I'm finally free-INFINITY(Dokončené)

Kapitola 52

Príjemné čítanie 😊😊

NIALL

,,Niall. Dávaj si pozor."Denise ma objala.
,,OK. Denise."usmial som sa na ňu.
,,Niall..."Greg hľadel na mňa.
,,Áno?"zdvihol som obočie,ale už som zvieral kľučku. Už som chcel fakt vypadnúť. Posledné dva dni sa ku mne správali ako k decku.
,,Ale nič. Uži si to."usmial sa a stratil sa v kuchyni.
Toľkú pozornosť som nedostával ani od fans.
Hoci...
Nemohol som im to zazlievať. Odkedy som tu,mal som náladu pod psa.
Od toho večera v nemocnici,keď som pobozkal Katie som si bol istý,že ma už v živote nechce vidieť.
Aj keď ma ešte stále milovala.
Tým som si bol istý.
Na sto percent.
Ale napriek tomu odišla.
Bez slova.
Bol som sklamaný.
Zo seba,z celého sveta.
Dovtedy vo mne ešte žila iskierka nádeje.
Ale odvtedy?
Nič.
Koniec.
Môj život stratil svoj zmysel.
Cítil som,že nemá význam o nič sa snažiť.
Musím na ňu zabudnúť a ísť ďalej.
Je to ešte ťažšie ako zo začiatku.
Vtedy som si aspoň myslel,že ma oklamala.
Ale teraz keď viem,že to celé bolo iba klamstvo,že to celé mala na svedomí Tara.
Vlastne viem ju pochopiť.
Neviem si ani predstaviť,čo musela cítiť,keď uvidela Taru u mňa... V spodnej bielizni....A vypočula si tie klamstvá.... A potom som prišiel so šampanským v ruke....
Pane bože....
Stratil som ju navždy.
Neviem kde je,s kým je.
Ale dúfam,že je šťastná.
Aspoň ona.
Ona si to zaslúži.
So mnou iba trpela.
Dúfam,že sa k nej ten chalan správa slušne.
Po troch hodinách šoférovania som zaparkoval auto pri pláži.
Musel som sa trocha prejsť.
V takúto hodinu tu bolo už iba zopár miestnych ľudí.
Vlastne na parkovisku bolo už iba jedno auto.
Dvere auta som za sebou zabuchol,bundu si pritiahol bližšie k telu a ruky si ukryl do vreciek.
Cez deň bolo nádherne,svietilo slnko a nepohol sa ani lístok.
Ale teraz už fúkal typický októbrový studený vietor.
Stúpil som na biely piesok a zhlboka sa nadýchal čerstvého vzduch.
Pomaly som kráčal po pláži a sledoval postavu v diaľke. V ruke mala fotoaparát a fotila v čudných pózach.
Musel som sa usmiať.
Keby tu bola Katie,robila by to isté.
S foťákom v ruke sa menila na nevypočítateľnú obludu,ktorá nemá ani štipku sebaovládanie.
Behala ako splašený králik a bola si schopná ľahnúť aj na mokrú trávu,len aby spravila perfektnú snímku.
Miloval som ju pritom sledovať.
Vtedy bola sama sebou a šťastná.
Sklonil som si hlavu a nasmeroval si to k skalám.
Tu sme pili našu prvú spoločnú kávu.
Už vtedy som vedel,že tá žena mi život zmení od základov.
Premýšľal som nad tým,aké by to bolo,keby sa medzi nami nič nezmenilo a ona by tu bola so mnou.
Možno by sme tu teraz kráčali ako manželia.
Bol som od skál iba pár krokov,preto som zdvihol hlavu.
Pri tom pohľade som prestal aj dýchať.
To nie je možné. Práve si odkladala foťák do batohu. Sústredila sa tak veľmi,že ani nezbadala moju prítomnosť.
,,Katie?"šepol som.
Hlavu si otáčala pomaly.
,,Niall?"zarazene pozerala na mňa.
,,Ako... Čo..."koktala.
Musel som sa usmiať.
,,Čo tu robíš?"zvedavo hľadela na mňa.
