I'm finally free-INFINITY(Dokončené)

Kapitola 31

Príjemné čítanie ☺️☺️

,,Poklad. Poď už."zakričal na mňa Jack.
A je to tu znova. Od návratu z Kréty som bola pre neho znova ,,poklad". Nenávidela som,keď ma tak volal.
Kolegovia.
Hovorila som si dookola.
Ale...
Ja nechcem...
To je jedno.
K autu som kráčala so sklonenou hlavou.
Áno k autu.
Vrtuľník bol v servise. Pokazilo sa na ňom...Vlastne ani neviem čo. Jack mi to vysvetľoval,ale nemala som ani šajnu,o čom hovorí. Tak to vzdal.
Takto sa kontrola predĺži minimálne o dva dni.
Nahlas som vydýchla.
,,OK. Už idem."štekla som na Jacka,tašku hodila na zadné sedadlo a nastúpila.
Alex a Diara už odišli. Ich výprava bude tentokrát trvať ešte dlhšie.
V Brianovej oblasti je na rade on. To znamená štyri dni do plusu.
Justine skoro plakala,keď sa lúčili.
Pohľad na ňu mi trhalo srdce.
,,Ešte aj ty budeš tak dlho preč."lúčila sa so mnou týmito slovami.
,,Budeš tu mať Kofiho a deti."chlácholila som ju.
Nasadla som do jeepu a ešte raz jej zamávala.
Čakala nás šesť hodinová cesta do rezervácie. Nesieme tam sľúbené rýchlotesty.
Už som sa aj tešila na Lucasa. Keďže nevolal,asi bolo všetko v poriadku.
,,Si rada,že vrtuľník je v oprave,však?"spýtal sa Jack.
To bola jeho prvá otázka po dlhej hodine jazdy.
,,Ani nie. Takto to bude trvať večnosť."pošúchala som sa po čele.
,,Pozrime sa. Poklad si zvykol na pohodlie."usmial sa.
,,Nevolaj ma poklad. Už som ti to hovorila tisíckrát!"povedala som mierne nahnevane.
,,Prepáč."usmial sa a pozornosť znova vrátil na vozovku.
Ale inak mal pravdu. S vrtuľníkom to bolo rýchlejšie a hlavne pohodlnejšie. Už teraz som mala vytrasenú dušu.
A to sme išli po tej ,,lepšej" ceste.
Ale aspoň som si vedela užívať výhľad.
Africké akácie ma ešte stále udivovali.
Rástli uprostred ničoho.
Bez vody.
Nádhera.
Bol to ako zázrak.
,,Vydržíš."zasmial sa.
,,Budem musieť."vzdychla som si.
,,Si ešte v kontakte s tým spevákom?"
spýtal sa.
Spýtavo som sa pozrela na neho.
Keď som už hodnú chvíľu mlčala pozrel na mňa.
,,S Liamom."mierne pokrútil hlavou,akoby neveril,že neviem na koho myslí.
,,Aha."vydýchla som si. Myslela som si,že ma videl s Niallom.
,,Prečo? Koľko spevákov poznáš?"
zasmial sa.
Keby si ty vedel.-usmiala som sa.
,,A odkiaľ sa vlastne poznáte?"znova pozrel na mňa.
,,Máme spoločných priateľov."
povedala som stroho a dúfala som,že mu moja odpoveď stačí.
,,Aha."prikývol.
Cesta trvala naozaj večnosť.
S Jackom sme sa rozprávali málo.
Občasné otázky o ničom.
Jack spravil dve zastávky.
Z auta sme vyliezali na smrť unavený.
,,Konečne."ponaťahovala som sa pred klinikou. ,,Už som si myslela,že sem nikdy nedorazíme."
,,Vitajte."vo dverách sa objavil usmiaty Lucas. ,,Jack? Kde máš ten pekelný stroj?"so smiechom podával ruku Jackovi.
Pozrela som na Jacka so zdvihnutým obočím.
,,Vidíš. Nie iba ja si myslím,že je to pekelný stroj."zasmiala som sa. ,,Ahoj Lucas."objala som ho.
,,Katie. Rád ťa vidím."objatie mi opätoval.,,Čakal som vás skôr."pozrel na mňa.
,,Niečo nám do toho vošlo."mykla som plecami.
,,Bettany?"spýtal sa Jack.
Pozrela som na neho s mierne prižmúrenými očami. No potom som sa uvedomila a pozrela som sa inam.
Iba teraz sme sem dorazili a on sa už vypytuje po Bettany.
,,Ja pri našom novom obyvateľovi."
usmial sa Lucas.
Zvedavo som sa na neho pozrela.
,,Sloníča."hlavou naznačil,aby sme ho nasledovali. ,,Keď sme mali karanténu,pytliakom sa podarilo zabiť jej matku. Tak sme si ju adoptovali."
