LIN (Tom Holland) @hiimtomholland

💙27💙

,,Pusti ma." S rozvahou v hlase a kamenným výrazom som sa mu pozrela do tváre.
,,Ale ale. Tak ti by si chcela, aby som ťa pustil, čo? A čo keby som ťa chytil...aj za duhú ruku, potom za pás a..." Keď povedal za ruku, surovo ma chytil aj za druhé zápästie a silou si ma pritiahol cez pas k sebe. Vtedy som z hlasom pritvrdila a snažila sa dostať sa z jeho zovretia.
,,William!! Okamžite ma pusť!!!"
,,Prečo by som mal?" Chytil my líco a tam som sa už začínala báť, kam táto situácia smeruje.
,,Prestaň!!" Z hnevom v hlase som mu prašrila do líca a odtlačila jeho ruku odomňa.
,,Tak ti si budeš dovoľovať?!!" Prestal byť v úvodzovkách milý aj on a strhol ma za zápästie dole po schodoch.
,,PRESTAŇ!! POCUJEŠ WILLIAM?!! PRESTAN, POMOC! POMOOC!! POMOZTE MI NIEKDO!!!" Zúfalstvo z môjho hlasu priam sršalo, no umlčal ma jeho rukou.
,,Ak sa neprestaňeš okamžite rozkrykovať, môžeš mi začať veriť v tom, že to bude ete horšie!!" dal preč ruku a aj napriek môjmu vzdorovaniu ma ťahal ďalej za zápästie. Po ceste som sa potkýňala z toho, akou rýchlosťou ma doslova ťahal, neviem kam. Chodby a s najväčšou pravdepodobnosťou aj izby boly prázdne. Izby koly poslednému týždňu a chodby z ostatkom obývajúcich izieb koly zhromázďeniu v štúdiu. Typujem, že na ňu išiel neskôr aj Jeremy s Dayou.
,,JEREMY!!! DAYA, ROBERT, FYLIP, HALOOO!!! AXEL! HOCIKDO!! TOM! TOM!! THOMAAS!!! THOMA..." Bezcitne mi opäť dal ruku na pusu a spustil.
,,Nehovoril som ti náhodou niečo? Varujem ťa. Ak ťa náhodou niekto s tvojím nesniernym hlasom započuje, bude zle. A to len pre teba slečinka." Zastavil pred nejakými dverami. Verte či nie, chcela som kryčať ďalej, no hlas mi to nedovoľoval. Hlasivky som si na ten moment vykryčala a aj keby som mohla, ani mnou nehlo. Nechcela som ani pomislieť nato, čo sa bude diať ďalej. Otvoril dvere od prázdnej izby, do ktorej získal prístup najpravdepodobnejšie tým, že pracuje na moju smolu tam, kde pracuje.
Slzy som mala na krajíčku. Snažila som sa mu vzdorovať, no hneď jak zamkol dvere, dostala som facku zato, že som sa ešte aj medzi dverami pokúšala újsť. Snažila som sa odporovať. Hodil ma na posteľ, veďla ktorého bolo asi šampanské, či víno položené na nočnom stolíku. Nemohla som nič povedať, ani vzdorovať. Pád mi vyrazil dych, pretože sa z izieb, v ktorých už nikdo nebol upratovali postele aj všetko naokolo a tak tam zostalo vpodstate len drevo a poťahy. Povedať niečo, bolo zložitejšie ako kebyže donútiť Axla, prestať byť blbým(slovnik), či donúťiť ho nepovedať nejakú nadávku na celý jeden deň. Telo stratilo silu. Oproti nemu som bola ako kus vaty. Avšak som neprestávala mať nadej, že sa mi to podarí, no moje opätovné pokusi o útek sa rovnaly opätovným surovým hodením na posteľ, vynadaním a čoraz silnejšiu fackou.
,,William." Už som to zašepkala, pretože moje telo dostalo niečo ako šok, koly ktorému sa nezmohlo čo i len na pravidelné dýchanie. Stačila som sa a...Ďalšia facka.
,,Prestaň už konečne vzdorovať!!" Agresia, ktorú v sebe mal nebola počuť iba v jeho hlase, no bola vydieť aj v jeho očiach.
,,Nehovoril som ti náhodou pred chvíľou že je to zbytočné?!!"
