Príbeh sa deje mladej Lin, ktorá dostala ponuku pracovať s mladým hercom, Tomom Hollandom..
✓DOKONČENÉ.
(Pevne verím, že v dobe, keď som začínala písať tento príbeh, bol z kategórie Marvel jeden svojho druhu (minimšálne cz/sk, nepostrehávam moc zah...
Ráno mi budík zvonil 6:50. Tých zvyšných 10 minút si zvyknem pospať. Pravdaže to zobudilo aj Jay, ktorá sa výnimočne rozhodla ísť so mnou, vraj moja psychická podpora,heh.Jako keby som takéto schôdzky neabsolvolala snáď miliónkrát aj sama. Vstali sme, hneď sme sa prezliekly, ja som sa zladila elegantnejsie než Jay, ale tak, predsalen,ona tú schôdzku nemá.
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Následne som si dala vlasy do vysokého drdolu,jak to robým zvyčajne a išla do kúpeľne. Odtadiaľ moje kroky smerovaly do kuchyne, kde som si dala kroasant sa mliekom. Za chvíľu pri mne sedela aj Jay a mala to zjedené skorej než ja. Jak typické ._. Všetci jedia rýchlejšie než ja ._. Ech. Dojedla som, zobrala počítač, cez rameno si dala malú kabelku,do pusi žuvačku a mohlo sa ísť. Bolo presne 7:40 a do budovy sme dorazili tak isto presne. ,,7:50" povedala som, keď sme vkročili dnu. ,,Ešte nám zostáva 10 minút. " ,,Ja by som ale predsalen radšej išla k tým dverám už zeraz." odvetila som, keď sa namňa pozrela. ,,A aké majú číslo? "Rozprávali sme sa pomedzi chôdzu. ,,128" ,,Aaaa ha." ma sucho odpovedala. Sadli sme si na stoličky oproti dverám a čakali. Zostávali asi tak 2 minútky do začiatku a z poza rohu chodby sa vynoryl postarši, na pohľad milý pán. ,,Slečna Carter? "oslovil ma,načož som vstala a natiahla ruku. ,,Áno" povedala som ustretivo a moju ruku prijal. ,,Ja som pán Lairs, je mi ľúto ale doprovod do vnútra nebude môcť ísť" povedal milo a pozrel sa na Jay. ,,Jasné, veď ja počkám tu. " rýchlo povedala Jay. ,,Prosím. " otočil sa ku mne tvárou a slušne ukázal rukou vedľa seba. Na dvere, kde som mala predstaviť svoju prezentáciu. Hneď jak som vošla, dvere sa okamžite zatvorili a s Jay miklo. Trčala som tam dve hodiny, dala som do toho všetko. Keď som vyšla, Jay hneď ku mne vyskočila a začala ma zasypávať vetami. ,,Lin! Už som si myslela, že odtadial nevyndeš.Ked si odišla,povedala som si, dobre prvá pol hodina v čudu. Druhá pol hodina a ja som si povedala, že by si už odtadial ako mohla vyjsť, tretia pol hodina, tak to už ani mobil nepomahal a konečne si tu. Po štvrtej pol hodine. To sú dve hodiny. Dve hodiny Lin! " Začala to na mňa chrliť.Jednu otázku za druhou. ,,Ďakujem za informáciu teda " mala som čo robiť, aby som sa z nej nepocikala smiechom. Bolo niečo po pol jedenástej, keď sme vyšli z budovy. ,,Poď, zajdeme ma koláčik." prezradila som jej svoju myšlienku a ona z radosťou súhlasila. ,,Dobrý deň, čo si dáte? " spýtala sa nás čašníča. ,,Dvakrát kokosovo-banánové koláčiky a k tomu ovocné džúsiky" zahlásiala Jay.Milo sa na mňa pozrela a úsmev som jej opetovala. ,,A kedy ti má prísť správa?Kedy letíš? " ,,To či letím, není isté ale správa má prísť do troch hodín večera."milo som jej vysvetlila. ,,Lin. Ty tam poletíš.Ja to viem!Takze stačí už len čakať. " Hneď jak dopovedala posledné slovo, pred nás dala čašníčka našu objednávku. Pekná náhoda. Dúfam, že tak pekná bude aj moja,pretože som mala dosť silných konkurentov. Nejako sme sa tak zakecali a už bolo okolo jednej hodiny,ked mi zrazu pípol mobil. Pozrela som na Jay a tá z nadšením vydala zo seba taký pysklavý a hlavne hlasitý zvuk, že sa na nás pár ľudí očkom v kaviarni pozrelo. Ja som neodpovedala a otvorila mobil.Bola to správa od tej spoločnosti. Neváhala som a čítala som nahlas. Šak aj keby ma nezobrali, musela by sa to dozvedieť. ,,Vážená Lina Carter.Dovoľujeme si vám oznámiť,ze ste boli (môj hlas sa mi zvyšoval na pisklavejší) prijatá ako pravá ruka,(Jay nadšene opakovala 'o môj bože' a podobné slovné frázi hlasnejsie) našeho herca"odmlčala som sa. ,,No hovor!" Jay kypela nadšením. ,,Toma Hollanda" skrýkla som. Začali sme pyšťať,skákať,obýmať sa a vôbec sme si nevšímali prekvapené tváre ľudí na vôkol. ... Sú tri hodiny poobede a Jay mi pomáha baliť kufor. Všetko sa mi tam zmestilo, tak som nepotrebovala príručnú batožinu. ,,O Lin! Ja som snáď ešte vo väčšom strese a zároveň nadšení než ty " Smiala sa Jay. Keď som mala dobalené, boli štyry hodiny a Jay sa rozhodla, že si urobíme babský večer.Krémiky,masky,pohoda,následne som išla aj do vaňe ,prezliekla sa do pyžama vyčistila zuby a pridala sa k Jayinej činnosti. Sledovanie televízoru. Viete čo sme pozerali? Simpsonovcov. Áno. A následne nejakú komédiu. Keď bolo asi... pol jedenástej? Tak nejak. Zaľahli sme do postele, pretože o jedenástej mi letelo lietadlo. A vstávať som plánovala okolo siedmej, bez kruhov pod očami.O deviatej pre man mal prísť odvoz na letisko a ja som sa nemieňila ponáhľať. Ňo... A moje viečka sa zase zatvárajú.