Bola nádherná. Líca mala ružové od studeného vetra a vlasy jej lietali na všetky svetové strany aj napriek tomu,že mala na hlave čiapku.
,,Musel som si vyvetrať hlavu."
vysvetľoval som. ,,Môže sa k tebe pridať?"
S úsmevom prikývla,vlasy si odhrnula z tváre a sklonila hlavu.
,,Nevedela som,že si v Írsku."pozrela na mňa.
,,Veď som Ír."zasmial som sa.
Prerývane sa nadýchla.
,,Musel som vypadnúť z Londýna."
povedal som potichu a pritom sklonil hlavu.
,,Chápem."šepla.
,,A ty?"pozrel som na ňu.
Sledovala ma.
,,Som tu s rodičmi. U Matta."pozrela sa do zeme.
,,Aha."prikývol som.
Medzi nami ostalo ticho.
Bolo to zvláštne. Medzi nami nikdy nebolo ticho.
Vždy sme si mali čo povedať. Vždy.
,,Si tu už dlho?"spýtala sa.
,,Dva dni."nohou som spravil kruh do piesku. Chcel by som jej toho povedať toľko... Ale ako? ,,A ty?"
,,Skoro dva týždne."usmiala sa a zhlboka sa nadýchla.
Znova ticho.
,,Ako sa má Theo?"
,,Keď som odchádzal,práve sa durdil. Chcel ísť so mnou,ale Greg mu to nedovolil."usmial som sa.
,,Anjelik."znova si odhrnula vlasy z tváre.
Srdce mi bilo divoko,nemohol som uveriť,že tu naozaj stojí.
,,Minule sa s Damianom dobre zabavili."
,,Theo bol s Damianom?"pozrel som na ňu.
Prikývla. ,,Keď ho Greg doniesol domov,ostali u nás ešte zopár hodín. Greg ti to nehovoril?"
Greg vie,že si v Írsku? nechápavo som hľadel na ňu,ale svoju otázku som nevyslovil nahlas. Prečo mi to nepovedal?,,Nie."pokrútil som hlavou.
,,Pozval ma aj na kávu."usmiala sa. ,,Ale asi teraz to bude nevhodné."
,,Lebo?"zdvihol som obočie.
,,Nechcem vás vyrušovať. Užívaj si ... dovolenku? Alebo čo."ticho sa zasmiala.
,,Vôbec to nie je nevhodné. Veď sú to tvoji priatelia."pošúchal som sa po čele.
,,Ale bolo by to zvláštne."sklonila hlavu.
,,Kedy sa vraciaš do Afriky?"spýtal som sa po chvíli.
,,Nevraciam."šepla.
Pozrel som sa na ňu.
,,Nepredĺžili mi zmluvu. Vraciam sa do Londýna."hlavu si zaklonila a zatvorila si oči.
,,Mary sa určite teší."usmial som sa.
,,Aj Harry,už by išiel na večeru. Potrebujú opatrovateľku."
zachichotala sa. Ten zvuk ma zahrial pri srdci.
,,Čo to nepovedal? Veď by som Lucy postrážil."
,,Ty?"pozrela na mňa so zdvihnutým obočím.
,,A prečo nie?"spýtal som sa vážne.
,,Ty?"zopakovala svoju otázku a kútiky úst sa jej zdvíhali.
,,OK. Asi by som to nezvládol. Možno..."
,,Určite by si to nezvládol."začala sa nahlas smiať. ,,Viem si ťa predstaviť."
smiala sa ešte hlasnejšie.
,,Možno by si bola prekvapená."odul som si peru.
,,Možno."stále sa smiala.
,,OK. Máš pravdu. Určite by som to nezvládol."začal som sa smiať tiež.,,Ale keď bude väčšia,tak..."
,,Tak to už bude v pohode."dokončila moju myšlienku.
S úsmevom som prikývol. ,,Bude to v pohode."
,,Kedy letíš?"spýtal som sa,keď nás smiech konečne prešiel.
,,Ešte neviem."mykla plecami. ,,A ty?"
,,Ani ja neviem."tiež som mykol plecami a pozrel sa na vlny,ktoré sa stále viac zdvíhali.
