I'm finally free-INFINITY(Dokončené)

Kapitola 10

Príjemné čítanie 🤓🤓

Pomaly som kráčala po tmavej chodbe. Snažila som sa došľapovať čo najtichšie.
Srdce mi búšilo ako o závod,všetky svaly som mala napnuté,všetky zmysly plne sústredené.
Za chrbtom som začula šuchnutie.
Zastavila som sa,zadržiavala dych a načúvala.
Ruky a nohy sa mi začali triasť,dýchala som rýchlo.
So strachom som sa otočila a pozerala sa do tmy.
Na pokožke som ucítila studený vánok. Na celom tele mi naskočili zimomriavky.
,,Ahoj mačička."ozývalo sa z diaľky.
Pozrela som sa za chrbát a chcela som zistiť,odkiaľ prichádza ten hlas. Slizký hlas,od ktorého husia koža neustávala.
Pozrela som sa na opačnú stranu a v diaľke uvidela dvere. Keď som k nim dobehla,bola som s dychom v koncoch,nohy ma prestali poslúchať. S trasúcou sa rukou som chytila kľučku a pomaly ich otvárala.
Nebola som si istá,či mám odvahu pozrieť sa,čo je za nimi,ale spravila som to. Dúfala som,že tade vedie cesta na slobodu. So zatajeným dychom som hľadela na obraz pred sebou.
,,Tara."šepla som a rozbehla som sa preč ,ale narazila do sklenenej steny.
Päsťami som začala búchať na sklo. Nechcela som tam byť,chcela som utiecť preč. Čo najďalej od nej.
,,Prosím."dlaň som si položila na sklo a zatvorila si oči.
,,Nie."šepla som. Otočila som sa chrbtom k stene a so zatvorenými očami som sa zviezla na zem. Tvár som si skryla do dlaní.
Nechcem ju znova vidieť.
,,Prečo ma už nenecháš na pokoji? Veď je už tvoj."pozrela som na ňu.
Pomaly kráčala ku mne.
Mala oblečené iba spodné prádlo a na tvári široký úsmev.
,,Ja som ťa varovala."nahlas sa zasmiala a upravila si vlasy.
,,Láska."-začula som Niallov hlas.
Zdvihla som hlavu a za Tarou stál Niall. Vyskočila som na nohy a pozerala na nich. Niall mi nevenoval ani štipku pozornosti.
,,Niall."-šepla som a oči ma začali štípať od horkých sĺz,ktoré sa drali von.
Každým mojim vzlykom som sa k nim približovala. Stena za mnou ma tlačila stále bližšie k nim. Keď som bola od nich iba na dve kroky,zastavila sa.
Ruky som mala spustené pri tele,dýchala som zhlboka a sledovala ich. Niall sa zastavil za Taryným chrbtom a pohladil ju po krku.
,,Niall."-šepla som znova.
Niall pozrel na mňa a pobozkal Taru na krk.
,,Niall."šepla som a ústa zakryla dlaňami,chcela som stlmiť svoj vzlyk. Slzy som už nedokázala udržať.
Niall hľadela na mňa. Na tvári mal posmešný úsmev.
,,Naozaj si si myslela,že ťa miluje."ironicky sa zasmial.
,,Si naivná."chytil Tarynu tvár a pobozkal ju.
Otočila som a udrela do skla.
,,Prosím."šepla som.
Kútikom oka som zbadala pohyb v tme predo mnou. Sklo zrazu zmizlo a ja som sa necítila v bezpečí. Preto som sa otočila a chcela pristúpiť bližšie k Tare a Niallovi,ale nevedela som.
Stena.
Do riti. Ako?
Teraz stena oddeľovala mňa a Nialla s Tarou.
Otočila som a hľadela do tmy.
Z tmy sa vynárala postava.
Bola stále bližšie a bližšie.
Dlaňou som si zakryla ústa.
,,Jeremy."-krútila som hlavou.,,Nie. Nie. Nie. Prosím,nie."
Oči mal čierne ako uhol a sálala z nich nenávisť. Pozrel na mňa so škodoradostným úsmevom.
,,Prosím,nie."čelo som si oprela o sklo a zatvorila si oči.
Zhlboka som sa nadýchla a otvorila oči.
To som robiť nemala. Niall znova vášnivo pobozkal Taru.