,,Hajzel!!" Keď sa dal nadomňa, kopla som ho z celou zostávajúcou silou medzi nohy a sama som zostala zo seba prekvapená, že to bolo až tak silno, až mamňa zasyčal a schúlil sa do klba.
,,Suka!!" Rozbehla som sa k dverám, no keď som schmatla kľúčku, bola ako inak zamknutá. Otočila som sa do miestnosti po kľúčik, no William stál rovno predomnou.
,,Hlupaňa!" Dovliekol ma na posteľ, pričom som kričala jak moc som mohla. Začala som opäť kričať o pomoc, keďže sa môj hlas prebral k životu.
,,Jak ti to mám ešte vysvetliť, že máš sklapnúť a držať tu tvoju extrémne zvádzajúcu hubu?!! Nechcel som tak skoro, no zjavne v nej musíš niečo mať, aby si bola ticho!!" Rozbehol sa kumňe, schmatol mi nohy, sadol si naňe a moje ruky chytil svojími nad moju hlavu.
,,Zlé dievčatá sa musia trestať." To, že som dostala daľšiu facku asi ani nemusím zmieňovat. Vyšla mi slza, ktorú som už nedokázala udržať v sebe.
Začal si rozopínať opasok, pričom som doňho neprestala búchať, keďže sa jeho obe ruky venovali tomu a nie držanie tých mojích, no oproti nemu sile bola čo?? Tentokrát to nebola facka, no rovno buchnutie do brucha. Obamzite som si ho chytila a zasyčala od bolesti. Tak toto len tak neprejde. Aj napriek veľkému vzrastu adrenalínu som sa nemohla pod ním čo i len posunúť.
Rýchlo som pretáčala očami celú miestnosť ešte zo dostatkom nádeje, čo vomne pumnoval.
Na stolíku jedľa mňa bola flaša vína.
O bože. Prečo práve ja!! Poriadne som sa nadýchla. Zavrela som oči. Tu mi už nikdo nepomôže. Už nie. Musím sa odtadialto dostať sama. Ja to zvládnem. Zvládnem to. Zvládnem!!
Zadržala som dych a keď si dával dole už aj nohavice, keďže tričko mal dávno dole, využila som sekundu jeho neporoznosti nato, aby som obe nohy naraz vysunula spod neho, rukami som sa pridržala o rám posteli, aby som pri Tom nabrala viac sily a kopla ho do tváre tak silno, jak to len išlo. Iba sa viac zamračil a tak som sa odtlasila o rám postele aj rukamy a ešte silnejšie som ho oboma nohami buchla do bruch tak silno, až som sa celá vyrovnala a jeho to  odsotilo až na druhú stranu. Z chodby som započula silné buchutia a nie raz. Hneď niekoľko krát.
,,POMOOOOC!!" Zapištala som z plného hrdla. Žeby konečne niekdo?
,,Drž hubu!!" Precedil spomedzi zuby, keď sa snažil pozbierať sa hore.
Schmatla som fľašku vína a postavila sa na posteľ. Buchoty som počula bližšie a bližšie, ako keby boli už pri vedľajších dverí.
Aj hlasy som už počula. Medzi nimi bol aj hlas...viac známy, ako všetky ostatné??
Bola som spotená. Spotená z nadmerného pokúsania sa brániť sa a vydajú viac energie, než obvykle. Fľašku som pevne zvierala oboma rukami tak silno, aby mi nevykĺzla, až mi hánky zbielely.
William sa postavil tiež dvomi nohami na posteľ oproti mne a zahučal namňa.
Rozbehol sa proti mne. Zrýchlila som svoje nepravidelné dýchanie.
Tie hlasy.
Zkuky.
Notáák!!
Bol už pri mňe, stiahol ma za vlasy dole, no ja som ho s celou silou, čo vomne proti nemu bola, agresívne buchla po hlave fľašou vína, až ho to vyplo. Prestala som vnímať všetko okolo. Ležal v bezvedomí oproti mne na posteli, posteľ celá mokrá od alkoholu a ja som pevne zostala stískať hrdlo fľaše. Natlačená o stenu postele som zostala naňho pozerať a historicky dýchať.
Začala som opäť v ímat aj realitu navôkol.