Fúkal stále silnejší vietor.
,,Vedeli ste s Harry vybaviť všetko v LA?"spýtala sa. Pozrel som na ňu. Hľadela na vlny a zhlboka sa nadýchla.
,,Áno."nasucho som prehltol. Vie o všetkom? Vie,že Tara stála za všetkým? Vie,že sa mi vyhrážala,že zverejní proces s Jeremym? Vie,že len tak tak som to vedel zachrániť? Vlastne bola to Mary,kto zachránil? Vie o zmluve?
,,Ty a ona..."prestala hovoriť. Oči som z nej nespúšťal. Pozrela na mňa. ,,Ste... ty si..."zhlboka sa nadýchla a sklonila hlavu.
,,Nie."pokrútil som hlavou. ,,Nikdy som s Tarou nemal nič. Bola iba moja asistentka,moja pravá ruka. Ale..."
,,Zradila ťa."šepla.
,,Áno."prikývol som a zhlboka sa nadýchol.
Pozrela na mňa,pery mala stisnuté a v očiach mala ľútosť. ,,Mrzí ma to."oči si na chvíľu privrela.
Pane bože. Aká je krásna.
,,Veril som jej. Po celý ten čas som jej veril. Po nehode stála pri mne,ona jediná. A teraz už viem prečo."sklonil som hlavu.
,,Aká nehoda?"zvedavo hľadela na mňa.
,,Po tom,čo sme sa pohádali,či sa to vlastne stalo,som išiel za tebou. Chcel som sa s tebou porozprávať. Ale na križovatke do mňa jeden idiot zo zadu narazil a ja som skončil v nemocnici."v očiach mala strach. ,,Nič vážne."usmial som sa. ,,Iba škrabance a menší otras mozgu. Musel som ostať na pozorovaní."sklonil som hlavu. ,,Keď ma pustili,bola si už preč. Ani Harry mi nezdvíhal telefón."
nasucho som prehltol. ,,Tara ma celý čas presviedčala,že za to nestojíš,že si..."
,,Vypočítavá mrcha?"s úsmevom zdvihla obočie.
Prikývol som.
,,Ale prečo?"hlavu mierne sklonila na bok.
,,Keď si odišla,nechápal som ničomu. Potom mi ukázala tú zmluvu. Zlomilo mi to srdce,nechcelo sa mi veriť,že by si ma mohla tak využiť,tak oklamať,
tak vodiť za nos. Ale keď mi to už povedala po stí raz,začal som jej veriť. A to som nemal."hľadel som na ňu.
,,Aká zmluva?"nechápavo sa spýtala.
,,Tara mi ju dala s tým,že si ju tam nechala ty. Chcela si mi ju dať podpísať. Sprvu sa zdala byť v poriadku,ale keď som si prečítal tie najmenšie písmená,zarazil som sa."pošúchal som sa po čele.
,,Vyzeralo to,že som ťa chcela okradnúť."skočila mi do reči.
Spýtavo som pozrel na ňu. ,,Odkiaľ to vieš?"
,,Cairo takú zmluvu chcela dať podpísať Liamovi."jemne sa usmiala.
,,Cairo?"nechápavo som pozrel na ňu.
Prikývla. ,,Asi to vymysleli spolu,lenže v Tarynej ceste som stála ja a potom prišla na to,že by jej to mohlo aj pomôcť. Takto sa ma vedela zbaviť. Veď jej o to išlo už od začiatku. Od prvého dňa,čo sme sa stretli."kyslo sa usmiala. ,,Prečo ma tak nenávidela?"hľadela na mňa.
,,Neviem."sklonil som hlavu.
,,Poblázniš každú,ktorá sa ti postaví do cesty."ticho sa zachichotala.
,,Ale tú ktorú chcem,ma nenávidí."
pozrel som na ňu.
Trocha si sklonila hlavu a usmiala sa. ,,Ja ťa nenenávidím."mierne pokrútila hlavou.
Pomrvil som sa na skale a sledoval som ju.
