LIN (Tom Holland) @hiimtomholland

💙26💙

,,Ešte raz." Usmiala som sa na Toma.
,,Veď to bolo už po jedenásty krát."spravil namňa zúfalí pohľad.
,,No počul si ju, nie? Ešte jeden backflip. Pome Tom. Veď si povedal, že preňu by si spravil všetko." Zasmiala sa na ňom Daya a svojím spôsobom ho do toho nútila tiež.
,,No...to...em..." Otvoril pusu, akoby chcel niečo povedať, no len si povzdychol, zasnene sa pousmial a urobil ešte jeden backflip priamo zo schodov.
,,Wuiiii!! Super, zvládol si dvanáste beko!!" Zo srandy som mu zatlieskala a pozrela sa na Dayu. Tá mala avšak pohľad nasmerovaný inde. Priamo zamňa. Pomali som sa otočila, tak isto ako Tom.
,,VY...STE...MA...TAM...NECHALI!!" nabiehal si to k nám rozhorčený Jeremy.
,,KOĽKO KRÁT SOM VÁM HOVORIL, ZE MA TAM V TEJ JEDÁLNI...TEDA...NA VECKU V KAVIARNI NEMÁTE NECHÁVAŤ." stál tak blízko u nás, až som si všimla, že na tvári má nepatrné pehy. Karhavým pohľadom si nás s rukami zapletenímy na hrudníku premeriaval.
,,Sorry." Rozhodila rukami Daya. V Tom momente sa obrátil na mňa s Tomom. Teda to tak aspoň vyzeralo, keďže bol Thomas tesne zamnou. Zdvyhla som ruky do obranného gesta, keď akurát vtedy Zendaya dodala.
,,Zabudly sme ťa tam. No. Nič takého sa nestalo." Pousmiala sa naňho, zjavne aby udržala ako takú morálku, lenže táto už klesla medzi nami a ním tak hlboko, že sa dneska už nevitiahne. Vždy je na nás po takom incidente urazený minimálne do konca dňa.
,,TAK VIETE ČO? DAYA, TY. TY IDES SOMNOU PODPÍSAŤ TEN PAPIER. TOM, PO CESTE SEM SOM STRETOL PÁNA DOWNWYHO. POVEDAL, ZE TI MAM POVEDAŤ, ABY SI ZA NÍM ZASIEL, KEĎ BUDEŠ MAŤ ČAS. JA SOM MU POVEDAL, ZE MOZES AJ HNED TERAZ. A TY LIN, NOO. NA TEBA SA NEDÁ HNEVAŤ, TAKŽE SI MÔŽEŠ ÍSŤ VYBAVOVAŤ SVOJE VECI. DAYA, IDEME. HNED TERAZ.  TEN POSRATÝ PAPIER NIESI SCHOPNÁ PODPÍSAŤ UŽ OD VČERAJŠKA." na päte sa otočil a išiel smerom k jeho izbe. Popravde som zostala zrazená, že ma z hoto za prvé, pre tento raz vynechal a za druhé, ešte viac to, že povedal niečo tak zvane - blbo. Vždy hovorí slušne...
Zo Zendayou to avšak ani trochu nehlo.
,,Tak ja idem za Robertom."
,,A čo tá opekačka, bude dneska?" Spýtavo sa naňho zahľadela.
,,Ale veď si povedala, že na ňu nas-ou. Noo. Áno. Áno...bude." nervózne sa zasmial.
,,Aká opekačka, nemáte náhodou tú večeru až v posledný deň?" Nepobrala som situáciu.
,,Oh, Zlatko. Chcely by sme ísť len my...pôjdeš, že áno?" Nachvíľu som prehodila pohľad z jedného na druhú a opačne.
,,Môžem..." Mykla som ramenami.
,,Ou, ešte, že...Lin. Nechceš ísť za ním somnou? Teda." Ešte na schodíku sa namňa otočil.
,,Prečo?"
,,Veď si to písala."
,,Písala som čo?"
,,No...na Tom papieri."
,,Na akom papieri Tom??" Vôbec som ho nechápala. Ukázal mi rovno malí papierik, ktorý vytiahol zo zadného vrecka nohavíc. V Tom sa Daya z ničoho nič ozvala.
,,Taak...viete by dvaja čo? Riešte si to tu osamote. Ja idem za Jeremim, pretože začne ešte viac koly tomu papieru vyvádzať a verte mi, že to nechcete." Zaškerila s na nás.
,,Mh. Ver, že to prežívame každú sekundu s ním...preži to a vráť sa nám v pohode!!" Obe sem sa usmialy, ona odišla a ja som sa opäť venovala Tomovy.
Otvárala som papierik, v ktorom bolo napísané...

