Jeden pre druhého

Narodeninový špeciál

Tento špeciál venujem jednej úžasnej osôbke, ktorá má dnes sviatok.
Ema_Luna
Ešte raz ti prajem všetko najlepšie a uži si oslavu! J

  „Nezablúdime?" opýtala sa ma moja staršia sestra. Sedeli sme v požičanom deväťmiestnom aute a práve prichádzali na ostrov.
  „Čoby sme zablúdili, Kukyna? Poznám si to tu ako doma. Veď ten ostrov som vymyslela ja!"
  Neodpovedala mi, ale cítila som, ako sa usmieva. Obe sme mali dobrú náladu a nič ju nemohlo zničiť.
  Kuky šoférovala a ja som držala v rukách jemné a krehké prekvapenie pre oslávenkyňu.
  (Inak, Kuky sa volá Kika, ale nemá rada, keď ju tak voláme).
  Zaparkovali sme pri Lucindinom dome, ktorý bol pri začiatku dediny a najprv vyzdvihli ju a Danyho. Potom sme vyzdvihli Greenfieldovcov a tetu Davisovú.
  Čakala nás dlhá cesta.
  Deti ju našťastie celú prespali a my ostatní sme sa rozprávali.
  Až ma prekvapilo, ako je možné, že mi nerobí problém konverzovať s nimi po anglicky.
  Konečne sme prišli do Partizánskeho! Už sme boli všetci unavení.
  Vystúpili sme a zazvonili pri dverách paneláku.
  „Kto je?" ozval sa v slúchadle Emkin hlas.
  „Priniesli sme vám letáky!" povedala som zmeneným hlasom. Dúfala som, že nedostanem odpoveď: „Nechajte to v schránke!" Našťastie sa ozval bzučiak a dvere paneláku sa otvorili.
  Keď sme prišli na ich poschodie, dvere už boli otvorené a stála v nich Emka. Nehovorila som nič, len som sa jej vrhla okolo krku. Darček mala v rukách Kuky.
  „Všetko najlepšie ti prajem," Podala som Emke ruku, keď nás už pustila dnu. A potom som povedala svoju gratuláciu. Po mne prišla na rad Kuky a potom sme Emke predstavili obyvateľov ostrova, ktorí boli dnešným prekvapením.
  „Čožeee?" Emka bola prekvapením a nadšením celá bez seba. Vôbec jej neprekážalo, že jej gratulovali po anglicky. Porozumela im a zakaždým sa usmiala a povedala: „Thank you. Thank you very much."
  Každý jej odovzdal aj svoj darček. Odo mňa a Kukyny dostala náušnice v tvare srdiečka, ktoré sme jej spoločne vybrali. Od Lucindy praktické vrecúško na drobnosti, ktoré jej ušila, kým Daniel spal, od tety Greenfieldovej dostala krásne natrhané a naaranžované oleandre, na ktoré dala taký dobrý pozor, že počas tej dlhej cesty nezvädli a od Tety Davisovej misku, ktorú jej sama vyrobila na hrnčiarskom kruhu. Ten kruh bol na ostrove raritou, mala ho len pani Davisová.
  „Ďakujem," usmievala sa Emka. „Poďte ďalej!"
  „Počkaj," povedala Kuky a podala mi do ruky tanier.
  „Ešte máme pre teba jeden darček," ujala som sa slova.
  „Juuuuj, čím som si to zaslúžila?" rozplývala sa Emka.
  „Posiela ti ho naša mamka." A podala som jej tanier s tortou v tvare srdca, s dvoma postavičkami – mnou a Emkou.
  „Jééééj, to je zlaté! To je tak cute! Ďakujem!" Hovorila Emka, kým si jemne ohmatala svoju tortu.
  Sadli sme si v obývačke, Emkina mamka nakrájala tortu a všetci sme potom spolu sedeli a rozprávali sa.
  „Ďakujem, že ste prišli!" povedala nám odrazu Emka. Sedela v kresle uprostred nás a pestovala na rukách Daniela.
  „Aj my ďakujeme, že sme mohli prísť." Povedala som.
  Nie len ja som nemala problém s anglickou konverzáciou, ukázalo sa, že aj Emke to ide.
  Keď sme večer museli odísť, bolo nám to ľúto, ale Emka bola šťastná a my s ňou.
  Keď už boli všetci za dverami a ja som sa lúčila s Emkou (nám dvom rozlúčka trvala najdlhšie), povedala mi:
  „Ďakujem ti, Tery, to bolo také úžasné! To bol ten najkrajší darček! Že si prišla ty, Kika a obyvatelia ostrova, ktorých som mala a mám tak rada!"
  „Aj ja ich mám rada. A mám rada teba." A poriadne silno sme sa stisli. 
  Každá sme si zobrali po jednej tvrdej cukrovej ozdobnej postavičke. Emka si nechala mňa a ja ju. „Týmito postavičkami budeme navždy prepojené." Vysvetlila som jej. A ona sa len spokojne usmievala.

  „Milé dievča," povedala mi neskôr v aute pani Davisová. „Ďakujem za to, že som ju mohla spoznať." pridala sa Lucinda. Teta Greenfieldová nepovedala nič, lebo mala v očiach slzy. Emka a jej dobré srdce ju dojali!