LIN (Tom Holland) @hiimtomholland

💙18💙

O bože. Nemôžem tomu uveriť. Práve som si sadla za ten stôl, ako keby nič. Tak fajn. To zvládneme. Budem sa naďalej tváriť ako keby nič.
,,Em. Ahoj." No vidíš. Aj on sa tak tvári.
,,Prosím ťa. Teraz sa ťa spýtam na nie úplne bežnú otázku od random človeka, ale. Môzem tvoj ig..." zapozerala som sa na jeho menovku.
,,...Jacob?"
,,A tvoje meno?" Usmial sa. Ja som sa pozrela na svoju hruď, kde som prezmenu svoju ceduľku nemala.
,,Noo..." kebyže mu poviem teraz moje pravé meno, Zendaza by...hm...
Keby som rozmýšľala ďalej, bola by to už moc dlhá pauza medzi rozhovorom a už by to vyzeralo divne. Potom by mi tak sotva dal čo i len jeho číslo.
Trepla som prvé meno, či ma napadlo.
,,Juli."
,,Tak Juli, hej?" Ja som sa usmiala na jednu stranu, no hneď mi úsmev spadol dole.
,,Vieš...no...pozri." aa je to tu. Prečo som len nezostala predsalen vo svojej izbičke na posteli.
,,A čo takto číslo? Nedávam ho ľuďom...no keď na teba pozerám, stačí pracovné...?" Nehovorím, že bol z toho zrovna trikrát nadšený, no moja malinká dušička aj pri týchto slovách podskočila.
,,Ale to vieš, že áno!!" Podala som mu pero a papierik, ktoré som vytiahla z mojich nohavíc. Nepýtajte sa, kedy som ich tam stihla dať a podoprela si bradu rukou.
Chvíľku sa namňa zapozeral a usmial sa. Niečo napísal, skrčil papierik a podal mi ho. Ja som poďakovala a išla preč. Išla som hore. Hore do izby. Potrebovala som si ešte niečo vybaviť. Prešla som okolo recepcie, kde mal službu našťastie slušniačik.
,,Zdravím, slečna Lin." Usmial sa namňa, keď som svižne prechádzala okolo.
,,Ahoj...Filip." usmiala som sa tiež. Následne som prešla okolo dverí, za ktorími sa natáčalo.
Inak...dosť by ma zaujímalo, prečo tam išla...mala mať dneska voľno...a Tom? Ten by mal mať dnes voľno tiež. No je zrejme vo svojej izbe.
A to si hovorím asistentka, pokročilejšieho stupňa. Pf.
Už na posteli som si pozrela papierik.
Bolo na ňom:
O ôsmej pred hotelom Juli ;)
Tak...človek chce druhému dobre a toto dostane za trest...musím si o ňom do jednej niečo zistiť. Pretože potom už musím zo Zendayou preč...tak fajn. Môj smer? Filip.
Už zo schodov som naňho začala vyprávať. Bol mojím smerom, takže žiadný problém.
,,Prosím ťa, potrebujem tvoju pomoc."
,,Jasné. Som tu od toho."
,,Je tu niekdo ubytovaný s menom Jacob? Taký hnedovlasý, vychudnutý, asi v našom veku."
,,Joj. No...tak na to musím pozrieť ,,asistentka,,." Zasmial sa. Medzi tým, čo on niečo ťukal do počítača, som mu hovorila svoje.
,,Em...zistila som, že máš brata...Willa. Keď tu bol namiesto teba on, potrebovala som náhradné kľúčiky. Vec sa má tak, že...povedal, že mu ich môžem splatiť aj potom, inak. Nechcem mať resty, tak tu." Na stôl som mu položila peniaze. On namňa skrútil divnú grimasu, zobral peniaze a vidal mi.
,,Na to si dávaj pozor..."povedal to ticho, ako keby o Tom nechcel hovoriť.
,,No. Každopádne..." Jeho nálada sa zase rozžiarila. Pozrel z počítača na mňa a zase späť.
,,Keď nerátam tých troch, čo tu máme ubytovaných, tak tu okrem nich, nikdo kdo by zodpovedal tvojmu popisu není. Je to niekdo z hotela? Pretože ak nie, nemal sa sem jak dostať."
,,Noo. Áno, bol tu v hoteli."
,,H h. Sem sa prepašovať neprepašuje nikdo. Ibaže ak...v Tom prípade tu umňa hľadáš márne, pretože..." Odmlčal sa, odlepil zrak od monitoru a pozrel opäť na mňa.

Takže, ahoj ľudkovia 😄...musím si vás nejako nazvať. Ľudia je už moc okukané 😆🤦🏼‍♀️. Viem, že dneska aj včera to bola kratšia kapitola, no zajtra plánujem vydať ešte jednu. A pouvažujte😏. Čo sa oplatí viac? Kratšie, ale každý deň, alebo dlhšie ale raz, dva do týždňa...hm.
Každopádne sa musím ešte pochváliť, že svadba...kôli ktorej som trochu pozostala vo vidávaní🤷🏼‍♀️😏, bola mega mega podarená!!
A nezúfajte.🥺Ak si hovoríte, že ste ešte na žiadnej neboli a, že tak ako ja, keď som bola mladšia, bude prvá svadba na ktorú pôjdete tá vaša vlastná, pozvem vás na moju ako družičky 😏🤦🏽‍♀️mh😂😂💙!!
Pa🤷🏼‍♀️😊💖!!