LIN (Tom Holland) @hiimtomholland

💙11💙

,,Ňaah. Nemyslím si, že vedia, akého agresívneho zamestnanca tu zamestnávajú. Aj keď. Ja mám o tom čo hovoriť." už sme sedeli v reštaurácii a vychutnávali sme si jedlo.
,,Pff. A keby len ju. V tomto hoteli sa mi toho už toľko stalo."
,,Vážne?  Vážne Tom? A to je napríklad čo? Pretože ja si osobne myslím, že JU už žiadny príbeh neprekoná."
,,Noo. Napríklad to, že som tu spoznal teba." ostali sme ticho. Pousmiala som sa ale úprimne som nevedela, čo na to povedať a tak môj mozog, alias Mušu zasiahol.
No dievča.
Poviem ti.
Ti máš ale šťastie.
Prídeš simpatická a možno aj pekná tej naj sexbombe a ti si ticho.
Agh Mušu...prečo len existujú mozgy.
,,Haha. Tak vtipné, až som sa zabudla smiať." pery som roztiahla do priamej línie a stala k sebe.
,,Ja som to myslel ale..." znervóznela som, pretože keď to prichádza z ľuďmi do bližšieho kontaktu, nemám moc šťastie. Bola som nervózna. Keďže som nevedela, čo nato povedať, skočila som mu proste do reči.
,,Mám to brať ako rande?" zatvárila som sa napol kiselo a napol spítavo.
,,Napríklad." siroko sa usmial.
,,Inak. Čo sa ty teda stalo? Nejaký vtipný príbeh...nech mi zdvihneš náladu." keby som mohla, najradšej by som si dala ruku na tvár a lamentovala toho, že sme to kedisy vôbec začaly rozoberať.
,,To ti nestačí moja príromnosť? Hah. Takže. Mmmmm. Dobre teda. Jak si milejdy praje." aj napriek tomu sa namňa naďalej pekne usmieval a vo mne začal zase horieť plamienok nádeje. Fuh.
,,Tak teda. Kde začať. Keď som prišiel do tohto hotelu úplne po prvý krát, vtedy som sa mal mimochodom prvý krát stretnúť s Robertom a personál, ktorý ma tu sprevádzal, ma prvý krát zaviedol nie za ním, ale za jeho dablérom. Poviem ti, už na začiatku mi na ňom niečo nesedelo, no povedal som si, že v realite predsa nemusí vypadať jak na filmovom plátne. No nie? A k tomu, vyzeral uplne ako jeho dvojička. Tak som bol z toho taký, že O mOj BoŽe! To Je RoBeRt DoWnEy JuNiOr!! No potom sa z rohu vynoril reálny ON. Keď som sa naňho pozrel, nemal som v sebe už toľké nadšenie a tak som si povedal len, že oh, to je RDJ. Cool. Musím ti povedať, mal to premyslené." všetko mi to rozprával s toľkým nadšeným, že sa nešlo nezasmiať, hlavne Na tom, jak stvárnil svoje minulé nadšenie.
Takto sme prekecali ešte dobrú pól hodinku. Keď sme sa pobrali von, bola už skoro tma a tak náš nápad ísť ešte do parku padol.
Vybrali sme sa späť na hotel.
Pred hlavnými hotelovými dverami dal Tom svoju ruku prudko predomna.
,,Čo to robí..."
,,Ššš." dal si prst na pusu.
,,H h? " mavla som po ňom rukami.
,,Aha kdo tam sedí." ukázal na schody, ktoré boly cez sklenené vchodové dvere vidieť.
,,Oh. Misis Ak hneď teraz nezastavíš, hodím po tebe tekvicu. Alias upratovačka." odplížili sme sa za Tuju, ktorá bola pri dveroch. Tam sme si čupli a pozorovali ju, čo robý.
Konkrétne čo nerobí. Iba tam na tých schodoch sedela, v ruke stískala jednu tekvicu. Zjavne poslednú, pretože ostatné, čo som zaregistrovala boly už použité ako dekorácia.
,,Kuká do blba. Jak záživné. Hmm... Tom? "
,,Áno? "
,,Pripadám si jak na nejakej misii. A ona je ten pacifický oxid, ktorému sa musíme vyhnúť."
,,Hah. Vážne? Cítim sa podobne. Vieš čo? Skúsme to proste obýsť zadom a nebudeme musieť riešiť žiadne problémi."
,,Táto budova má zadný vchod? "
,,Keď tak nadtým rozmýšľam, tak...mmm, nie."
,,To je super. Nejaké ďalšie nápady? "
,,Mám to!!"
,,No daj."
,,Jediný, kdo jakš tak o tom, že sme pred ňou z nevisvetlitelných dôvodov utekali je? " naznačil mi rukou, aby som dokončila vetu.
,,Recepčný? " placol sa do čela.
,,Tak nie. Oh. Oh. Už to mám Junior! "
,,Presne." luskol na mňa prstami.
,,Idem mu prezvonit." začal vytáčať jeho číslo, no ja som ho v tom zastavila. Ruku aj z mobilom som mu podržala a obrátila sa naňho.
