I'm finally free-INFINITY(Dokončené)

Kapitola 35

Príjemné čítanie ☺️☺️

SONDU

KATIE

Videohovor s Mary a Harrym som nemala čas analyzovať.
S Kofim a Justine sme nakladali do jeepu zásoby,lieky,vodu a všetko ,čo sa nám zdalo byť nutné brať so sebou.
K počítaču som si sadla vo chvíli,keď boli výsledky hotové.
Justine sa postavila nado mňa.
,,Pozitívne."šepla som.
Odľahlo mi.
Aj keď to nebola dobrá správa,aspoň som vedela proti čomu bojujem.
Postavila som sa a otvorila skriňu s antibiotikami.
Do jeepu sme naložili,všetko čo sme mali.
Dúfala som,že to bude stačiť.
Neboli sme pripravení na epidémiu takejto miery.
,,OK. Keď sa ozve Alex,povedz mu o všetkom. A keď príde za nami,nech donesie ešte lieky."nasadala som do jeepu.
Šoféroval Kofi. Vraj je oddýchnutejší ako ja.
A asi mal pravdu.
Za posledné dni som toho veľa nenaspala.
,,Dávajte si na seba pozor. A ohláste sa,OK?"Justine nám mávala.
Prikývla som a zamávala jej naspäť.
Pohodlne som sa usalašila na sedadle a sledovala cestu.
,,Bude to OK."ticho prerušil Kofi.
,,Dúfam."pozrela som na neho a nahlas si vydýchla.
,,Jack je v poriadku."upokojoval ma.
,,Dúfam."šepla som.
,,Pospi si,kým tam dorazíme."Kofi sa na chvíľu pozrel na mňa.
Prikývla som a zatvorila oči.
Spánok nie a nie prísť.
Cítila som sa ako rozpoltená osoba.
V jednej chvíli som myslela na Jacka a modlila sa,aby bol v poriadku a v druhej na náš rozhovor s Harrym.

Viem,že som asi naivný,ale v kútiku duše som dúfal,že ty a Niall...
Že to ešte možno dáte do poriadku.
Že je to iba nejaký omyl.
Iba nejaké nedorozumenie.

