,,Raz sa to dozvieš, teraz ideme niekde, kde ťa nikto nenájde",povedal a ďalej sa venoval ceste.
Podoprela som si hlavu rukou. "Ako mu mám ujsť"?vrtalo mi hlavou. Veď toto nie je normálne.
Určite ma budú hľadať veď som ešte neplnoletá.
,,Vysadaj",zastal pri dákom starom dome a otvoril dvere od auta.
Radšej som vysadla a poobzerala som sa po okolí.
Na vôkol sú lesy a nič iné.
Auto nechal stáť pred domom a išiel ku vchodovým dverám.
Otvoril ich. ,,Amelia!"zvolal na mňa ,aby som išla k nemu.
Prišla som k nemu a vošla do domu. Vyzerá to tu akoby tu už 20 rokov nikto nebol.
Pohľad Bena.
,,Sadaj"!ukázal som na gauč.
Nechcem sa a ňou takto rozprávať,ale musím.
Keby som ju sem teraz nedoviezol,bola by už niekým kým nechcem aby bola.
Prišiel som do kuchyne a vybral pohár zo skinky. Umyl som ho v umývadle a nalial doň vodu.
,,Na",podal som jej pohár.
Vzala si ho a napila sa.
,,Môžeš mi už konečne povedať o čo ide?"povedala vážnym hlasom. Neviem, či jej to mám povedať. ,,Noo povedzme ,že pracujem pre jednu spoločnosť a jej majiteľ sa znova ožnil a chce aby si sa zaučila a o dva roky nastúpila ako šéfka oraganizácie. On s tým už ževraj nechce mať nič spoločné",povedal som.
,,Prečo práve mňa"?spýtala sa nechápavo.
,,No vieš kedy si naposledy videla tvojho otca?".
Zamyslene sa pozrela a napila sa.
,,Pred dvanástimi rokmi",povedala.
,,Noo tak on je ten človek čo ťa unáša. Ja nechcem aby si bola šéfka nelegálnej oranizácie na predaj zbraní",povedal som a chytil ju za ruku.
,,Prečo sa do toho staráš možno by som v tom bola dobrá",odtrhla sa odo mňa a sadla si o kúsok ďalej.
,,Vážne to chceš?"spýtal som sa.
Samozrejme jej to nedovolím. Nechcem ,aby bola za pár dní mŕtva.
,,Nie ,ale možno to bude lepšie než byť tu teraz s tebou",zaškerila sa. Tak nie žeby bola rada, že nemusí predávať zbrane alebo robiť ešte niečo horšie, ale ona sa ešte bude sťažovať.
,,Tak ako chceš",schytil som čienu pásku ,ktorú som mal položenú na stole. Obviazal som jej ju okolo rúk. Bránila sa ,ale to jej nepomohlo. ,,Prestaň",stále zo sebou mikala. ,,Ty si sa sťažovala",povedal som jej chladno. Schytil som ju za ruku a ťahal dole schodmi do pivnice.
,,Dokiaľ sa neupokojíš budeš tu zavretá",hodil som ju na pohovku a zamkol vchod do pivnice.
Zazvonil mi mobil. Zdvyhol som ho.
,,Kde je? Už tu mala byť",povedal Ameliin otec.
,,Nikdy vám ju nedám",odpovedal som a vypol to.
Idem na chvíľu domov ,aby sa mama o mňa nebála.
Zatiaľ ju tu nechám. Tu ju nikto nenájde.
Pohľad Amelie
On ma tu nechal. Čo mám teraz akože robiť? A čo mama s Jeremym? Určite ma budú hľadať. Teda aspoň dúfam.
Ľahla som si na pohovku a zavrela oči.
Ahojte dúfam, že sa vám táto časť páčila. Ak áno dajte vote alebo napíšte komentár.
Love you