Oči som si rýchlo zatvorila a vtedy som ho ucítila za chrbtom.
Stuhla som.
,,Vidíš mačička. Keby si ma počúvala,toto by sa nemuselo stať."povedal pri mojom uchu.
Otočila som hlavu.
So strachom som hľadela do Jeremyho teraz už hnedých očí. Usmieval sa.
,,Prosím."šepla som s prosbou v očiach. Rukou mi odhrnul vlasy z ucha na bok a priklonil sa ku mne.
,,Je to tvoja vina. Iba tvoja."povedal.
Sklonila som hlavu a zatvorila som si oči.
,,Prosím."šepla som a zhlboka sa nadýchla. Už teraz som sa nenávidela za to,čo som sa chystala povedať.
,,Spravím čokoľvek,len ma nenúť pozerať sa na to. Prosím."povedala som so slzami v očiach.
Vlasy mi z krku odhrnul úplne. Na krku som cítila jeho dych. Keď sa ma dotkol perami,striaslo ma.
,,Vidíš mačička. Vieš byť aj poslušná."rozprával tak blízko mojej pokožky,že som cítila,ako sa mu pery hýbu.
Pozrela som na Nialla a Taru za sklom.
Každým Jeremyho bozkom na mojom krku sa Niall a Tara vzďaľovali a moja bolesť utišovala.
Sklonila som hlavu a nechávala som slané slzy stekať po mojich lícach. Znova som sa pozrela na Nialla. Hľadel na mňa.
V očiach mal nenávisť a pohŕdanie.
Nasucho som prehltla.
,,Ja som ti to hovoril."povedal Jeremy posmešne. ,,Ty tam nepatríš. Do jeho sveta. K nemu."šepkal.
Zatvorila som si oči.
,,Iba ti ubližoval a klamal. Už od začiatku."Jeremy ma otočil do boku a mi zdvihol hlavu. Oči som mala stále zatvorené.
,,Ja by som ťa miloval a dal ti všetko."prstom ma pohladil po líci. Pozrela som na neho. So slzami v očiach som krútila hlavou.
Znova som pozrela na Nialla. Pohladil Taru po líci,venoval jej svoj najkrajší úsmev a pobozkal ju.
Strhla som sa,otvorila oči,posadila a rozhliadla sa. Dýchala som rýchlo a bola som celá spotená.
Sedela som na posteli v hotely v Kendu Bay. Nahlas som si vydýchla.
Bol to iba sen.
Alebo radšej nočná mora.
Pošúchala som si spotené čelo.
,,Prečo?"šepla som.
Kedy to už skončí?
Kedy na neho konečne zabudnem?
Myslela som si,že ak odídem,zabudnem na neho.
Ale nie.
Som na druhom konci sveta a aj tu ma prenasleduje.
Myslela som si,že mi bude stačiť,ak budem vedieť,že je šťastný.
Ale nestačilo.
V tejto chvíli som nechcela,aby bol šťastný.
V tejto chvíli som chcela,aby trpel tak isto ako ja.
Vlastne nechcela.
Chcela som iba,aby som netrpela ja.
Nechcela som ho už milovať.
Chcela som zabudnúť.
Zabudnúť na všetko,čo mi povedal.
Zabudnúť na všetko,čo sme spolu prežili.
Zabudnúť na neho.
Ale nešlo to.
Akokoľvek som sa snažila,nevedela som ho vymazať z mysle a zo srdca už tobôž nie.
Od môjho odchodu z Londýna prešlo už šesť týždňov,ale nič sa nezmenilo.
Stále som po ňom túžila.
Stále som túžila po jeho dotykoch.
Po jeho bozkoch.
Po jeho úsmeve.
Po jeho žiarivo modrých očiach.
Po jeho vôni.
Po jeho chuti.
Po ňom celom.
Po tom pocite ako sa mi podlamovali kolená a to na mňa iba pozrel.
Po zimomriavkach po celom tele a to ma iba pohladil.
Po motýľoch v bruchu a to ma iba pobozkal.
,,Do riti Katie. Zabudni už na neho. On ťa nemiloval. Iba sa s tebou zahrával."šepkala som si a pritom si udierala do čela.
,,Nemala som sa na neho pýtať. Ja krava."
Mykla som sa,keď sa na dverách ozvalo búchanie.
,,Šéfka! Vstávaj!"mužský hlas.