Nie je to žiadny omyl ani žiadne nedorozumenie.
Toto je holý fakt.
Ja už nevládzem.
Chcem znova žiť naplno a s Jackom sa cítim dobre.
Pošúchala som sa po čele.
Bola som naozaj sebecká.
Nechala všetko iba tak z jednej minúty na druhú za sebou.
Nemyslela som na nič a na nikoho.
Iba na seba a svoj žiaľ.
A pritom som napáchala ešte väčšie škody.
Harry a Mary stáli pri mne vždy.
Nezaslúžili si,aby kvôli mne trpeli.
A znova som chcela byť sebecká.
Chcela som,aby mi Jack pomohol zabudnúť.
Jack by mal byť iba náhrada.
Náhrada za niekoho,kto sa nahradiť nedá.
Tú dieru v mojom srdci už nezapláta nikto a nič.
Znova som chcela byť sebecká.
S Jackom sa cítim dobre.
A záleží mi na ňom.
Ale...
Nebola som presvedčená o tom,že by som ho mohla milovať.
Chcela som byť pri ňom,lebo keď je pri mne,nemyslím na Nialla.
Toto mu nemôžem spraviť.
Čo ak sa do mňa zamiluje a ja mu to nebudem vedieť opätovať?
Mám sklamať ďalšieho človeka,na ktorom mi záleží?
Ale...
Čo ak?
Čo ak mi pomôže zabudnúť a nakoniec...
Nakoniec sa do neho zamilujem?
Do riti!
Prečo nemôže ísť všetko jednoducho?
Prečo sa musím stále rozhodovať v takýchto veciach?
Prečo sa kapitola môjho života s Niallom nezavrela jednoducho ako kniha?
A kapitola s Jackom jednoducho otvorila?
Všetko by bolo jednoduchšie.
Stačilo by mávnutie čarovným prútikom a ja by som začala s čistým štítom,bez bolesti,bez potupy,bez modroočka.
Prečo som nepočúvala mamu a ostala ešte týždeň?
Alebo prečo som ten let jednoducho nezmeškala?
Prečo som sa s ním dala do reči?
Prečo som nasadla vedľa neho do auta?
Prečo som nechala,aby ma takto učaroval?
A nakoniec,prečo som nechala,aby ma takto vodil za nos?
Mala som proti tomu bojovať dlhšie.
Ale ja nie!
Pokrútila som hlavou a pošúchala si oči.
Minulosť už nezmením.
Musím ju prijať,tak ako je.
Veď predsa bez neho by som nebola,tým kým som teraz.
Ale tá bolesť a trpkosť nie a nie zmiznúť.
Možno Jack...
Ak ...
Pane bože,na to ani nepomysli!
Nemôže sa mu nič stať!
Jemu nie!
Oči som otvorila a hľadela na cestu pred seba.
Už sme boli blízko.
Pomrvila som sa na sedadle a vyrovnala sa.
Očami som skenovala okolie.
Hľadala som nejaké náznaky pohybu.
Niečo,čo by ma uistilo,že sme prišli v čas.
Ale okolie bolo prázdne.
Kofi zastavil auto.
,,Mám ísť ďalej?"pozrel na mňa. ,,Alebo pôjdeme pešo?"
,,Choď ďalej."znel to ako rozkaz.
Prikývol a znova naštartoval auto.
Išiel pomaly a aj sledoval okolie.
Neviem na čo som čakala.
Možno,aby niekto vyskočil z húštiny a zastavil nás.
Aby nám niekto zabránil,aby sme išli ďalej.
Ale nestalo sa tak.
Dedinu sme už mali pred sebou.
Znepokojovalo ma to ticho.
Ako mesto duchov.
Nikde nikto.
,,Do riti!"šepla som a znova sa pomrvila.
Žiadne stráže,žiadny muži s oštepmi.
Prečo?
Kde sú?
,,Do riti!"zanadávala som znova.
Kofi zastavil v strede dediny.
Stále nič.
Ani len Fela nám nešiel naproti.
Zoskočila som z jeepu a namierila som si to do Felovho príbytku.
Dvere som otvárala so zatajeným dychom.
V hlave sa mi odohrávalo stovka scenárov.
Stokrát som si predstavovala Jacka,ako je priviazaný k hocičomu a umiera.
Alebo ako ho dobili na smrť.
Alebo ho týrali.
Rozhliadla som sa po miestnosti.
,,Jack?"šepla som.
Keď si moje zreničky zvykli na prítmie,som zistila,že miestnosť je prázdna.
,,Jack?"skoro som kričala a v hrdle sa mi tvorila hrča.
Vyšla som z domu a prstami si vošla do vlasov.
Pozrela som na Kofiho.
Tŕpol,kým čakal,čo mu poviem.