,,Takže je to ona."usmiala som sa. ,,Och. Počkaj."vrátila som sa k autu a začala šmátrať po foťáku.
,,Ty bez neho nejdeš nikde?"zasmial sa Lucas.
,,Ani na krok."usmiala som sa a prezerala som si nastavenie.
Zastavili sme sa pri ohrade a ja som udivene pozerala na to stvorenie. Bolo také maličké.
Jack hneď preskočil ohradu a išiel k nemu,čiže k nej. Veď to bola ona.
,,Ahoj Bettany."pozdravil sa jej.
,,Jack? Vitaj."Bettany vyčarila široký úsmev a zdalo sa mi,že sa jej líca začali sfarbovať do ružova.
Nahlas som sa nadýchla a otočila sa k Lucasovi.
,,Má aj meno?"spýtala som sa ho.
,,Zatiaľ nie."poškrabal sa po zátylku.
,,Prečo?"zvedavo som hľadela na neho.
Mykol plecami.
Znova som sa pozrela na sloníča.
Zdvihla som foťák a spravila som pár fotiek.
Bolo naozaj zlaté. A na fotke mi nevadila ani Bettanyna prítomnosť. Hladila ho s takou láskou.
,,Môžem?"spýtala som sa Lucas a hlavou naznačila,že by som aj ja išla dnu.
,,Jasné. Poď."usmial sa a otvoril ohradu. ,,Už si na nás zvykla."
Pristúpila som k nej a načiahla ruku.
,,Ahoj maličká."šepla som a čakala,kým ona príde ku mne. Nechcela som ju stresovať tým,že k nej hneď skočím.
Načiahla si chobot a začala mi oňuchávať ruku.
Trocha to šteklilo,preto som sa zachichotala.
Pozrela som sa okolo seba. Lucas a Bettany sa niečom radili a Jack sa opieral ohrady a sledoval ma.
,,Mohol by si spraviť fotku?"pozrela som na neho so zdvihnutým obočím.
S úsmevom prikývol a načiahol sa po foťák.
,,Ale dávaj na neho pozor."neodpustila som si poznámku.
,,Máš o neho väčší strach ako o svoj život."zasmial sa a mierne ho hodil do vzduchu.
Zastavila som s v pohybe a mala som pocit akoby mi aj srdce prestalo búchať.
Prižmúrila som oči.
,,OK. Prepáč."usmial sa.
Jack spravil dve fotky.
,,OK. Vďaka."usmiala som sa,potom som sa znova venovala maličkej.
,,Ahoj slniečko."pohladila som ju po hlave.
Pristúpila ešte bližšie.
,,Ako sa máš? Rada ťa spoznávam. Som Katie."čupla som si.
Sloníča sa o mňa oprelo a ja som skoro stratila rovnováhu.
,,Hééj."pohladila som ju a nahlas zasmiala.
,,Páčiš sa jej."pozrela som hore a nado mnou stál Lucas.
,,Aj ona mne."potľapkala som ju po chrbte a usmiala na Lucasa.
,,Pred chvíľou si jej povedala slniečko,však?"spýtal sa.
Prikývla som.
,,Čo by si povedala na Sunny?"zdvihol obočie.
,,Páči sa mi to."usmiala som sa a pozrela na ňu. ,,Ahoj Sunny. Čo ty na to?"
Sunny si zdvihla chobot a akoby prikyvovala.
,,Asi sa jej to páči tiež."zasmiala som sa.
Ešte hodnú chvíľu sme pobudli v ohrade,potom sme si sadli na terasu a tam sa rozprávali do večera.
Dnes sme už ďalej nešli,aj tak bolo neskoro.
S Lucasom sme sa dohodli,že sa každý večer budeme vracať sem. Rezervácia bola stred našej oblasti.
,,Ja si už pôjdem ľahnúť."Lucas sa postavil. Pozrela som na hodiny. Skoro jedenásť.
Postavila som sa aj ja a aj rangery,ktorý si prisadli k nám.
,,Ja ešte chvíľu ostanem."povedal Jack.
Ani Bettany sa nepohla.
OK. pomyslela som si a so sklonenou hlavou išla za Lucasom.
,,Poď. Ukážem ti izbu."Lucas ma objal okolo pliec.
,,Vďaka."usmiala som sa na neho. ,,Mohli by sme sa ešte pozrieť na Sunny?"
,,Jasné."Lucas sa hneď otočil a znova sme išli na terasu.
Cesta do stajní viedla tade.
Ako sme sa blížili k dverám,z terasy sa k nám niesol hlasný smiech.
Jemne ma striaslo.
Nepáčilo sa mi,že Jack sa tak radostne smeje s Bettany.
,,Vieš,čo?"zastala som a pozrela som na Lucasa. ,,Rozmyslela som si to. Som dosť unavená. Pozrieme sa na ňu ráno."
,,OK. Ako myslíš."Lucas sa znova otočil a nahlas sa zasmial. ,,Ženy."pokrútil hlavou.