa.
,,Do riti Katie. Nemala by som ti to hovoriť."šepla.
Zastavila som sa uprostred chôdze a zbystrila pozornosť.
,,Keďže Nialla si nechceš vypočuť,nedávaš mi na výber."hľadela na mňa.
Krútila som hlavou a znova pokračovala v chôdzi. Nechcela som nič počuť.
,,Ahoj Mary."sklonila som hlavu.
,,Bola to Tara."povedala nahlas,potom stíchla. Na chvíľu som sa zastavila a zatvorila som si oči. ,,Tara to celé naplánovala,oklamala aj Nialla aj teba. Nás všetkých. Katie! Neopováž sa odísť!"
Ďalej som ju už nepočula. Zatvorila som dvere a nemocnicu som opúšťala so slzami v očiach.

S ❤ K
PS: To fakt nikto nechce Jacka? 🙄
😊😊