,,Nie je tu."začala som sa okolo seba rozhliadať.
,,Možno tam."ukázala som smerom,kde predtým izolovali chorých.
Vrátila som sa k jeepu,zobrala som si tašku a rýchlo vykročila tým smerom.
Kofi za mnou skoro bežal.
Keď sme boli pár krokov od dverí,objavil sa v nich Fela.
Zastal a hľadel na mňa.
,,Katie."povedal potichu a nahlas si vydýchol. ,,Už som si myslel,že si sa na nás vykašľala."pošúchal sa po čele.
,,Čo sa deje?"spýtala som sa so strachom v hlase.
,,Odkedy si odišla,zhoršuje sa to."Fela sklonil hlavu. ,,Ochorel každí."stíchol. ,,Aj otec."pozrel smerom k dverám.
,,Myslela som si."šepla som a Kofimu naznačila,aby išiel dnu. ,,Počkaj!"chytila som ho za rameno a druhou rukou som šmátrala v taške. ,,Daj si to."podala som mu rúško. Kofi si ho nasadil a išiel do domu.
,,Katie."šepol Fela.
Pozrela som na neho.
,,Máš lieky?"spýtal sa s nádejou v hlase.
S úsmevom som prikývla.
,,OK."Fela prikývol a spustil sa na zem. Bol úplne vyčerpaný. ,,Ochorel každí,naozaj každí."pošúchal si oči. ,,Zistila si,čo to vlastne je? A prečo som jediný zdravý ja?"hľadel na mňa.
,,Fela. Tú nákazu si rozšíril ty."oči som si privrela.
,,Prosím?"neveril mojim slovám.
,,Sú to chlamýdie. Nakazil si ešte v Peru. Ty si mal určite iba mierne príznaky,možno si iba kýchal alebo kašľal. Jednoducho si to prechodil. Tvoj imunitný systém v Peru zosilnel. Ale keď si sa vrátil sem..."stíchla som. ,,Oni sa s ničím podobným nestretli. Ich imunita nie je taká silná ako tvoja."
,,Bol som to ja?"Fela sa postavil a tvár si zaboril do dlaní. ,,Pre boha. Dá sa to liečiť?"pozrel na mňa.
,,Naozaj je chorý každí?"uisťovala som sa.
,,Každí."šepol.
,,Dúfam,že budem mať dosť liekov. Alexa sme nevedeli zohnať. Pokúsim sa rozdeliť lieky tak,aby sa ušli každému. Kofi sa pokúsi spojiť s Lukasom,možno má nejaké zásoby aj on. A poprosí ho,aby prišiel pomôcť."ako som to hovorila Felovi,rozhliadala som sa okolo seba.
Dúfala som,že niekde zbadám Jacka.
Že sa niekde objaví a ja sa môžem ubezpečiť,že je naozaj v poriadku.
,,Kde je?"pristúpila som k Felovi a s napätím som čakala na jeho odpoveď.
Fela mlčal.
Nervózne som prešľapovala z nohy na nohu.
Fela sklonil hlavu.
Toto neveštilo nič dobrého.
,,Katie. Ja..."zmĺkol. ,,Jack..."
,,Fela! Hovor už!"ruky sa mi začali triasť,v hrdle sa tvorila hrča.
Pane bože. Jack!
,,Keď ochorel aj otec,musel som byť často pri chorých ja. A vtedy jeho muži využili situáciu a chceli sa za otca a všetkých chorých pomstiť."
znova ostal ticho.
V tichu ostala moja otázka stále nezodpovedaná.
Je Jack ešte na žive?
Oči som si privrela a potláčala som vzlyk.
Moje predchádzajúce domnienky,že ho zbili alebo týrali sa rozplynuli ako hmla.
Pred sebou som mala Jackovo bezvládne telo,bez duše a bez života.
Rýchlo som pokrútila hlavou.
Nie! To nie je možné.
Jack!
,,Zbili ho."povedal Fela potichu,skoro nečujne.
Pozrela som na neho.
,,Veľmi."sklonil hlavu.
Všetko to bolo zbytočné?
,,Ale veď si sľúbil,že sa mu nič nestane."spustila som plecia a prerývane som sa nadýchla.
,,Ja viem. Prepáč."Fela pristúpil ku mne.
,,Kde je?"hľadela som mu do očí.
,,Išiel po vodu."Fela kývol hlavou smerom,kade Jack odišiel.
Trocha mi odľahlo,ale pokojná budem až vtedy,keď ho konečne uvidím.
Je v poriadku. Asi. Dúfam.
,,Choď za Kofim. Ja pôjdem za ..."stíchla som. V diaľke,na druhej strane dediny stál on.
Ten,ktorého som neskutočne chcela vidieť.
