I'm finally free-INFINITY(Dokončené)

Kapitola 32

Príjemné čítanie 😏😏

,,Že si čierny anjel a priniesla si na nich chorobu a ..."Jack ostal ticho a postavil sa pred mňa. ,,A možno,že aj smrť."povedal to veľmi potichu.
Náčelník znova začal niečo šomrať,ale vtedy už stál Jackovi tvárou v tvár.
Smrť?
,,Jack? Čo sa deje?"spýtala som sa vystrašene.
Táto situácia naozaj nevyzerala dobre.
Maphenzi bol nahnevaný a muži v rukách zvierali svoje oštepy.
Akú chorobu?
Pre boha. Dúfam,že to nie sú vedľajšie účinky očkovania.
Chcela som vykuknúť spoza Jackovho chrbta,ale rukou ma zadržal.
,,Ostaň tam kde si."šepol.
,,Jack?"privrela som si oči.
Náčelník stále niečo hovoril Jackovi. Ale robil to veľmi rýchlo a používal nárečie. Fakt som mu nič nerozumela. A vedela som,že to robí naschvál. Vedel aj po anglicky a vedel aj to,že ak hovorí bez nárečia,rozumela by som mu aj ja. Aspoň väčšinu.
Jack mu začal oponovať. Najprv po swahilsky a potom anglicky.
,,Nechajte ju,aby sa na nich pozrela."zvyšoval hlas.
Náčelník krútil hlavou a ďalej šomral.
,,Takto im iba viacej ublížite. Ona ich vylieči."Jack sa znova pokúšal prehovárať ho,ale potom ďalej už rozprával po swahilsky.
O sekundu neskôr Maphenzi kývol hlavou. Nestihla som ani žmurknúť a Jacka už držali dvaja muži. Začali s ním kráčať ďalej odo mňa. Jack sa im mykal a chcel sa vyslobodiť z ich stisku. Spravila som krok k nim,ale muž,ktorý stál pri mne,zdvihol svoj oštep a namieril ho na mňa. Zarazene som zastala a pozerala na neho,potom na Jacka.
,,Neopováž sa jej dotknúť."Jack sa začal mykať.
Maphenzi sa postavil pred mňa a hľadel mi do očí. ,,Malaika wa kifo."
povedal nahnevane a odpľul si na zem.
Tým slovám som dokonale rozumela. Anjel smrti.
Ale nechápala som,prečo to hovorí.
,,Môžem sa pozrieť na chorých?"
spýtala som sa ticho.
,,Ani sa k nim nepriblížiš."prižmúril oči.
,,Náčelník. Prosím."spravila som krok k nemu,ale muž s oštepom ma hneď zastavil. Tak som spravila krok dozadu,ale chrbtom som narazila do ďalšieho muža. Pozrela som sa za seba,potom na Jacka. Okolo neho už stáli štyria chlapi. A nevyzeralo to tak,že sa chcú kamarátiť.
,,Naozaj chceš vidieť,čo si spôsobila?"
spýtal sa potichu a pohľadom neuhol.
Prikývla som.
Maphenzi znova kývol hlavou a na chrbte som pocítila úder. Muž za mnou do mňa sotil rukoväťou oštepu.
Pomaly som sa pohla.
Z miesta,kde stál Jack som počula úder. Otočila som sa tade a Jack kľačal na zemi,jednou rukou sa opieral a druhou si držal brucho.
,,Čo to robíte?"chcela som vykročiť,ale muž ma znova zastavil rukoväťou.
,,Veď on nič nespravil!"pozrela som sa na náčelníka.
,,Ale spravil."povedal stroho.
Spýtavo som pozerala na neho.
,,Doniesol ťa sem."kývol hlavou,aby sme pokračovali v ceste.
,,Ale..."chcela som prosiť,ale dočkala som sa iba ďalšieho úderu do chrbta.
Sykla som a so sklonenou hlavou som nasledovala náčelníka. Potajomky som sa pozrela za chrbát. Jacka znova udrel jeden z mužov.
Oči som si privrela,dlaň priložila k ústam a potláčala vzlyk.
Kráčala som potichu a mysľou mi vírilo tisíc otázok.
Čo ak sú to naozaj vedľajšie účinky očkovania?
Čo ak je to niečo úplne iné?
Kde je Alex?
Budem sa s ním vedieť spojiť?