Dobré ráno Tom. Počuj...nechcel by si byť dneska celý deň pri mne? Somnou, aby som sa necítila tak sama😄?

Keď som to dočítala, pomaličky ale opatrne som mu povedala, že to musí byť asi nejaká standa a aj to, že to vôbec není môj rukopis.
Jeho jemné iskričky v očiach, ktoré sa mu tam pohrávaly aj napriek jeho rannémo procesu zobúdzania sa iskrili, pohasly.
Mala som sto chutí ho k sebe pritiahnúť, objať a už nikdy nepustiť. Povedať, že to je pohode. Urobiť niečo viac. Niečo viac než objať ho už po dvadsiaty krát a poďakovať mu za to, jak sa snaží, povedať mu, jak je moc nápadný pritom jak ma pozoruje s vedomím, že o Tom neviem. Mala som chuť mu tie iskričky vrátiť naspäť. Mala som chuť priblížiť sa k nemu a...zakúsla som si do pery aby som náhodou nepovedala nejakú blbosť a nepokazila niečo, čo by som nemala.
Stačilo mi už to, že som nás dvoch aj zo Zendayou dostala do bulváru s fotkou Toma, ktorý ma nesie cez rameno keď som bola namol a Dayou, ktorá sa spoločne s nami smeje...práve v tú chvíľu sme sa smiali asi na tom, že som povedala, jak moc má Tom sexy zadok. Už len z jej vyprávania o Tom som sa prepadala hanbou pod zem. Nietožto, že sa to dostalo ešte aj tam. Jay mi to dala svojou iróniou riadne pocítiť.
Povzdychla som si.
Papierik som mu do rúk bezslovne vtisla a jeho ruky nepustila.
Opatrne som sa k nemu priblížila a do ucha mu zašepkala vetu, ktorej som ani neverila, že som ju vážne vyslovila.
,,Neverím tomu, čo práve hovorím, no bez tvojej prítomnosti sa cíti asi každý sám...čo keby si sa dnes vykašľal na grilovačku s Dayou a Jeremim...a strávil tento deň iba somnou?" Ešte chvíľku po zašepkaní tej vety som zostala pi ňom a až potom sa odtiahla. Z jeho rúk som sa aj keď nerada vyvliekla. Zjavne bol z toho, čo som povedala zaskočení tak isto ako ja. No na tvári sa mu zjavil lyšiacký úsmev a hravé iskričky sa mu vrátili do očí. Zreničky sa mu takmer v okamihu zväčšili a tichým hlasom, no nie šepotom povedal, jak...
,,Rád..." Chcel pokračovať, no ja som v okamihu nabrala obyčajnú frekvenciu  hlasu a začala ho postrkovat dopredu. Presnejšie dolu po schodoch.
,,Taak fajn. A teraz padaj za Juniorom. Už je určite celý nesvoj, prečo jeho obľúbenec nieje pri ňom.
V skutočnosti som tá nesvoja bola ja. Hneď po tom, čo odišiel, som sa tak cítila.
Pozerala som nato, jak si to veselo odkráčal po schodoch dole, veľa krát sa namňa otočil a s úsmevom namňa pozeral.