Ten,o ktorého som sa za posledné dni neskutočne bála.
Z diaľky vyzeral byť v poriadku.
Na ramene mal veľký sud,v ktorom bola určite voda.
Svaly na rukách sa mu napínali,vyzeral byť zamyslený.
Akoby ani nevnímal okolie.
Pozrela som na Feluho. Naznačil,aby som išla za ním.
On jediný vedel,že mi dvaja...
On jediný bol svedkom toho,že pred pár dňami sme sa pobozkali.
S úsmevom a trocha zahanbená som sklonila hlavu.
Kráčala som rýchlo.
Jack ma ešte nezbadal,hľadel do zeme.
Keď sa vzdialenosť medzi nami skrátila na polovicu,tašku z ramena som hodila na zem.
Možno ten zvuk bol príčinou toho,že sa pozrel hore.
Keď ma zbadal,zastal a ja som sa s úsmevom rozbehla.
Stál nehybne a sledoval ma.
Každým mojim krokom mi úsmev z tváre mizol.
Keď som bola od neho na tri kroky,sud z ramena pustil na zem a ďalej čakal.
Nečakala som na nič a v okamihu som sa mu hodila do krku. Nahlas som vydýchla,trocha sa od neho odtiahla,pozrela mu do očí a pobozkala ho.
Vo chvíli,keď sa nám pery dotkli,zo mňa opadol všetok strach,neistota a bola som vďačná všetkým tam hore,že je Jack konečne pri mne.
Jack ma jednou rukou objal okolo pásu a druhú si dal na môj chrbát.
Pritiahol si ma ešte bližšie k sebe.
Hoci sme boli od seba iba niekoľko dní,mne to pripadalo ako večnosť.
Pery som tých jeho odtiahla až vtedy,keď som už nutne potrebovala vzduch.
Čelo som si oprela o to jeho a ticho vzlykla.
Jack sa mierne zapotácal a spustil sa na zem.
Kľačal na zemi so sklonenou hlavou.
,,Pane bože. Jack."šepla som roztraseným hlasom.
Kľakla som si k nemu,jeho tvár chytila do dlaní a prinútila ho,aby sa na mňa pozrel.
Ten pohľad mi vyrazil dych.
Jack bol na smrť unavený,špinavý,pod očami čierne kruhy,pery popraskané a bola aj roztrhnutá. A čo ma znepokojovalo viac,aj zapálená. Keď som sa lepšie prizrela,pod okom mal aj modrinu.
,,Jack."šepla som.
,,Vrátila si sa."usmial sa.
,,Áno vrátila."usmiala som sa na neho.
Usmial sa,spustil plecia a sadol si na lýtka. Nahlas si vydýchol.
,,Jack,ty horíš."začala som mu hladiť tvár a nakoniec som dlaň nechala na jeho čele. ,,Pane bože,Jack."znova som ho pohladila po líci. ,,Jack. Tak som sa bála,že sa ti..."
,,Som v poriadku. Len som unavený."usmial sa a odhrnul mi vlasy z tváre. ,,Si taká krásna."šepol.
Usmiala som sa so slzami na krajíčku.
Bola som neskutočne šťastná,že som pri ňom,že sa ho môžem dotýkať,že ho môžem pohladiť,že ho...
Môžem pobozkať.
,,Asi už blúzniš."ticho som sa zasmiala,pohladila ho po líci a po líci sa mi skotúľala slza.
Neváhala som ani sekundu,priklonila sa k nemu a nežne ho pobozkala.
Iba krátko. Celé to trvalo iba pár sekúnd. Sykol,keď som sa svojimi perami dotkla jeho roztrhnutej. Čelo som si oprela o to jeho a slzy pustila vlastnou cestou.
Ticho som vzlykla. ,,Tak som sa o teba bála."mierne som sa odtiahla a pozrela mu do očí. ,,Prepáč,že to trvalo tak dlho."
,,To nič. Hlavné,že si tu."pohladil ma po líci a pritom mi zotrel slzy. ,,Som OK."usmial sa. ,,Len sa musím vyspať."
,,Poď. Pomôžem ti vsať."postavila som a ponúkla som mu ruku.
S úsmevom ju prijal.
Zbadala som,že sa chytil za bok.
Pozrela som mu do očí,sklonil hlavu.
Ustúpila som o krok a začala mu vyhŕňať špinavé tričko.
Prstami som jemne prešla po modrine,ktorá sa tiahla od brucha až k jeho hrudi.
Silno som si zatvorila oči a ruky spustila vedľa tela. ,,Prepáč mi to."šepla som.
,,Nie je to tvoja chyba."chytil mi bradu a donútil ma pozrieť sa mu do očí. ,,Počuješ? Nie je to tvoja vina. OK?"