Je Jack v poriadku?
Konečne sme vystúpil z húštiny.
Pred obydliami postávalo zopár ľudí.
Pozerali na mňa s pohŕdaním v očiach.
Čo sa tu deje?
Našim smerom začalo bežať zopár detí,ale Maphenzi ich odohnal.
Išli sme až na druhý koniec osady.
Obzerala som sa okolo seba.
Bolo to nanajvýš strašidelné.
Predtým v osade vládol čulý ruch a všade sa pohybovali matky s deťmi. Muži sa starali o dobytok a robili úpravy na obydliach.
Teraz tu bolo ticho,žiadny pohyb.
Telom mi prebehli zimomriavky.
Zastali sme pred najväčším domom.
Maphenzi naznačil ,aby som vošla prvá.
Zhlboka som sa nadýchla a vstúpila.
Na ten obraz predo mnou asi nikdy nezabudnem.
Na zemi ležali deti,ženy a muži.
Zdalo sa,že majú horúčku a niektorý aj kašľali.
Oči mali podliate krvou a niektorí mali aj triašku.
Do riti! Čo sa tu stalo?
,,Vidíš,čo si spôsobila?"Maphenzi sa postavil vedľa mňa a ukázal okolo seba.
Chcela som si čupnúť k chlapcovi,ktorý mi ležal pri nohách,ale muž s oštepom mi to nedovolil.
,,Môžem sa neho pozrieť?"pozrela som na náčelníka.
,,Veď sa na neho pozeráš."prižmúril oči.
,,Musela by som ho vyšetriť."šepla som.
Vedela som,že mi to nedovolí,ale musela som to skúsiť.
,,Prosím. Takto im neviem pomôcť. Potrebujem vzorky krvi a ..."
,,Nie."skočil mi do reči. ,,Už sa nikoho nedotkneš. A ani nikto iný z vás."krútil hlavou. ,,Toto bolo poslednýkrát,čo ste tu. O to sa postarám."hľadel na mňa s nenávisťou.
Začala som mať ozajstný strach. Teraz by bol schopný naozaj všetkého.
Pane bože. Dúfam,že je Jack v poriadku.
,,Otec!"pozrela som sa za chrbát a do domu práve vstúpil Fela.
,,Fela."šepla som s nádejou v hlase.
Fela pristúpil ku mne. Chlap s oštepom mierne odstúpil,ale neprestával ma sledovať.
,,Si v poriadku?"trocha mi odhrnul vlasy z tváre.
Prikývla som.
Maphenzi hneď začal hovoriť po swahilsky a Felu odo mňa odtiahol.
Fela na neho pozeral s prižmúrenými očami.
Najprv mu oponoval v ich reči,potom prešiel na angličtinu.
,,Povedal som ti,že to neboli duchovia a ona nie je čierny anjel,ani anjel smrti a ani len anjel. Je to choroba,ktorá sa dá vyliečiť,keď jej dovolíš vyšetriť ich."Fela mal v hlase rozhodnosť.
Náčelník znova šomral.
Už som toho mala naozaj dosť. Vzpriamila som sa a zhlboka nadýchla.
Fela môj počin videl a naznačil mi,aby som sa nepohla.
Spustila som si plecia a ďalej čakala.
Fela a jeho otec sa ešte hodnú chvíľu hádali. Potom náčelník odišiel.
Fela sa otočil ku mne. ,,Dostala si dve hodiny. Potom ..."stíchol.
,,Potom čo?"sledovala som ho.
,,Ak neprídeš na to čo im je,tak..."
znova stíchol.
,,Tak čo?"spýtala som sa netrpezlivo.
Fela potiasol hlavou. ,,Ty na to prídeš. Musíš."pozrel na mňa.
,,Fela. Dve hodiny mi nestačia."
pošúchala som si čelo. ,,Môže to trvať dni,týždne."
,,Toľko času nemáš."sklonil hlavu.
Hlavu som si sklonila aj ja a silno som si zatvorila oči. Rýchlo som prikyvovala. ,,OK. Tak začnime hneď."pozrela som na neho. ,,Mohol by si sa pozrieť na Jacka?"prižmúrila som si oči. ,,Nesprávali sa k nemu najmilšie."šepla som.
,,OK. Hneď som späť. Zatiaľ ti pomôže Kaila."ukázal na mladú čenošku,ktorá ku mne hneď pristúpila.
