Bol horúci letný deň. Lucinda mala veľa roboty, bolo treba navariť, upratať, všetko vyprať, zaplátať jej nohavice, zašiť rukáv Danielovho trička, ktorý sa rozpáral, keď minule spadol rukou na kameň.
Daniel pobehoval okolo domu a neskutočne sa nudil.
„Mami?" oslovil Lucindu, keď zastál za ňou. Tá prala v koryte šaty a ani si ho nevšimla.
„Mami?" zopakoval opäť Daniel. Lucinda ho opäť nezaregistrovala.
„Maaaaamiiiii!" zvolal jej tesne pri uchu. Lucinda sa mykla a vypraté nohavice vkĺzli naspäť do koryta.
„Čo sa deje, zlatíčko?"
„Idem za Christy."
„Dobre. Ale... Jej babička bude teraz spať a Christy bude pri nej." Povedala Lucinda, hľadiac do neba na oblohu. Slnko stálo akurát najvyššie, bolo poludnie.
Daniel najprv vyzeral sklamane, no vzápätí sa rozžiaril.
„Tak... sa pôjdem člnkovať. Pôjdeš so mnou?"
Lucinda sa otočila na syna a zamračila sa.
„Dany, vieš, že mám prácu. Počkaj ešte chvíľu, dokončím to a pôjdeme spolu!"
„Ale ty máš stále len prácu! A ako dlho bude tá chvíľa trvať?"
„Kým bude slnko na druhej strane ostrova."
„Ale veď to už čochvíľa začne zapadať!" vykríkol Daniel.
„Tak pôjdeme zajtra. Samého ťa nepustím!" skonštatovala rázne Lucinda.
„A prečo? Veď sa mi nič nestane!"
„O tom našťastie ty nerozhoduješ! Ja som povedala, že ťa nepustím a moje slovo platí!"
Nechcela byť nepríjemná, ale bola poriadne nervózna, slnko jej pražilo na chrbát, pot sa jej lial dolu telom a už ju začínala bolieť hlava. Lenže robota sa za ňu sama nespraví.
Skúšala do nej zasvätiť aj Daniela, lenže keď sa prania chytí osemročný chlapec, skončí to tak, že viac vody skončí na zemi ako na oblečení, ktoré skončí nedobre vypraté a ožmolené. Daniel nikdy neprišiel na chuť ženským prácam.
Chýba mu otec, pomyslela si zavše Lucinda. Chýba mu otec, s ktorým by mohol robiť poriadne chlapské roboty!
„To nie je spravodlivé!" zvolal Daniel a rozbehol sa za dom.
„Parom aby to vzal!" zahrešila Lucinda a vybrala vypraté veci z koryta. Zavesila ich na šnúru a pobrala sa za Danielom. Už by mal vychladnúť.
„Prepáč, zlatíčko, nechcela som byť taká nervózna!" poprosila o prepáčenie, keď našla Daniela, ako sa lopotí s člnom.
„V poriadku." Odpovedal Daniel a ani nezdvihol zrak od člna.
„Ale samého ťa na more aj tak nepustím!" Odpovedala Lucinda. Najradšej by tú robotu nechala tak, no ťažila ju, kvárila, trápila... Ona bola už raz taká. Keď si vzala do hlavy, že niečo urobí, musí to byť hneď.
„Maaaaamiiiii, prosím, nepôjdem ďaleko, iba tu, do zátoky!"
„Dany, do zátoky nie!" povedala Lucinda rázne a trpezlivo zároveň.
„Ale prečo nie??? Veď je to iba zátoka!"
„Nie je to bezpečné." vyhŕkla Lucinda dúfajúc, že už nebude musieť nič vysvetľovať. Lenže Danielovi to nestačilo.
„Veď je to len zátoka!" zopakoval opäť.
„Nie!" Lucinda opäť zareagovala prchko.
„Prečo zase kričíš?" Už sa naozaj hneval aj Daniel.
„Prepáč, ale do zátoky ťa nepustím!"
„Prečo? Nikdy som tam nebol!"
„Ani nikdy nebudeš!" odpovedala Lucinda a viac to neriešila. Považovala vec za uzavretú. Daniel však nie.
„Dobre. Budem sa teda nudiť tu!"
Lucinde sa uľavilo, že s ňou už nebude bojovať a na zátoku zabudne. Ale Daniel nezabudol...
Spoza domu vybral čln a odniesol ho k moru.
Tam si vyzliekol tričko, aby nenamoklo a vkĺzol do člna. Vzal do rúk veslá a vydal sa na objavujúcu cestu.
Ahojteee. Z Daniela sa nám teda vykľul rebel! Čo si myslíte, že sa stane v zátoke? A prečo ho tam podľa vás Lucinda nechcela pustiť? Zaujímajú ma vaše názory. :)
YOU ARE READING
Jeden pre druhého
RomanceLucinda žije sama, odkedy jej zomrela babička. V deň, keď je 10 rokov odvtedy, čo stratila najmilovanejšiu osobu, ide Lucinda na pláž. Prechádza sa a vybavuje si v hlave všetky krásne spomienky, ktoré spolu prežili. V ten deň, v tú chvíľu príde do j...