Prikývla som a hlavu znova sklonila.
,,Kde bol Fela?"spýtala som sa potichu. Veď sľúbil,že sa postará o to,aby mu neublížili.
,,Fela mal plné ruky práce s chorými. A keď ochorel aj Maphenzi,muži sa nahnevali."Jack hovoril potichu.
,,A svoju zlosť si vyvŕšili na tebe."pozrela som na neho.
,,Nezazlievam im to. Báli sa."Jack sa zohol po sud.
,,Ja to zoberiem."pristúpila som k nemu a chytila mu ruku.
,,Je to ťažké."usmial sa.
,,Nevadí."povedala som rozhodne,pustila mu ruku a chytila úchytku suda.
,,Vrátim sa po to neskôr."teraz mi chytil ruku on.
Vzhliadla som k nemu.
Zdvihol obočie.
,,OK."pustila som sud.
Objala som Jacka okolo pásu a vykročili sme.
Chcela som mu byť oporou.
,, Alex?"spýtal sa potichu.
,,Nevedeli sme ho zohnať."pošúchala som sa po pere.
,,Ty si to zvládla sama?"objal ma okolo pliec a trocha sa o mňa oprel,druhou rukou si pridržiaval narazený bok.
Prikývla som. ,,Musela som." vzhliadla som k nemu.
,,Ja som ti to hovoril."usmial sa.
,,Áno."šepla som a znova som pozrela do zeme.
,,Asi som sa nakazil tiež."povedal potichu.
,,Kašleš?"pozrela som na neho.
Záporne pokrútil hlavou.
,,Máš nejaké príznaky chrípky? Okrem tej horúčky? Nebolí ťa hrdlo?"
,,Nie."znova pokrútil hlavou.
,,Tak to nebude to. Pil si dosť?"vzhliadla som k nemu so zdvihnutým obočím.
,,Nie."usmial sa. ,,Vody je málo. Nevedel som,kedy sa vrátiš. Svoj podiel vody som rozdelil medzi chorými."
,,Tak to bude dehydratácia."pohladila som ho po líci. ,,Ale pre istotu ti spravím testy."
,,OK."prikývol.
,,Poď,sadni si."ukázala som na lavičku.
,,Nie. Pomôžem ti."posadiť sa nechcel.
,,Ani náhodou. S Kofim to zvládneme. Tebe bude tiecť soľný roztok a budeš odpočívať."hlavou som kývla k lavičke.
,,Nie."pokrútil hlavou. ,,Nepotrebujem to."
,,Nehádaj sa so mnou. Zdravotník som ja alebo ty?"zastavila som sa.
,,Ty."usmial sa.
,,Tak?"
,,OK."prikývol a sadol si.
,,A tú ranu ti musím vyčistiť. Aj tak ju už máš zapálenú."kráčala som pre tašku.
,,To nie je nič."prstom sa dotkol pery a skoro nečujne sykol.
,,Nič,však?"pozrela som sa na neho.
,,Si tvrdohlavá."usmial sa a pošúchal si stehná.
,,Ja viem."mykla som plecami.
,,Našla si ho?"vo dverách sa objavil Kofi a hľadel na mňa.
S úsmevom som naznačila,aby sa pozrel na druhú stranu.
,,Jack,kamoško."Kofi si vydýchol a išiel k Jackovi. ,,Vyzeráš...Hmm... Zničene."zasmial sa.
,,Vďaka. Presne to som chcel počuť."Jack sa postavil a bratsky sa s Kofim objal.
,,Si OK?"spýtal sa Kofi a pritom si ho prezeral.
,,Už áno."pozrel na mňa a usmial sa.
,,To som rád."Kofi potľapkal Jacka po ramene,potom pristúpil ku mne. ,,Vnútri to nevyzerá ružovo."povedal potichu.
Silno som si zatvorila oči a prikyvovala.
,,OK. Pôjdeš k jeepu a pokúsiš sa spojiť s Lucasom."pozrela som na neho.
,,To som chcel ešte v Sondu."vyčítavo mi pozeral do očí.
,,Ja viem."kyslo som sa usmiala.
,,Lucasa? Načo?"spýtal sa Jack.
,,Ako posilu. S Kofim toľko chorých nezvládneme."pošúchala som sa po čele.
,,Veď som tu aj ja."Jack spravil krok ku mne.
,,Nie! Tebe bude tiecť infúzia a budeš odpočívať."naznačila som mu,aby si sadol.
,,Ja to zvládnem."spravil ešte jeden krok.
,,Jack. Nechci ma naštvať."ruky som si prekrížila na prsiach.
Kofi sa ticho zasmial.
,,Je ti niečo smiešne?"pozrela som na neho so zdvihnutým obočím.
,,Nie."ruky si zdvihol na obranu. ,,Len mi to chýbalo."
,,Čo?"spýtala som sa nechápavo.