Kým sa Fela išiel pozrieť za Jackom,začala som vyšetrovať chorých.
Všetci mali podobné príznaky.
Musí to byť niečo infekčné.
Ale čo?
Nezdalo sa mi,že by to mohli byť vedľajšie účinky očkovania.
Chorí boli aj takí,čo očkovanie nedostali.
,,Kedy sa objavili prvé príznaky?"
spýtala som sa Kaili.
Nechápavo hľadela na mňa.
OK. Takže anglicky nerozumieš. Vďaka Fela. Pomohol si mi.
Ale v tej chvíli sa pri mne objavil Fela.
,,Kedy sa objavili prvé príznaky?"
spýtala som sa jeho.
,,Asi pred dvoma týždňami."obzrel sa okolo seba. ,,Ale nie u každého. Niektorí ochoreli neskôr."
,,Vieš mi povedať kto kedy ochorel?"pozrela som na neho.
Prešli sme po všetkých chorých a ja som si všetko zapisovala.
,,Potrebujem vzorky krvi."pozrela som na neho. ,,Ale tie viem vyšetriť iba v Sondu."
,,OK. Ale to bude ťažké. Neviem,či to otec dovolí."sklonil hlavu.
,,Tak poď s nami. Budeš dozor,alebo neviem. Niečo musíme vymyslieť."
pristúpila som k nemu.
,,Porozprávam sa s ním. Ty zatiaľ odober tie vzorky."Fela odišiel.
Chvíľu som sa pozerala za ním a dúfala,že to Maphenzi dovolí.
Lebo ak nie...
Na to si nechcem ani pomyslieť.
Znova som si prezrela zoznam a začala som odoberať vzorky krvi.
Označila som si ich menami a dátumami,kto kedy ochorel.
Najprv som mala v pláne odobrať iba pár vzoriek,ale nakoniec som mala vzorky od každého.
Pre istotu.
Ešte dobre,že som si doniesla toľko vecí.
Keď som skončila,chcela ísť von z domu,ale pri dverách ma zastavil muž s oštepom. Vrátila som sa dnu a začala som sa prechádzať. Netrpezlivo som čakala na Felu.
Viackrát som sa pozrela na mobil. Signál som pravdaže nemala. Najradšej by som hneď volala Alexovi,ale určite je aj on na takom mieste,kde mobilný signál nemá.
Musím vydržať až pokiaľ sa dostanem k jeepu,tam máme vysielačku.
Do riti! Fela! Kde si?
Prešlo ďalších dvadsať minút.
,,Fela. Konečne."odľahlo mi,keď sa vrátil,no keď som zbadala výraz jeho tváre nadšenie ma prešlo. ,,Hovor!"vyzvala som ho.
,,Otec ti dovolí odísť iba pod jednou podmienkou."povedal potichu.
,,Počúvam."sústredene som hľadela na neho.
,,Jack tu musí ostať."pošúchal sa po čele.
,,Prečo?"nechápavo som hľadela na neho.
,,Aby si sa vrátila."pozrel na mňa.
,,Veď ja sa vrátim! Veď ich tu nenechám napospas osudu."krútila som hlavou.
,,Ja viem,ale otec na tom trvá."Fela spustil plecia. ,,Pôjdem s tebou,ak chceš."
,,Nie."pokrútila som hlavou.
,,V žiadnom prípade. Musíš tu ostať."
,,Prečo?"
,,Aby si dohliadol na Jacka. Ktovie,čo by s ním spravili. A videl si ho vôbec?"pristúpila som k nemu.
Prikývol.
,,A?"čakala som jeho odpoveď.
,,Asi bude naozaj lepšie,ak tu ostanem."prižmúril oči.
,,Čo mu spravili? Pre boha? Kvôli mne? Do riti!"začala som sa prechádzať. ,,Fela? Prečo mu ubližujú? Veď nič nespravil."pošúchala som sa po čele.
Nemohla som uveriť tomu,že som sa znova dostala do takejto situácie. A ani by mi to nevadilo,keby neubližovali Jackovi.
,,Zostanem tu ja. Nech ide Jack. On za nič nemôže."zastavila som sa a pozrela na Felu.
,,Nie. Musíš ísť ty. Jack s tým nič nespraví."začal mi oponovať.
,,Pôjde pre Alexa. A on..."