Jack! Do riti. Ten mi tu ešte chýbal.
Vyliezla som z postele a išla mu otvoriť.
,,Dobré ráno aj tebe."povedala som ironicky,keď som pootvorila dvere.
,,Aha. Dobré."zaškeril sa.
,,Ty si ešte spala?"spýtal sa.
Zdvihla som obočie.
,,O tridsať minút odchádzame. Švihni si. Justine a Aleksander napísali taký dlhý zoznam,že tu budeme až do večera. A nechcem si predstaviť,čo všetko chceš ty."zamával mi pred nosom dvoma papiermi.
,,OK. Hneď som hotová."prstami som si vošla do vlasov.
,,Počkám ťa dole."povedal a otočil sa na odchod.
,,OK."zatvorila som dvere a vošla do sprchy.
,,Konečne!"povedal Jack znechutene a prešľapoval z nohy na nohu,pritom sa opieral o recepčný pult.
Zagánila som na neho.
,,Požičal som auto,aby to išlo rýchlejšie."kľúč pohadzoval v ruke.
,,OK."prikývla som.
,,Maj sa Lacey."Jack vyčaroval široký úsmev a zamával recepčnej. Tá sa skoro roztopila. Prevrátila som očami,chytila svoju tašku a vychádzala som z hotela.
,,Kde začneme?"spýtal sa Jack,keď ma dobehol.
,,Ja neviem. Ja sa tu nevyznám."
povedala som.
,,Čo všetko potrebuješ?"pozrel na mňa.
,,Iba zásoby do nemocnice."mykla som plecom.
,,Žiadne veľké nákupy? Šaty,make-up. Ženské čačky-mačky?"spýtal sa prekvapene.
,,Načo by mi to bolo uprostred ničoho?"zdvihla som obočie.
,,Ja neviem. Keď sem vozím Di a Justine,celý deň behajú po obchodoch."vysvetľoval.
,,Prepáč,že som ťa sklamala."ironicky som sa usmiala a zastala som pred parkoviskom.
Jack na mňa spýtavo pozeral.
,,Ktoré je naše?"spýtala som sa.
,,Aha."potriasol hlavou a vykročil k čiernemu jeppu.
Obaja sme nastúpili a Jack vyrazil.
Naozaj sme behali celé dopoludnie. Papiernictvo,domáce potreby,pošta.
Justine a Aleksander mali zvláštny zoznam.
Sadli sme si na obed,ktorý sme jedli ticho,obaja zahĺbený do vlastných myšlienok.
Aj som sa chcela Jacka niečo spýtať,aby som prerušila to trápne ticho,ale nič ma nenapadlo.
Poobede sme išli do nemocnice a pozbierali sme potrebné veci.
Keď sa približoval čas odletu,začala som byť nervózna.
V jeepe som sedela ticho a nahovárala si,že to nebude až tak hrozné.
Radšej som si kúpila časopis. Možno ak si ho budem listovať,nebudem sa sústreďovať na let.
Do vrtuľníka som veci nakladala pomaly. Naozaj pomaly.
,,Trocha si švihni. Nerád by som letel v tme."hnal ma Jack.
,,Ja možno áno."šepla som. Trochu som pridala do tempa,ale nepreháňala som to.
,,Ukáž."Jack chytil poslednú krabicu a uložil ju na zadné sedadlo.
Vrtuľník bol skoro plný.
,,OK. Nasadaj."zavelil.
Nasucho som prehltla a otvorila dvere. Na chvíľu som zatvorila oči a nadýchla sa.
,,Nezdržuj."znova štekol.
,,Dobre. Veď už idem."zagánila som na neho a vyliezla do sedadla.
Jack za mnou zatvoril dvere,obehol vrtuľník,nasadol,postláčal gombíky a naštartoval.
Pozrel na mňa.
,,Čo?"spýtala som sa.
,,Pás máš?"spýtal sa.
,,Mám."pohotovo som odpovedala.
,,OK. Ideme. Drž sa."zasmial sa.
Odfúkla som si.
Keď sa začal odlepovať od zeme,zatvorila som si oči.
Keď sa už vrtuľník natriasal iba mierne,nahlas som vydýchla.
,,Si v pohode?"v slúchadlách som začula Jackov hlas.
So zatvorenými očami som prikyvovala.
,,Rozprávaj sa so mnou. Možno ti bude lepšie."povedal pokojným hlasom.