Keď som ho už načisto na tých schodov stratila z dohľadu, chvíľku som sa zostala pozerať do blba tam, kde stál. Nemohla som uveriť, že som niečo takého spravila. To som mu nemohla radšej spraviť nejakú pozornosť ako robý on mne, v náklonnom geste bonboniérky, kitice ruží, či pozvanie niekam do krajiny zázrakov. Nepatrilo by sa to. Nie...ja musím urobiť práve toto. Aj keď musím priznať, že mi po chrbte prebehli zimomriavky, keď som u neho bola tak blízko a cítila jeho dych na mojom krku. Cítila jeho božskú vôňu a takmer sa ho dotýkala telom. Vedela, že s ním to robilo podobný stav a o to vac sa jej to páčilo. A keď nej to Daya len potvrdila... . Už dávnejšie si totižto všimla náklonnosti medzi nimi ale nemohla spraviť niečo viac, než si to nechať pre seba. Avšak teraz...Nad tým sa jej na tvári vybavil nevedomky malinký úsmev.
Ten však rýchlo zmyzol, keď za sebou započula kroky. Bleskurýchlo sa otočila, aby zistila, ktorý idiot jej robý skoro smrteľné šoky. Čakala tam hoci koho. Jeremiho. Dayu, jej rovesníkov, či nejakým zazračním spôsobom opäť Toma s Juniorom.
Pri pohľade na danú osobu sa zamračila. Bol jej maximálne nesimoatický a jeho zvrhlé pozvania na večery, či obedy jej na dobrý názor moc neprispievali.
,,Will?!" Pri pohľade na jeho neprekonateľne odpornú tvár zdvihla peru hore. Nechápala, jak môžu byť s Filipom bratia. Veď Filip je tak zdvorilý, milý, upravený a úhladný, že s porovnaním od Willa vyzerá ako nejaká božská bytosť.
Jej mozog jej avšak hneď v tú chvíľu nezabudol pripomenúť(pravdaže, ako inak,) že Tom existuje a nikto u nej naňho nemá.
,,Lin. Miláčik..."
,,Nehovor mi tak." Prekrízila si ruky na hrudi.
,,No tak v tom prílade Poklad? Heh." z toľkej znechutenosti a zdvyhania hornej pery namňho nevedomky začala ceriť zuby.
,,Ale noták Linka!! Veď predsa si pamätáš, že si mi nesplatila dlh. A tie sa splaacajuu. Ako by  sme inak mohly žiť, no že áno. " Naskočili jej zimomriavky na chrbte. Ale nie príjemné. Zimomriavky vytvorené strachom a obáv, čo príde ďalej hlavne po Tom, jak sa v posledný týždeň chodby takmer vyľudnily a vyprázdnili sa izby na polovičné množstvo ľudí. Presne tak, ako na začiatku.
Will k nej spravil krok dopredu, ona dozadu. Takto to nepôjde do nekonečna a na chodbe nebol nikdo, kdo by ju mal nedaj Thora, práve teraz zachraňovať.
Taak fajn.
Mušu is back...jak ti môže pomôcť zlato?
Ako fakt?!
Taak fajn.
Proste sa otoč na tých schodoch, na ktorých stojíš a ujdi.
To bol plán, no keď som sa otáčala, surovo ma chitil za ruku, pritiahol k sebe a zavrčal.
,,Dlhy sa plnia!!"

Ola!!
Taak...dneska tie titulky radšej dávať nebudem, aby vás...teda. Aby to niektorých opäť nezmiatlo.🤷🏼‍♀️😂😏
A mám otázku...prečo mi niektorý píšete ohlasy do súkromných správ, keď to môžete napísať kľudne sem. Jak si už mohly niektorý všimnúť, nehrýžem. Minimálne v tých správach. A to z jedného jediného dôvodu. Nedá sa mi odpisovať...už som to niekde viac krát zmieňovala a spomeniem to zas🤷🏼‍♀️🤦🏽‍♀️😂...neviem, či šprechtým rusky. No!!   N e d á.  Nedá  sa mi odpisovať v správach, pretože mi Wattpad neakceptuje nato mail.
Hum...a taká bočná otázka...ako sa chystáte prežiť leto?😄👽 Budem rada, ak napíšete a
ďakujem vopred za všetky krásne ohlasy...

Papa💙!!