Fela mi skočil do reči. ,,Skúšal sa s ním spojiť vysielačkou."stíchol. ,,Nepodarilo sa mu to. To on navrhol,že tu ostane namiesto teba."
,,Nie! Prečo?"zatvorila som si oči.
,,Lebo ak sa mu nepodarí zohnať Alexa,tak ťa otec..."Fela ostal ticho. ,,Preto musíš ísť ty,aby si vedela tie vzorky vyšetriť."
,,Do riti!"zaklonila som si hlavu a pošúchala som si čelo. ,,A ak nezistím čo to je?"
,,Musíš."šepol.
,,Môžem sa s ním porozprávať predtým ako odídem?"pozrela som sa na neho.
Prikývol a naznačil,aby som išla za ním.
Zobrala som si tašku a spolu sme išli za Jackom.
Ten sedel vo Felovom ,,dome". Keď nás zbadal,postavil sa vykročil k nám.
,,Dám vám pár minút. OK?"povedal Felu a vyšiel von.
Prikývla som,ale neotočila som sa k nemu. Pohľad som nevedela odtrhnúť od Jacka.
Stál na mieste a sledoval ma.
,,Prečo si to spravil?"spýtala som sa potichu.
Jack mlčal.
,,Jack."šepla som a pristúpila k nemu.
Hľadel mi do očí. V jeho očiach som videla strach. Potom mi pohľad pritiahla jeho pera.
,,Jack."znova som šepla a pohladila mu ju.
,,To nič."pohladil ma po líci.
Oči som si privrela. Jedna moja časť si jeho pohladenie užívala a druhá cítila,že sa niečo deje. Niečo zlé.
,,Prečo si sa ponúkol namiesto mňa?"
Jack mi znova pohladil líce a ruku si tam nechal.
,,Skúšal som sa spojiť s Alexom. Nevedel som. Volal som aj Justine. Nepočula o nich už dva dni. Asi sú niekde mimo dosah. Ktovie dokedy."sklonil hlavu. ,,Maphenzi je nahnevaný a zronený. Kvôli tej chorobe obviňuje teba."zhlboka sa nadýchol. ,,Ak nezistíme čo to je a či sa to dá liečiť alebo ak niekto zomrie,tak..."stíchol.
,,Tak?"ticho som vydýchla všetok vzduch z pľúc.
,,Tak sa ti chce pomstiť."privrel oči.
,,A to nemôžem dopustiť. Tebe sa nesmie nič stať."hovoril naozaj potichu.
Krútila som hlavou a do očí sa mi tlačili slzy. Až teraz som pochopila,čo chce povedať.
Maphenzi ma chce zabiť.
,,Do riti!"šepla som.
Jack sa potichu zasmial.
,,Jack. Nemôžeš tu ostať. Pokúsme sa ujsť alebo..."spustila som plecia. Vedela som,že to by sa nám nepodarilo.,,Jack. Prosím. Musíš ísť ty. Musíš nájsť Alexa. On bude vedieť čo to je. On ich vylieči."
,,Nie! Nenechám ťa tu samú. Na to zabudni."povedal to rozhodne.
,,A čo ak ja ne..."dohovoriť ma nenechal.
,,Ty na to prídeš. Ja ti verím."pristúpil ešte bližšie.
,,Ja ťa tu nenechám. To odo mňa nežiadaj. Jack. Prosím."slzy som už mala na krajíčku.
,,Musíš to spraviť."povedal. Sklonila som hlavu. ,,Ty to zvládneš. Som si istý."na chvíľu stíchol. ,,Ty ich vyliečiš,nemôžeš ich nechať napospas osudu. Ich životy závisia na tebe. Justine a Kofi ti pomôžu."
,,Jack,ja to nedokážem."vzlykla som.
,,Ale áno,dokážeš. Ver mi!"tvár mi chytil aj druhou rukou a prinútil ma pozrieť sa na neho. ,,Ty to dokážeš."šepol a o sekundu neskôr moje pery prikryl svojimi.
Ten bozk mal sladkokyslú príchuť.
Tak dlho som na neho čakala.
A predsa som si ho nevedela užiť tak akoby som chcela.
Najprv som myslela na to,čo ak je to náš posledný bozk,ale potom som tú myšlienku zahnala do kúta. Jackov bozk bol sprvu jemný a nežný,ale potom si žiadal viac. Ja som mu v tom vôbec nebránila.
