The tale of Isrundil

Prológ

Jedno jesenné ráno dračí strážci uvideli na obzore lode. Veliteľ strážne poslal o nich správu pre starších. Idhren, syn najmúdrejšieho staršieho, bol poslaný ku elfskému kráľovi a Enrut, syn najsilnejšieho, bol poslaný k trpaslíkom. Kráľ elfov, Tawardil, spolu s trpasličím kráľom, Broukrulimom, súhlasili s drakmi a prichystali sa na ich privítanie. V prístave mesta Aquindal zakotvila jedna z 20 lodí. Vtedy vkročili ľudia prvýkrát do Isrundilu. Draci, trpaslíci a elfovia ich milo privítali hoci ešte nevedeli čo ich čaká. Pre ľudí pripravili hostinu a tí ju aj prijali. Pili a hodovali do ďalšieho dňa spolu s posádkou ostatných lodí. Kráľ ľudí Aren porozprával prečo odišli zo svojej krajiny.

Aren- Naše polia sa stali neúrodnými potom čo nasiakli krvou našich nepriateľov, lesia vyhoreli a zvieratá zmyzli. Tú vojnu sme vyhrali, ale za akú cenu? Stratili sme všetko. Rozhodol som sa, s niekoľkými ďalšími, vydať na more hľadať novú zem pre môj ľud. A tak som našiel, jak ju voláte, Isrundil.

Tawardil- A my vás tu vítame, milý Aren. Na severe sú lesy obývané mnohými zverami ktoré môžete loviť a zem na ktorej môžete pestovať vaše rastliny. Pošleme pre tamojší ľud správu aby vás privítali podobne ako tu.

Aren- Sme neskutočne vďační. Ako sa vám môžeme odvdačiť?

Idhren- Váš čas ešte príde. Môj otec vždy spomína legendu ktorá hovorí o novej rase a o jedincovi ktorý znova prinesie mier po dlhej vojne.

Aren- Môj dračí pán, sľubujem že budeme s tunajším ľudom žiť v mieri. My aj naši potomkovia.

Idhren- Legenda hovorí o niečom inom ale možno je to len výmysel s ktorým uspávame mláďatá.

Po tejto hostine sa ľudia vybrali na sever. Roky plynuli a všetci žili v mieri ako to Aren sľuboval. Zo starej krajiny ľudí prichádzali nový obyvatelia. Draci im nikdy úplne neverili, trpaslíkov to veľmi ani nezaujímalo. A elfovia? Tí sa s nimi spriatelili ale vždy ostali verní prírode. Žiaľ kráľ Aren po mnohých rokoch vlády umrel. Zakrátko umrela aj kráľovná od žiaľu. Na ich pohreb prišli všetci predstavitelia miest a stovky obyčajných ľudí. Dokonca aj dračia rada. Pre ľudí to bola obrovská pocta. Vtedy ešte mladý Areon, kráľov syn, smútil ale nie na dlho. Keďže ešte bol príliš mladý vo vládnutí, pomáhali mu radcovia. Tí chceli len jedno, celú krajinu pre seba. Nahovorili Areonovi že mu otec celé detstvo len ubližoval. Netrvalo ani týždeň aby ho presvedčili že každý mu chcel len zlo. Mesiac po pohrebe svojich rodičov sa dal korunovať a zakázal aby sa vyslovovalo meno starého kráľa. Elfovia, potom čo videli čo sa z malého chlapca stalo, sa utiahli do lesov ktoré ešte nezničil. Draci prisahali že sa k ľuďom už nikdy nepriblížia a už z ostrova Narovon nevyleteli. Trpaslíci sa ešte hlbšie zakopali do vrcholov Nrogr a vytvorili si v nich obydlia. Jediné trpasličie mesto ktoré nebolo v horách bolo Lenb. So začiatkom vlády Aerona začala aj temná doba pre ľud Isrundilu. Legenda sa začala napĺňať.