,,To vaše hašterenie."usmial sa.
Sklonila som hlavu a s úsmevom som ňou pokrútila.
Keby si len vedel,že ja sa o Jacka iba bojím.
,,OK. Zavoláš Lucasovi. Povedz mu aby priniesol aj antibiotiká,soľné roztoky a vodu. Veľa vody."hľadela som na Kofiho.
Prikývol a o chvíľu zmizol.
,,A ty poď so mnou."postavila som sa pred Jacka.
,,Kam ideme?"spýtal sa.
,,Do Felovho domu. Vyčistím ti ranu a napojím infúziu."
,,Ale..."Jack chcel protestovať,ale hneď ako som pokrútila hlavou prestal rozprávať.
Sklonil hlavu a išiel za mnou.
Posadil sa pred dom a ja som mu začala čistiť ranu.
,,Prečo to nerobíš vnútri?"pozeral na mňa.
,,Vnútri je tma."odpovedala som stroho.
,,A? Bojíš sa ma?"usmial sa.
,,Nie. Ale nič by som nevidela."pozrela som mu do očí.
Ticho sykol,keď som sa dotkla rany dezinfekčným roztokom.
,,Prepáč."šepla som. ,,Ešte chvíľu a bude to hotové."tampónom som znova prešla po rane.
Jack ďalej trpel ticho,už nevydal zo seba ani hlások.
,,Hotovo."usmiala som sa na neho,keď som mu peru prelepila.
,,Vďaka."šepol.
Z tašky som vybrala fľašu vody a utierku. Trocha som ju namočila a začala mu utierať z tváre špinu.
Celý čas ma pozoroval.
,,Čo?"spýtala som sa potichu.
,,Nič."usmial sa.
,,Lucas tu bude za dve hodiny."za chrbtom som počula Kofiho hlas.
Otočila som sa k nemu. ,,OK. Pristavíš jeep k nemocnici?"pri slove nemocnica som ukázala úvodzovky. ,,Napojím Jackovi infúziu a o desať minút som tam."
,,Ako rozkážeš."usmial sa a znova zmizol.
,,Vyrovnaj ruku."z tašky som vybrala potrebné veci a vydezinfikovala miesto vpichu.
,,Je to naozaj nutné?"Jack prižmúril oči.
,,Áno je. Horúčku máš kvôli dehydratácii. Doplníme tekutiny a o dva dni budeš v poriadku. Hádam sa nebojíš ihly?"usmiala som sa.
,,Nie?"znelo to ako otázka.
Ticho som sa zasmiala. ,,OK. Chrobáčik. Nádych."
O pár minút už ležal na posteli a z ruky mu trčala hadička.
,,Oddýchni si. O pár hodín sa na teba prídem pozrieť. OK?"pohladila som ho po líci.
Prikývol.
Z dverí som mu ešte raz zamávala.
Kým prišiel Lucas s posilou a zásobami,naše sa práve minuli. Nestačili ani na polovicu ľudí.
Bola som mu nesmierne vďačná,že prišiel tak skoro.
,,Jack?"spýtal sa,keď sme skončili.
,,Oddychuje. Má za sebou náročné dni."usmiala som sa pošúchala som si oči.
,,Ako vidím aj ty."umyl si ruky.
Mykla som plecami.
,,Prečo si sa neozvala skôr? Prečo si nedala vedieť,že máš problémy?"pristúpil ku mne.
,,Nechcela som,aby si sa sem nahrnul ako divoká voda a ešte viac ich vystrašil."usmiala som sa.
,,OK. Hlavné je to,že ste obaja v poriadku a onedlho budú aj oni."pozrel sa okolo seba.
Prikývla som.
,,Pôjdem sa pozrieť na Jacka."prehrabla som si vlasy.
,,OK. A na chvíľu si oddýchni aj ty. Už to tu zvládnem."Lucas sa napil vody a jednu fľašu hodil aj mne.
,,Určite?"tiež som sa napila.
,,Určite. To najťažšie máme už za sebou. Myslíš si,že nezvládnem vymeniť jeden soľný roztok?"zdvihol obočie.
,,OK. Prepáč."zasmiala som sa a zdvihla ruky na svoju obranu. ,,O pár hodín sa stretneme."
Keď som vošla do Felovho príbytku,Jack pokojne odfukoval.
Pohladila som ho po líci.
Pomrvil sa a mierne otvoril oči.
,,Ahoj."šepla som.
Usmial sa.
,,Ako sa cítiš?"
,,Oveľa lepšie. Vďaka."chytil mi ruku a stisol ju.
,,To som rada."usmiala som sa.
Vymenila som mu soľný roztok,skontrolovala mu teplotu,ktorá sa našťastie znižovala a sadla som si vedľa neho.
Jackova dočasná posteľ bol matrac na zemi.