Bolo to nehorázne silné buchbutie. Dvere od izby sa rozrazili a ľudia sa nahrnuli dnu. Nebolo ich veľa, no hneď jak zbadali mňa s rozbytou fľašou, jak histericky dýcham natlačená k stene posteli, okolo mňa všade mokro a predomnou chlap v bezvedomí, ali vydesené pohľadý aj ony, nielen ja. Okamžite kumňe pribehly, no ani somnou nehlo. Ostalo mi zle. Boli tu známe tváre, trošku sa mi pred očami rozmazávali, no nemohla som na nich ani prehovoriť. Počula som niečo v zmysle...zavolajte sanitku, políciu, čo ti je, si vporiadku, stalo sa ti niečo? Hneď jak sa ma chceli dotknúť vystrašene som s aodtiahla. Lenže akonáhle sa cez nich pretlačili Tom, povedal moje meno, moja paralíza ma opustila a ja som sa pohotovostne postavila, nohy sa mi podlomili, no aj tak som skončila v jeho objatí.
,,Tom." Obímala som ho tak silno. Tak som na naneho tlačila a bolo mi v tú chvíľu úplne jedno, kdo sa nachádza okolo. Pri ňom mi je najlepšie. Opäť som bola priňom. Pri Tomovy. Pritlačil si ma ešte bližšie, aj keď som si mismela, že bližšie už ani nemôžem byt. V pozadí som počula tlmené hlasy. Vnímala som avšak iba jeho. Začala som habkať a plakať.
,,Ššš. Už si v bezpečí. Ššš. Už je všetko v pohode. Neboj. Neboj Lin. Už je dobre." Hladkal ma po chrbte a mňa to istým spôsobom ukľúdňovalo.
Avšak nebolo to nadlho.
Nadskočila som dostrany, pričom som zosebou stiahla aj Toma, ktorý nás udržal na nohách. Bolo to rýchle zatackanie, keď som započula Williamové mučanie.
,,Agrh!! Ty Sviňa!" Nadvihla sa mu vrchná pera ako keby sa mu práve znechutil celý život. Bol to hrubý a poriadne chrapľavý hlas. Avšak sa ani nepohol a oči mal naďalej zavreté. Na hlave sa mu rýsovala poriadna hrča a obočie mal s najväčšou pravdepodobnosťou preťaté. Pretaté sklom, keďže mu z neho tiekla krv.
,,Tom, choď s ňou na chodbu. Polícia aj sanitka je už na ceste." Pár ľudí išlo na chodbu s nami, avšak väčšina zostala pre istotu tam pri Williamovy, keby sa predsalen znova rozhodol prebudiť k životu svoje telo.
Sedeli sme na schodoch ďalej od ostatných. Keď som si to tak uvedomila a zrak prestal byť tak rozmazaný, naozaj ich tam nebolo veľa. Dvaja ľudia mimo miestnosti, keď nerátam mňa a Toma a možno taký štyria vovnútri.
Tom si ma pritiahol naschodoch bližšie ksebe a obýjmul mňa. Nikdo nič nehovoril.
Zrazu sa odomňa odtiahol. Nechápavo som sa naňho zahľadela.
Iba na mňa zo záujmom pozeral a skúmal ma. Trošku som sa nad tým pousmiala. A tichúčko s úsmevom na tvári podotkla.
,,Čo tak pozeráš? Mám niečo na tvári?" Slabúčko som sa uchechtla.
,,Iba krásu." Mávol  rukou, zašepkal a trošičku sa usmial aj on.
,,Ešte raz?" Z úsmevom som nadvihla obočie.
,,Že či nechceš vodu." Od nikadial vytiahol obyčajnú fľašku s vodou.
,,A to si odkadiaľ prosím ťa vytiahol Tom?" fľašku som si zobrala a napila sa.
,,Svoje kúzla neprezrádzam." Hrdo odomňa odvrátil tvár.
,,Ibaže, keby si ma presvedčila." Lišiacky sa namňa usmial.
Bol to krásny úsmev.
Zasmiala som sa, avšak ma vtedy akurát rozbolelo silno brucho, do ktorého mi Will stihol tak silno buchnúť. Resko som odložila fľašu. Chitila som sa brucho, stále v sede sa predklonila a slabo zasyčala.
,,Čo je ti?? Lin!" Jedna ruka mu pristála na mojom chrbte a druhá na mojom pleci.
,,Nie, nie, nie. Som vpohode...akurát...ma rozbolelo z toho  brucho, čo spravil William a..." Skočil mi do reči.
,,Pane bože. Lin. Čo ti tam spravil? Prosím. Prosím po-vec mi, že ťa nez..." V jeho očiach už nebol iba malý nažnak obáv, ale už tam bol aj strach. Strach...o mňa?