,,Len som sklamaná."pozrela na mňa. ,,Že si jej veril. Asi si ma nepoznal až tak dobre,ako som si myslela."sklonila hlavu.
,,Bol som idiot. Teraz to už viem."
usmial som sa. ,,Ale aj ty si sklamala mňa."čakal som na jej reakciu.
Pozrela na mňa so zdvihnutým obočím.
,,Ako si mohla uveriť tomu,že by som ťa podviedol? Veď som ti svoju lásku dokazoval stále,každý deň."
s úsmevom som sklonil hlavu.
Keď nič nepovedala,pozrel som na ňu. Hľadela pred seba a prikyvovala.
,,Asi sme si neboli súdení."pozrela na mňa. ,,Asi sme sa stretli iba preto,aby si mi ukázal čo je to skutočný život. Aké to je,keď sa mi splnia sny. Aký je to pocit,keď si myslíš,že ťa niekto skutočne miluje. A aké je ozajstné zlomené srdce."pri poslednej vete si zatvorila oči.
Z jej slov som precítil všetku tú bolesť,čo práve cítila.
,,Nie Katie."šepol som. Pozrela na mňa. ,,Keby sme si neboli súdení,osud by nás nepriviedol sem. Oboch naraz."rozhliadol som sa okolo seba. ,,Toto je určite znamenie. Znamenie,že my dvaja..."pozrel som na ňu.
,,Ten tvoj osud sa nevolá náhodou Mary?"zdvihla obočie a usmiala sa. ,,Určite ti povedala,že budem tu."
,,Nie. S Mary som nehovoril a ani Greg mi nevravel,že si v Írsku."hľadel som jej do očí.
,,Neviem prečo,ale neverím ti."usmiala sa.
,,Ale mala by si."vstal som zo skaly a postavil som sa pred ňu.
Prerývane sa nadýchla a hľadela mi priamo do očí.
Strácal som sa v tých jej.
,,Katie. Ja ťa milujem."pohladil som ju po líci. Na chvíľu si privrela oči,potom sa znova zahľadela do mojich.
,,Nechcem ťa stratiť. Nechcem,aby to skončilo takto. Nemôže to skončiť takto. Nie teraz,keď už vieme,že to všetko bolo iba klamstvo. Nie teraz,keď som ťa znova našiel. Potrebujem ťa. Bez teba som nikto."
,,Niall ja..."znova si privrela oči a zhlboka sa nadýchla. Vedel som,že bojuje sama so sebou a to čo mi chce povedať,sa mi vôbec nebude páčiť. ,,Som ti vďačná za všetko."
stíchla. ,,Naozaj za všetko čo si spravil,čo si mi kedy povedal a hlavne som ti vďačná za Harryho. Bez teba by som ho nespoznala a nebola by ani Lucy."Katie sklonila hlavu. ,,Ale Tara mala v jednom pravdu."pozrela na mňa. ,,Nepatrím do vášho svete,do tvojho sveta."mierne pokrútila hlavou.
,,Ty si môj svet."šepol som a znova ju pohladil.
,,Nie Niall. Tvoj svet je hudba,fans a sociálne siete. Nemá pri tebe čo robiť niekto,kto sa za seba hanbí,kto radšej sedí v kúte a ukrýva sa pred zrakom ostatných. Ty si zaslúžiš niekoho kto vedľa teba bude kráčať hrdo a urobí ťa šťastným. Snažila som byť takou,ale to nie som ja. Milujem ťa z celého srdca a duše,ale ty si zaslúžiš niečo lepšie. Niekoho lepšieho."ruky si spustila vedľa tela a sklonila hlavu.
,,Nie. Toto mi nehovor."dlaňami som chytil jej tvár a prinútil ju pozrieť sa na mňa. ,,Ty si to najlepšie,čo ma v živote mohlo stretnúť."
Prerývane sa nadýchla. ,,Niall. Odkedy sa poznáme,som ťa stále dostávala iba do problémov. Modest,Hailee,Harryho koncert na Maryne narodky,Jerremy... Všetko som pokašľala ja a ty si sa stále snažil všetko zachrániť. Bezo mňa ti bude lepšie. Môžeš sa sústrediť na svoju prácu,môžeš si žiť svoj život."