,,A čo mu chceš teraz takto na večer akože povedať? Hej, čauko Robino, pamätáš si tú starú upratovačku, čo ti skoro hodila do hlavy tekvicu? Určite. No tak tu práve sedí dole pri bare, jak je recepcia na schodoch s tekvicou v náručí. Nemohol by si niečo vymyslieť? Jeden sa tých tvojích detinských plánov by sa hodil, pretože nechceme s ňou mať konflikty."
Chvíľu sme po dokončení môjho prologu na seba tupo pozerali až napokon povedal.
,,Hej. Hej, vlastne niečo takého som mu mal aj v pláne povedať." vyškeril sa namňa jeho perličkami. Ja som len pretočila očami, obzrela sa okolo a zúfalo sa zasmiala.
,,Si ako malý." zlahka som ho udrela do ramena.
,,Omyl slečinka. MY sme ako malý."
,,Hah. Tak volaj, inak nás tu ešte nikdo načape s foťakom v ruke, jak tu kľačíme za nejakým stromom."
,,A vadilo by to? " lišiacky sa usmial a ja som namiesto odpovede s úsmevom stlačila tlačítko volať Na jeho mobile.
,,Daj reprák." akurát keď som to dopovedala, ozval sa hlas.
,,No mladý? Čo potrebuješ. Poradiť s dievčaťom? Jak nato? "
,,Čo? Nie. Teda...nie. Potrebujem aby si nás nejako prepašoval od hlavného vchodu až hore k izbám, pretože na tých schodoch, jak je recepcia sedí...no. Tá upratovačka, čo ta skoro zasiahla sa tekvicou v ruke."
,,To je neskutočné, čo vám dvom sa deje. No každopádne ja som teraz v tom bare, čo je pri recepcii. Nemám moc na výber, jak vás hore prepašovať."
,,Ty si tu ten inteligent Tony. "
,,Jedine, že by som vás prepašoval v tom vozíku, ktorí je až po spodné kolieska pokrytý bielym obrusom. Čašníci na ňom vozia raňajky." nachvílu sme sa odmlčali. Teda Tom sa nachvílu odmlčal, to on tu s ním komunikoval, pozrel sa na mňa. Ja som iba myšľa plecami.
,,Hej...to by šlo."
,,Kde ste? "
,,Za kríkom...stromom... no proste za nejakou malou tujou pred hlavnými dverami hotela."
,,Vieš čo? Dostal som ešte lepší nápad. Počuje ma aj Lin? "
,,Si na repráku." prvý krát som prehovorila a on pokračoval."
,,Supiš. Takže ma teraz pozorne počúvajte. Odvediem pozornosť..." Tom mu do toho skocil.
,,Pozornosť upratovačky? "
,,Dohovoril som ešte? Nie. Pocuvajte. Odvediem pozornosť a vy budete robyť to, čo ostatný. Rozumiete? To. Čo. Ostatný."
,,Začínam sa báť o svoj život." dodala som.
,,Tak sa mi to páči." cez telefón bolo počuť, jak sa usmial a zložil.
Pozrela som sa na Toma, ktorý namňa kukal tak isto z obavami, jak ja na neho.
,,Vieš čo Tom? Chýbajú nám už len tie malé viesielacky do ucha a cítim sa jak v nejakom Avangers filme."
,,Tak s týmto musím súhlasiť."
,,Vieš čo? Požiadam nejakých svojich kamošov, aby si na môj pohreb dali rovnaké saká, do uší niečo, čo pripomína malú visielačku, Na seba čierne okuliare a zoradili sa niekde civilizovane vedla seba. Jop, to znie ako dobrý plán. Vieš, tak na efekt. Nech si moji blízky myslia, že som viedla zaujímavý plnohodnotný dvojitý život."
On sa na to uchechtol a zrazu bolo počuť z vnútra hotela robotický hlas jak hovorí, že toto nieje cvičenie. Nech sa hostia evakuujú pred hlavný vchod budovy. Viete čo? Ten hlas sa až podozrivo podobal na Downeyho. To, čo sme videli cez presklenné dvere, bola fasa. Zo stropou sa spustili požiarne striekače s vodou a ludia postupne začali vychádzať von. Mokrý.
Pozreli sme sa s Tomom na seba.
,,Je to   m a g o r." prehovorila som k nemu a za ruku ma vytiahol hore, aby sme sa nenápadne vplýžili do mokrej skupinky ľudí.
,,Tomu ver." pošepkal mi do ucha, no bolo počuť, že zadržiaval smiech. Predsa len. Ktorí idiot by spravil niečo takého ?!

Vuhuu. Nová kapitola je na svete. Dúfam, že je na pohodku😊😁.
Bdw. Keďze som minule napísala, že môžete typovať a keď typnete správne, máte zlatého bludišťáka. Keďže si netiply spravnu odpoveď, píšem ju teraz )) okolo dvoch hodín je odpoveď 🤦😂...
Majte sa, užívajte pekný zbytok dňa a Papa🥐💙💖 !!