,,Nie!!" Vystrela som sa. Skočila mu do reči.
,,Daj Thor, že nie!!" Nasekundu som sa usmiala do jednej strany, no bolo to už asi zo zúfalstva, pretože som si uvedomila, k čomu tam mohlo naozaj dôjsť, keby som mu nepraštila sklom po hlave. Zamračila som sa ostala pozerať na schody smerujúce dole, pričom som sa oprela o zábradlie. Hlava sa mi začala motať a myslím, že keby som to nespravila a odpadla by som, tak zletým po tých schodoch dole aj napriek tomu, že nanich sedím.
,,Lin." Zozadu si ma pritiahol k sebe tak, aby som mu bola otočená bokom. Jeho ruky si obmotal okolo môjho pásu aj rúk, ktoré som mala položené pri tele. Položil mi na rameno hlavu tak, že mi dýchal na krk. Ani som si to v tú chvíľu neuvedomila, no usmiala som sa nad tým. Jeho dych ma zároveň šteklil, no naháňal mi aj zimomriavky. Bolo to príjemné. Taká obyčajná vec ako...tycho som vzdychla.
Keď som si uvedomila, čo som práve teraz nevedomky spravila, okamžite som sa v jeho objatí narovnala s poriadným nadychom a očami dokorán otočila hlavu nabok, aby nevydel môj zarazený pohľad a červenanie, od ktorého som priam horela. Cítila som ho!! C í t i l a !!
On sa iba tichúčko uchechtol. Skoro som to nepočula, no bez váhania si ma pritiahol na svoju hruď. Dal mi pusu do vlasov a zašepkal...
,,Nebooj." Po chvíľke čo to povedal, som sa už uvoľnila, no stále som si bola vedomá čo som spravila. Priňom. A počuteľne. Vzdychla som. A...a...o môj bože. Čo spravil on. Dal mi pusu do vlasov. V takejto situácii som sa pri nikom ešte nachádza. No z nejakého dôvodu to bolo tak prirodzene ako keď ide u nás doma Jay na WC-ko na malú a nespláchne po sebe. Tak fajn.
Už rozmýšľam nad blbosťami. A. Oh. No fasa. Už si aj uvedomujem to, jak nad takými vecami vôbec premýšľam. Môj mozog sa už z toho scvokáva. Faajn. Tak faajn. Ak bol toto jeho plán!! Ak bole jeho plán odviezť moju pozornosť...gratulujem mu. Darí sa.
Už ani neviem kedy som to stihla a mala som obmotané okolo neho ruky aj ja.
Mala som niekedy až takýto blízky vzťah s nejakým mužom?
Fuh.
Mušu, pohov.
Tichúčko som sa nad tým uchechtla a zavrela oči. Na rozmýšľanie mi bolo až príliš pohodlno. Dokonca tak, že ma prestala bolieť hlava a aj brucho.
Cítila som príjemné teplo. A ako bonus som v tej chvíli mala priamo pod nosom Tomovú božskú vôňu.
Všetko ostatné budem riešiť až potom.
Teraz tu mám Toma.

Priviet!!🤦🏽‍♀️😂

Ňom...takže.
Táto kapitola je dvojnásobne dlhšia, než bývajú obvyklé.
Má cez 2000 slov.
Väčšinou sa zastavím pri 1000 a niečo. Takže dúfam, že keď je dvojnásobne dlhšia kapitola, že máte aj dvojnásobne väčšiu radosť z toho.
Minimálne v to(jak som povedala,) dúfam🤷🏼‍♀️😄!
A čo sa týka toho, jak som vám napísala, že som cudzinka...dám vám mini funfact!🙄😂
Celý môj ,,kanál,, , alebo jak mám tomu hovoriť...em...profil?
Hej.
Profil, mal byť v ruskom 👅.
No potom som si povedala, že šak...dám Slovensky, pretože...why not.
Že?😂❤️
V skutočnosti sa mi ale rozbyl mobil a tak sa kupoval nový, v ktorom nebola nainštalovaná Ruska klávesnica...ňo.
Do teraz som si je do tohto mobilu nenainštalovala...heh😂🤷🏼‍♀️.
Hum...tak fajn...popravde už k tomu mamám nič viac povedať,🤷🏼‍♀️😂tak...

Papa😂💙!!