Ruky som si omotala okolo Jackovho pásu a silno sa k nemu pritisla. On ma jednou rukou objal okolo pliec a jeho druhú ruku som cítila všade. Po jeho dotyku ma pokožka pálila a po prstoch si nechával horúčavu,ktorá žiadala o schladenie.
Nohy sa mi podlamovali a v bruchu som cítila motýle.
Ale...
Hoci to bol príjemný pocit,ktorý som už dlho necítila,no nevyrovnal sa...
Áno.
Ešte aj v tejto chvíli som myslela na muža,ktorý zmenil všetko.
Zmenil moju minulosť,prítomnosť aj budúcnosť.
Na muža,ktorý mi ukázal,čo je to vášeň a skutočná láska.
Na muža,ktorý ma zničil.
Zničil všetko v čom som dúfala,o čom snívala a čo som chcela.
Ešte aj teraz,po toľkej bolesti a sklamaní.
Aj teraz som Jacka prirovnávala k nemu.
Ale prečo?
Prečo som chcela ešte aj teraz cítiť jeho?
Jeho bozky ,dotyky,jeho vôňu a chuť.
Do riti!
Veď je tu Jack!
A je v nebezpečenstve.
Kvôli mne.
Viem to určite.
Aj keď to on ani Fela nepovedali nahlas,vedela som,že je to tak.
Na lícach som cítila stekajúce slzy.
Možno to bolo kvôli Niallovi a možno kvôli Jackovi.
Nevedela som to ani sama.
Vedela som iba to,že teraz sa musím sústrediť na Jacka a na to,čo sa deje okolo mňa.
Veď pre Nialla som iba vypočítavá mrcha. Na tom už nič nezmením.
Ale to,čo sa deje s Jackom kvôli mne,ešte zmeniť viem a musím.
Jack mierne odstúpil a hľadel mi do očí.
Dlaň si znova položil na moje líce a prstom zotrel slzy.
,,Jack."šepla som roztraseným hlasom.
,,Áno,poklad?"povedal potichu a usmial sa.
Usmiala som sa aj ja.
,,Je mi ľúto,že som sa k tebe správal ako idiot. Ty si si to nezaslúžila. Nepoznám nikoho ..."začal potichu a neprestával mi hľadieť do očí.
,,Jack!"skočila som mu do reči. ,,Takto nehovor. Nehovor so mnou,akoby sme sa videli naposledy."vzlykla som a pritom som krútila hlavou.
,,Katie."za chrbtom som počula Feluho hlas.
Neochotne som sa k nemu otočila,ale od Jacka neustúpila ani na krok.
,,Och. Prepáčte."povedal vyvedený z miery. ,,Katie. Mala by si už ísť."kyslo sa usmial.
,,OK."prikývla som. Znova som sa otočila k Jackovi a postavila som sa na špičky. Vôbec ma nezaujímalo,čo si Fela pomyslí. Ešte raz som chcela cítiť jeho chuť a teraz som sa sústredila iba na neho a na náš bozk.
Ustúpila som až,keď moje pľúca potrebovali novú zásobu vzduchu.
Ticho som na neho hľadela.
,,Ja ti verím."zopakoval.
Prikývla som a otočila sa mu chrbtom. So sklonenou hlavou som kráčala za Felom.
Nastúpila som do auta a zrak som neodvrátila od Feluho.
,,Je mi to ľúto."šepol.
,,Nie je to tvoja chyba."usmiala som sa na neho. ,,Len prosím,aby si dohliadol na Jacka. Prosím."to posledné prosím som šepla tak potichu,že som si nebola istá či to počul.
,,Dám."usmial sa.
Prikývla som a naštartovala jeep.
Ešte raz som sa pozrela smerom k dedina a potom sa pustila na trojhodinovú cestu do Sondu.
Dúfam,že Alex sa čoskoro ozve. Justine mu určite v kuse vyvoláva. Dúfam.
Ak nie,Kofi ich bude musieť ísť pohľadať.
Sama to nezvládnem.
Určite nie.
Nie teraz.
Keď viem,že Jack je v nebez...
To som už nevládala ani domyslieť.
Zastavila som sa v strede cesty,hlavu oprela o volant a slzy pustila ísť vlastnou cestou.

S ❤ K
😘😘