,,Vyzeráš byť unavená."pohladil ma po ramene.
,,Aj som."vydýchla som všetok vzduch z pľúc.
,,Poď si na chvíľu oddýchnuť."šepol a vtiahol ma do objatia.
Neprotestovala som. Nohy som si vyložila na matrac a hlavu oprela o jeho rameno,pritom som dávala pozor na hadičku.
Nahlas som sa nadýchla a zatvorila oči.
Ležali sme ticho.
Jack ma hladil po ramene a chrbte.
Jeho hladenie som si vychutnávala až dovtedy,kým som nezaspala.

Emma Albon

Liked by:harrystyles,austin_m,
harrymyheart,lorra1 and 346 892
others

Emma Albon Malé rozptýlenie po náročných dňoch. Najmenši členovia kmeňa sa prvýkrát vidia na fotkách.
Čo poviete,no nie sú na zjedenie?

harrystyles  rozkošné ☺️☺️

austin_m milujem tvoje fotky 😍🥰

Emma Albon  ja milujem vás 😘

lorra1 mohol by mi už niekto pivedať,kto to je? Ale fotka je fakt perfektná

wiew all 3 576 comments

Dúfam,že sa Vám časť páčila a tiež sa tešíte,že Jackovi sa nestalo nič.
S ❤ K