,,Ale ja bez teba nechcem žiť. Môj život nemá zmysel,neviem sa na nič sústrediť."nasucho som prehltol.
Nie.
Nemôže iba tak odísť.
Katie spravila krok dozadu.
,,Prepáč mi."šepla a hľadela na mňa. ,,To čo bolo medzi nami bolo naozaj krásne,nič krajšieho som v živote nezažila,ale..."zhlboka sa nadýchla. ,,Už nikdy v živote nechcem zažiť tú bolesť čo som cítila vtedy..."stíchla a sklonila hlavu. ,,Už nikdy v živote nechcem byť závislá na nikom tak ako som bola na tebe. Nikdy."krútila hlavou. ,,Moje srdce sa zlomilo na milión kúskov a trvalo mi dlho,kým som sa ako tak pozviechala,kým som sa ako tak vedela vrátiť do normálneho života."znova spravila krok dozadu.
,,Katie prosím. Toto mi nerob."stál som so spustenými rukami a nebol som schopný spraviť ani krok.
,,Prepáč Niall."hľadela na mňa. ,,Milujem ťa a vždy budem,ale..."
,,Je koniec."šepol som a sklonil hlavu.
,,Je koniec."šepla tiež.
Pozrel som na ňu. ,,Môžem ťa ešte naposledy objať?"
Prikývla s úsmevom a prekonala vzdialenosť medzi nami. Ruky som si omotal okolo jej útleho tela a ešte naposledy sa nadýchol jej vône.
,,Milujem ťa."povedal som to tak potichu,že som mal pocit,že to nepočula.
Svoje objatie zosilnila.
Stáli sme tam ani neviem ako dlho. Sami na opustenej pláži. Ani jeden z nás nehovoril nič. Dal sa počuť iba vietor a vlny,ktoré odplavovali všetku moju nádej.
Sami dvaja na opustenej pláži.
Na pláži,kde sa to celé začalo.

,,Pane bože. To je nádhera."
povzdychla si.
Chytil som do ruky muffiny.
,,Poď."povedal som a vykročil smerom na pláž. Kráčali sme ticho,pomaly. More bolo kľudne. Nasmerovali sme si to k skalám. Keď sme k nim dorazili, oprel som sa o jednu,napil sa kávy a nahlas som si vzdychol. Pozrel som na ňu.,,Môže byť?"
,,Môže."napila sa aj ona.,,Tu ma môžeš kľudne aj zabiť."zasmiala sa.
Rozbalil som sáčok s muffinmi,jeden som jej podal a do druhého som sa hneď pustil.,,To nespravím. Kto by mi potom kupoval muffiny."povedal som s plnými ústami.,,Čokoládové. Moje obľúbené."

Pohladil som ju po chrbte a nahlas som vydýchol.
Mierne odo mňa odstúpila,aby mi videla do tváre.
,,Ostaneme priatelia."usmiala sa.
Usmial som sa a pokrútil som hlavou.
,,Ale budeme musieť. Kvôli Lucy."neprestávala mi hľadieť do očí.
Mierne som si privrel oči a usmial som sa.,,Lucy."
,,Ja už asi pôjdem. Matt sa bude o mňa báť."celkom odstúpila.
,,OK."prikývol som.
Vykročili sme spolu. Kráčali sme ticho,obaja sme mali sklonené hlavy.
Katie odomkla auto a ja som jej otvoril dvere.
,,Ďakujem."usmiala sa. ,,Veľa šťastia a stretneme sa na krstinách."nasadla.
,,Ahoj. Dávaj si na seba pozor."dvere som zatvoril a hľadel za ňou,až kým sa mi nestratila z dohľadu.
Nasadol som do auta a hlavu oprel o operadlo.
Je koniec.
Koniec.
Myslel som,že teraz,keď už bude vedieť celú pravdu mi odpustí.
Myslel som si,že všetko bude ako predtým.
Myslel som si,že uverí,že osud nás dal znova dokopy.
Ale mýlil som sa.
Je koniec.
Koniec.

S ❤ K