,,Ha."povedala som posmešne.
,,Nemyslím si."
Potom ma napadlo,že som si kúpila časopis.
,,OK."šepla som,otvorila oči a pohrabala som sa v taške,ktorú som mala pri nohách. Snažila som sa napozerať von.
,,Dobrý nápad."Jack sa zasmial,keď mi v rukách uvidel časopis.
,,Možno to pomôže."mykla som plecami.
Začala som si ho listovať.
Prečo som si kúpila klebetník? Nechápala som sama seba.
Stránky som iba listovala a čítala si nadpisy.
Pravdu povediac,klebety o celebritách ma vôbec nezaujímala. Až keď som nalistovala na tridsiatu stranu ma zaujal nadpis.
Harry Styles sa utiahol z očí fanúšikov.
Usmiala som sa.
So záujmom som začala čítať.
V celom článku rozoberali príčinu,pre ktorú sa Harry vyhýbal verejnosti.
Teórií mali kopu,ale skutočnosť bola na míle vzdialená.
,,Čo sa tak usmievaš?"zo sústredenia ma vyrušil Jack.
,,Prosím?"pozrela som na neho.
,,Prečo sa tak usmievaš? Píšu tam niečo vtipné?"Jack natiahol hlavu,aby videl do časopisu. ,,To nemyslíš vážne."pozrel na mňa.
,,Čo?"nechápala som.
,,Pane bože."prevrátil očami.
,,Čo je?"zazerala som na neho.
,,Vidíš v časopise toho slizkého chlapa a rozplývaš sa nad ním."povedal to zhnuseným hlasom.
,,Čo je ťa do toho?"povedala som nahnevane. Nemala som v pláne prezradiť,že ho poznám. ,,Keď mi to pomôže vydržať let s tebou,tak prečo nie?"zasmiala som sa.
Viditeľne sa mu moja odpoveď nepáčila a kútikom oka som videla ako začal naschvál mykať kormidlom.
,,Ty si idiot."štekla som na neho a jednou rukou som sa pridržiavala sedadla,druhou okna.
Pritom mi časopis spadol na kolená a strany sa prevracali samé. Zastavili sa skoro na konci časopisu.
Pozrela som na fotku.
,,Do riti."zanadávala som.
Očami som prebehla nadpis.
Niall Horan a jeho kamaráti trávia dovolenku v Mexiku.
A bola tam fotka Nialla a Tary na balkóne hotela.
Oči som si rýchlo zatvorila a prerývane sa nadýchla.
So zatvorenými očami som nahmatala časopis,chytila ho do ruky a hodila ho na zadné sedadlo.
,,Do riti."znova som zakliala.
,,Prepáč. Nechcel som. To tie turbulencie."Jack sa zasmial.
,,Choď do pekla."nahnevane som sa na neho pozrela.
Zbytok letu som sedela ticho a hľadela si na kolená.
Jack sa už neodvážil znova spraviť hocijaký šialený manéver a ani hocičo povedať.
Mala som nutkanie otočiť sa dozadu a znova si pozrieť článok,ale nespravila som tak.
To by som asi neprežila.
Mexiko.
Kamaráti.
Tara.
Mal taký smutný pohľad. Alebo nahnevaný?
To určite kvôli tomu,že ho niekto spoznal a ešte ani tam nemôžu mať s Tarou súkromie a musia sa skrývať.
Veď ich panák ušiel do Afriky.
Slzy som mala na krajíčku,ale snažila som sa nevypustiť ani jednu.
Už len kvôli Jackovi. Ešte aj z môjho utrpenia by si robil srandu.
To som naozaj nepotrebovala.
Po hodine pekla prišla konečne spása.
Keď vrtuľník pristával,bola takmer tma,čo mi vyhovovalo.
,,Ahoj Katie. Ako bolo?"spýtala sa Diara,keď otvorila dvere.
,,Perfektne."povedala som ironicky.
Vyskočila som z toho pekelného stroja,schytila svoju tašku a skoro behom išla do svojho bungalov.
,,Katie!"Diara kričala za mnou,ale neotáčala som sa.
Potrebovala som byť sama.
Vošla som do bungalovu,zabuchla za sebou dvere,tašku spustila na zem a hodila som sa na posteľ.
Konečne som mohla pustiť slzy ísť vlastnou cestou.

S ❤ K